Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200595 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200595.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: M Agrokom s.r.o., Podzáhradná 1265/18, Marcelová, IČO: 36 690 759, zast. advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, Park Angelinum 4, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040506/1/315635/2012 zo dňa 16.03.2012, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 1040506/1/315635/2012 zo dňa 16.03.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 485,24 eura a iných trov v sume 66,-- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 02.06.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1040506/1/315635/2012 zo dňa 16.03.2012. V odôvodnení žaloby uviedol, že Daňový úrad Komárno rozhodnutím č. 621/230/68702/11/Bach zo dňa 03.11.2011 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozdiel dane pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac september 2008 v sume 2.648,87 eura. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1040506/1/315635/2012 zo dňa 16.03.2012 potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Komárno č. 621/230/68702/11/Bach. Daňový úrad Komárno vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, pri ktorej zistil, že na ťarchu účtu 518009 boli zaúčtované náklady z dodávateľskej faktúry č. 208111 zo dňa 28.11.2008 od JUDr. Tomáš Vaňo - advokát, DIČ: 102016912, IČO: 31 784 003, sídlo: Bratislava, Nám. SNP 23, a to za poskytnutie právnych služieb za mesiace január až december 2008. Ku kontrole bola predložená okrem faktúr za právne služby aj Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.01.2008 uzatvorená s JUDr. Tomášom Vaňom - advokátom. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie poradenskej, konzultačnej a zástupčej činnosti advokáta, v právnych veciach, podľa pokynov, záujmov a potrieb klienta, najmä v oblasti vypracovania podnikateľského plánu, stanovísk, návrhov a vyjadrení, vypracovania a analýz obchodných zmlúv a pracovných zmlúv, zastupovanie klienta v pracovnoprávnych a obchodnoprávnych sporov a sporov súvisiacich s vymáhaním pohľadávok. Zmluva bola dohodnutá na obdobie jedného roka, do 31.12.2008. Správca dane nevedno ako a prečo zisťoval a prikladal tomu váhu, že „daňový subjekt nevedie žiadny súdny spor, súdnou cestou nevymáha žiadne pohľadávky, zmluvy v účtovníctve sú bežné zmluvy, ktorých vzory sa nachádzajú aj na internete a pod., v účtovníctve neexistoval žiaden doklad, ktorý by preukazoval dôvod využitia právnych služieb. Celkovo bolo JUDr. Tomášovi Vaňovi v roku 2008 zaplatených 570.000,-- Sk, t. j. v prepočte na menu euro 18.920,53 eura. Podľa žalobcu právne služby nemožno redukovať len na oblasť procesno-právneho zastúpenia, v rámci ktorého by ich zrejme žalovaný akceptoval ako potrebné, hoci sa možno dôvodne domnievať, že by to bolo predovšetkým z formálnych dôvodov, a to preto, že súd by nemusel akceptovať zastúpenie tzv. advokátom - pokútnikom, teda osobou, ktorá poskytuje právne služby bez oprávnenia ich poskytovať. Správca dane, ako prvostupňový, tak aj odvolací neuviedli v odôvodneniach rozhodnutí nič, o čo by bolo možné oprieť ich záver o neúčelnosti vynaložených nákladov na právne služby, rozhodnutia preto trpia nepreskúmateľnosťou a javia znaky výraznej svojvôle. Pokiaľ ide o primeranosť ceny služieb, žalobca upozornil, že v tomto prípade bolo dohodnutie paušálnej odmeny pre žalobcu cenovo výhodnejšie ako tarifná odmena. JUDr. Vaňo vypracoval zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom cena týchto nehnuteľností dosahovala niekoľko miliónov eur. Pri tarifnej odmene je cena stanovená percentne a aj keď s narastajúcou hodnotou je degresívna, cena podľa tarify by výrazne prevýšila dohodnutú paušálnu odmenu. Nepreskúmateľnosťou trpí aj zisťovanie referenčných cien za právne služby. Závery správneho orgánu sú bez opory vo vykonanom dokazovaní, keď správny orgán zistil len spodné ohraničenie ceny služieb, a to od istej nemenovanej AK. Predmetnú advokátsku kanceláriu ani len v odôvodnení nešpecifikuje a bez ďalšieho hodnotí služby poskytnuté advokátom JUDr. Tomášom Vaňom ako neúmerné vysoké, čím vlastne aj narúša vzťah medzi advokátom a jeho klientom, ktorý ak by sa stotožnil s názorom správneho orgánu, tak by považoval svojho advokáta za „neúmerne“ cenovo náročného. Žalobca - ako je to zrejmé aj z podkladov, ktoré sú v administratívnom spise žalovaného - mal v roku 2008 celkové náklady 446.562.487,-- Sk. Daňovník nemá právne oddelenie a ani zamestnancov s právnickým vzdelaním. V roku 2008 nevyužil služby iných advokátov ako JUDr. Tomáša Vaňu. Výdavky za právne služby tak dosiahli 0,1276 % jeho výdavkov, teda 1,276 promile. Odôvodnenie žalovaného nedáva žiadnu odpoveď, prečo by mali byť právne služby v tomto prípade neúčelné a prípadne neúmerne vysoké. Pokiaľ ide o preukazovanie právnych služieb - žalobca predložil faktúry, predložil zmluvu o právnej pomoci, advokát doložil špecifikáciu služieb. Ide o paušálne platenú odmenu, t. j. advokátovi vznikla povinnosť poskytovať v rámci zmluvného vzťahu s klientom právne služby. Postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nerešpektuje požiadavku dôvery medzi advokátom a klientom. Rozhodnutie žalovaného č. 1040506/1/315635/2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Komárno č. 621/230/68702/11/Bach sú nepreskúmateľné, t. j. svojvoľné, čo znamená aj to, že postup správnych orgánov bol arbitrárny. Pretože výroková časť nemá oporu v odôvodnení, trpia predmetné rozhodnutia nedostatkom dôvodov. Žalobca teda v závere žiadal, aby súd rozhodnutia žalovaného ako aj Daňového úradu Komárno zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 14.08.2012 uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008 a kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie, rok 2008 na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 621/320/9234/10/Ká zo dňa 24.02.2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol č. 621/320/61919/Dá,Csj zo dňa 03.10.2011 a dodatok k protokolu č. 621/320/67769/11/Dá zo dňa 27.10.2011. Protokol o kontrole bol so žalobcom prerokovaný dňa 28.10.2011. Žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 z faktúry č. 208102 zo dňa 10.10.2008 od dodávateľa JUDr. Tomáš Vaňo, DIČ: 1020161912, IČO: 31784003, 811 01 Bratislava, Námestie SNP č. 23, za poskytnutie právnych služieb za mesiac január až december 2008 na základe Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.01.2008. Pretože správca dane mal pochybnosti o opodstatnenosti uplatnenia daňových výdavkov z dodávateľských faktúr ako aj uplatnenia dane z pridanej hodnoty, zaslal žalobcovi dňa 08.09.2011 výzvu na predloženie dokladov a dôkazov (č. 621/320/56689/11/Csj zo dňa 08.09.2011) k uplatneným daňovým výdavkom. Dňa 30.09.2011 bola správcovi dane doručená odpoveď na výzvu správcu dane (ev. č. 61508). Žalobca predložil správcovi dane kópiu zmluvy o právnej pomoci zo dňa 15.01.2008 a dva doklady o vedení evidencie „pracovných ciest“. K poskytnutiu služieb na základe došlých faktúr od JUDr. Vaňa, žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že „väčšinou išlo o poskytovanie konzultačnej činnosti advokáta, ďalej o zastupovanie a poradenstvo pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok. Písomné záznamy z pracovných stretnutí neboli spísané. Vykonané služby boli žalobcom riadne a včas zaplatené“. Ani na základe písomného vyjadrenia žalobcu doručeného dňa 30.09.2011 neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie právnych služieb. Úhradu faktúr nemožno považovať za dôkaz, že právne služby boli vykonané a na ich základe mohlo dôjsť k uplatneniu nákladov, ktoré by súviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov a k odpočítaniu dane z pridanej hodnoty. Vykonanou kontrolou bolo zo strany správcu dane zistené, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov a uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 208102 zo dňa 10.10.2008. Žalobca nevedel preukázať akým spôsobom boli právne služby dodané a akým spôsobom boli ďalej využité v jeho podnikateľskej činnosti. S poukazom na skutočnosť kedy vznikli pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia tak, ako je to prezentované na predložených dokladoch žalobcom, žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu III. ÚS 24/2010-57, kde súd vyslovil názor, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Každý daňový subjekt má povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré mohli byť podkladom k tomu, aby platiteľ mohol v konaní uplatniť nároky za zníženie daňovej povinnosti, resp. priznanie odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Z pohľadu nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty je doklad použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Ak si uplatňuje platiteľ dane nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je dôkazné bremeno ohľadne prijatia zdaniteľného plnenia od iného platiteľa dane na tomto platiteľovi dane. Zistenie, že daňové doklady formálne z hľadiska náležitostí, či účtovania zodpovedajú zákonnej úprave, nemožno považovať za spôsob preukázania prijatia zdaniteľného plnenia. V priebehu daňovej kontroly ani v rámci odvolacieho konania nebolo žalobcom preukázané, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako je to uvedené na predložených dokladoch a to faktúre č. 208102 zo dňa 10.10.2008, z ktorej si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Predmetnou faktúrou boli fakturované právne služby za „mesiac január-december 2008“. Úhrada faktúry nie je dôkazom o uskutočnení zdaniteľného plnenia tak, ako uvádza žalobca. Daňový doklad má odzrkadľovať všetky skutočnosti súvisiace so zdaniteľným plnením. Žalobca nevedel preukázať akým spôsobom boli právne služby dodané a akým spôsobom boli ďalej využité v jeho podnikateľskej činnosti. Pri vydaní rozhodnutia správca dane postupoval v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ak si uplatňuje platiteľ dane nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je dôkazné bremeno ohľadne uskutočnenia prijatia zdaniteľného plnenia na platiteľovi dane z pridanej hodnoty. Zistenie, že daňové doklady formálne z hľadísk náležitostí, či účtovania zodpovedajú zákonnej úprave, nie je preukázaním prijatia zdaniteľného plnenia. V priebehu vykonanej daňovej kontroly ani v rámci odvolacieho konania nebolo žalobcom preukázané, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené, ako to je uvedené na predložených dokladoch a faktúre č. 208102 zo dňa 10.10.2008, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Predmetnou faktúrou boli fakturované právne služby za „mesiac január - december 2008“. Žalovaný neukracuje žalobcu na jeho práve na právnu pomoc. Žalovaný je oprávnený pri svojej činnosti využívať služby advokátov, avšak pri uplatnení práva na odpočítanie dane musia byť splnené hmotnoprávne podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalovaný má za to, že rozhodnutie bolo vydané na základe zisteného skutkového stavu, na základe predložených dokladov v priebehu daňovej kontroly. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. a dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi poskytnutým zdaniteľným plnením a prijatým zdaniteľným plnením. Daňový doklad má odzrkadľovať všetky skutočnosti súvisiace so zdaniteľným plnením. Zákon o dani z pridanej hodnoty ustanovuje hmotno-právne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Podmienkou je, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo aj reálne preukázané. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žalobca rozhodnutím žalovaného nebol ukrátený na svojich právach. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Nitre žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný podľa ustanovenia § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP na pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ OSP. K tomuto rozhodnutiu súd dospel jednohlasne. Vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalovaný svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Komárno, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za porušenie § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 2.648,87 eura. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti, podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Podľa § 29 ods. 2 Zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Za dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 29 ods. 4 Zákona o správe daní). Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Taktiež podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je teda základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 15.01.2008 zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s advokátom JUDr. Tomášom Vaňom, ktorej predmet bol dohodnutý v čl. I. zmluvy, pričom v čl. II. zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá paušálna odmena s tým, že predmetná zmluva bola uzavretá do 31.12.2008. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že predmetná zmluva bola uzavretá v súlade s ustanovením § 5 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Je nepochybné, že v praxi dochádza k uzatváraniu takýchto zmlúv medzi fyzickými, resp. právnickými osobami a advokátmi a v tomto smere súd zdôrazňuje skutočnosť, že aj v prípade pokiaľ by advokát za celé zmluvné obdobie neposkytol žiadnu právnu pomoc, resp. by realizoval minimálne jeden právny úkon, nepochybne by mu vznikol nárok na zmluvne dohodnutú paušálnu odmenu za príslušné časové obdobie. Zo strany žalovaného teda došlo k nepochopeniu tejto bežnej a všeobecne známej zmluvnej voľnosti a teda jeho argumentácia na preukázanie dodania právnych služieb, prípadne hodnotenie ich účelnosti, a to zvlášť v prípade špecifickosti akou sú právne služby, nemožno považovať zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za dôvodné. Žalovaný nemá zákonné ani odborné predpoklady na to, aby vyhodnotil konkrétny právny úkon za účelný, resp. neúčelný vo vzťahu k daňovému subjektu. S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že pri poskytnutí služby o poskytovaní právnej pomoci s paušálnou odmenou nie je podstatné množstvo ani obsah poskytnutých právnych úkonov za zmluvné obdobie. Súd sa teda nestotožnil s argumentáciou a odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť uplatnenia daňových výdavkov a práva odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 208102 zo dňa 10.10.2008. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ OSP, keďže jeho rozhodnutie možno považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP a to tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania celkom v sume 551,24 eura, ktoré pozostávajú z iných trov, t. j. zaplatený súdny poplatok v sume 66,-- eur a trov právneho zastúpenia v sume 485,24 eura, ktoré pozostávajú z 3 úkonov právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní), t. j. 3x 127,16 eura spolu s režijným paušálom 3x 7,63 eura, náhrada DPH v sume 80,87 eura. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).