Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/182/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200660 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200660.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: X. D., bytom F., E. XX, odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27.6.2012. Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27.6.2012, bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1, § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priznaný invalidný dôchodok od 01 04. 2007 v sume 4.363,-Sk mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. sa zvýšil po jednotlivé roky od r. 2007 až do roku 2012 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR jej invalidný dôchodok bol od 01. 01. 2012 zvýšený na 187,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady EHS č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodín pohybujúci sa v rámci spoločenstva. Navrhovateľka bola uznaná za invalidnú posudkovým lekárom v Leviciach dňa 30. 04 .2009 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa za posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. V posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity pred 01. 04. 207 získala navrhovateľka 1857 dní dôchodkového poistenia, čo je 5 rokov a 32 dní. Teda splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol od 01. 04. 2007. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Sú to roky 1984-2006, v ktorom podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/203 Z. z. navrhovateľka nezískala aspoň 22 kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Týchto 22 kal. rokov nezískala ani pri postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984, priemerný osobný mzdový bol preto podľa vety 2. § 63 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. vypočítaný z tohto nižšieho počtu kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky po roku 2002. Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu, pripadajúca na túto časť kal. roka. Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/88 Zb., ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kal. roku 1988 - 110 dní, 1993- 363 dní, 1994 - 323 dní, 1995 - 161 dní, 1996 - 28 dní, 1997 - 33 dní, 1998 - 31 dní, 1999 - 257 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 4,6695. V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 3124 dní dôchodkového poistenia, to znamená 8,5590 rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,5456. Podľa § 63 ods. 4 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z., sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2007 32 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s vyššie uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,6910. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 01. 01. 2007 navrhovateľka získala 4951 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov 29. 10. 2020. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka získala 4960 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 9911 dní, čo predstavuje 27,1535 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01. 04. 2007 je na rok 2007 232,51,-Sk. Suma invalidného dôchodku je 4.363,-Sk mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,6910 x 27,1535 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 232,51 = 4.363,-Sk mesačne. Suma invalidného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. každý rok od r. 2007 o príslušnú percentuálnu sadzbu určenú Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, naposledy od 01. 01. 2012 o 3,3 %, t.j. o 6 eur na sumu 187,50 eur. Podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, keď podmienky požadované právnymi predpismi členského štátu (teda Slovenskej republiky) pre vznik nároku na dávku boli splnené bez toho, aby sa použil článok 45 alebo článok 40 ods. 3 citovaného nariadenia, uplatnia sa nasledujúce pravidlá: a/ príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: i/ na jednej strane iba podľa ustanovení právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, ii/ na druhej strane podľa odseku 2; b/ príslušná inštitúcia však môže upustiť od toho, aby sa výpočet vykonal v súlade s písm. a/ bodom ii/, ak výsledok tohto výpočtu, okrem rozdielov, ktoré vyplývajú z použitia zaokrúhlených čísiel, sa rovná alebo je nižší, ako je výsledok výpočtu, ktorý sa vykonal v súlade s písm. a/ bodom i/, pokiaľ táto inštitúcia neuplatňuje žiadne právne predpisy obsahujúce pravidlá proti prekrývaniu, ako sa uvádza v článkoch 46b a 46c, alebo ak spomínaná inštitúcia uplatňuje právne predpisy, ktoré obsahujú pravidlá proti prekrývaniu v prípade, ktorý uvádza čl. 46c za predpokladu, že tieto právne predpisy stanovujú, že dávky rôzneho druhu sa započítavajú iba na základe vzťahu dôb poistenia alebo bydliska, ktoré sa dosiahli výhradne podľa týchto právnych predpisov k dobám poistenia alebo bydliska, požadovaných týmito právnymi predpismi na účely získania plného oprávnenia na dávky. Keďže navrhovateľka získala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu potrebnom pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, teda podľa právnych predpisov SR, neuplatňuje sa postup podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva a invalidný dôchodok bol navrhovateľke vypočítaný iba podľa právnych predpisov SR a na obdobia poistenia získané v iných členských štátoch EÚ (konkrétne Rumunskej republiky) nie je potrebné prihliadať. V súvislosti s realizáciou rozsudku krajského súdu, tak ako to Sociálnej poisťovni uložil súd, bol opakovane dopytovaný rumunský nositeľ poistenia dňa 03. 11. 209, 23. 03. 2010, 25. 06. 2010, 19. 09. 2010, 19. 01. 2011, 27. 04. 2011, 21. 07. 2011, 24. 10. 2011, 31. 01. 2012 a 14. 03. 2012 o zaslanie potvrdenia dôb poistenia získaných na území Rumunskej republiky. Sociálnej poisťovni, ústredie bol dňa 23. 03. 2012 doručený E 205 RO formulár, ktorým rumunský nositeľ poistenia, potvrdil doby, ktoré navrhovateľka získala na území Rumunskej republiky a podľa jej právnych predpisov, a ktoré získala v rozsahu od 31. 08. 1976 do 31. 05. 1980 a od 08. 06. 1984 do 23. 09. 1984. Potvrdená doba poistenia v súlade s čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva nebola hodnotená na nárok na invalidný dôchodok, pretože obdobie dôchodkového poistenia získala v rozsahu potrebnom podľa právnych predpisov SR. Obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Rumunskej republiky, by bolo možné na nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení hodnotiť len v prípade, ak by navrhovateľka podľa právnych predpisov SR nezískala dostatočný rozsah obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Doby poistenia získané v Rumunskej republike je príslušný hodnotiť rumunský nositeľ poistenia. Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že pri výpočte dôchodku jej nebol zohľadnený vymeriavací základ za dobu poistenia od 01. 09. 1995 do 30. 09. 1995, kedy pracovala vo firme Energostroj Mochovce a od 01. 10. 1995 do 31. 12. 1995, kedy pracovala vo firme Škoda Praha a.s. Mochovce. Suma invalidného dôchodku sa jej nezvýšila v predchádzajúcich rozhodnutiach, ale zmenila sa až na základe skutočnosti, že bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu 75 %. Na pojednávaní dňa 20. 08. 2012 zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že prvýkrát bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Po zaplatení nedoplatku poistného za obdobie od 01. 01. 2004 do 30. 04. 2005 v sume 31.104,-Sk, bol navrhovateľke potom priznaný invalidný dôchodok od 27. 04. 2007 v sume 3.053,-Sk. Nebola jej zhodnotená doba zamestnania zamestnávateľa, ktorý má sídlo v ČR ani doba zamestnania, kedy navrhovateľka pracovala v Rumunsku. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia a žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože navrhovateľka splnila podmienky pre priznanie invalidného dôchodku aj z doby poistenia získanej v SR. Nebolo preto potrebné dopĺňať dokazovanie na Rumunského nositeľa poistného, ani dobu poistenia v ČR. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak poistenec sa stal invalidným a získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia v Leviciach bola navrhovateľka uznaná za invalidnú od 01. 04. 2007 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca v prípade navrhovateľky je najmenej 5 rokov a zisťuje sa z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. Navrhovateľka v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity, t.j. 01. 04. 2007 získala 1857 dní dôchodkového poistenia, t.j. 5 rokov a 32 dní obdobia dôchodkového poistenia. Keďže navrhovateľka získala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu potrebnom pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona, teda podľa právnych predpisov SR, neuplatňuje sa postup podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Invalidný dôchodok navrhovateľky bol vypočítaný iba podľa právnych predpisov SR, na obdobia poistenia získané v iných členských štátov EÚ sa neprihliadlo. Námietky navrhovateľky o tom, že jej nebolo zhodnotené obdobie, ktoré pracovala v spoločnosti Škoda Praha Mochovce od 01. 10. 1995 do 31. 12. 1995 jej bolo zhodnotené v plnom rozsahu. Za toto obdobie získala vymeriavací základ 9.236,-Sk. Takisto aj obdobie od 01. 09. 1995 do 31. 09. 1995 jej bolo zhodnotené, čoho dôkazom je osobný list dôchodkového poistenia, kde má za toto obdobie určený vymeriavací základ 4.342,-Sk. Z tohto dôvodu námietky navrhovateľky sú neopodstatnené. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 27.6.2012 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemala úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.