Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sp/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200674 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200674.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: V. F., L. X, U., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova trieda 88, Nitra, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. 365/04-R-III. zo dňa 15. 05. 2012, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 365/04-R-III. zo dňa 15. 05. 2012 podľa § 250j ods. 2, písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím uvedením v záhlaví tohto rozhodnutia (v poradí tretie rozhodnutie v reštitučnej veci navrhovateľky) rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) vo veci oprávnenej osoby V. F., L.. X, U. v časti návrhu týkajúcej sa parc. č. 4842/12 o výmere 3872 m2, resp. novovytvorenej PKN parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2 v k. ú. Pôvodne U., v súčasnosti k. ú. T. L. tak, že sa oprávnenej osobe nenavracia vlastnícke právo, ani nepriznáva právo na náhradu za predmetný pozemok z dôvodu, že nebola splnená podmienka uplatneného reštitučného titulu - dôvodu prechodu vlastníctva predmetného pozemku na štát alebo na inú právnickú osobu podľa § 3 ods. 1, písm. m/ zákona - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 24. 11. 2004 žiadateľka uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva na pozemky bližšie špecifikované v samotnom návrhu v k. ú. U., N. L. (pôvodne k. ú. U.) T. L. a T. L. (pôvodne k. ú. U.), ktorých pôvodným vlastníkom bol právny predchodca navrhovateľky, otec H. T.. Správny orgán predmetným rozhodnutím rozhodol len o časti žiadateľkou uplatneného nároku. Na základe vykonaného dokazovania riadiac sa právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 19Sp 45/2011 zo dňa 03. 02. 2012 mal za preukázané, že vyvlastňovacím výmerom boli vyvlastnené pozemky cca 70-tim vlastníkom. Z vykonaného dokazovania mal správny orgán okrem vyjadrení štátnych archívov, súdneho depozitu a slovenskej sporiteľne za preukázané, že vyvlastňovacím výmerom JNV - technickým referátom v Nitre č. j. Zn 716-27/4-1950-XI/B zo dňa 25. 03. 1950 v prospech Československého štátu - Povereníctva techniky - Štátneho sérologického ústavu bola vyvlastnená nehnuteľnosť vo vlastníctve právneho predchodcu oprávnenej osoby a to parc. č. 4842/12 o výmere 3872 m2 pôvodne v k. ú. U.. Na základe vykonaného dokazovania správny orgán posúdil oprávnenou osobu predložené čestné vyhlásenie o neposkytnutí náhrady v nadväznosti na samotný obsah Vyvlastňovacieho výmeru JNV - technického referátu v Nitre č. j. Zn 716-27/4-1950-XI/B zo dňa 14. 11. 1950, ktorým bola určená náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností pre účely výstavby Štátneho sérologického ústavu v Nitre v celkovej výške 522.328,- Kčs, z toho pre H. T. náhrada vo výške 11.616,- Kčs (pod poradovým č. 5), ktoré rozhodnutie je právoplatné a náhrada bola splatná rázom v hotovosti do troch mesiacov po jej právoplatnom určení. V neposlednom rade sa po právnej stránke vysporiadal aj s Konečným výmerom JNV v Nitre zn. S-716-27/4-50-XI/M zo dňa 31. 03. 1951 a prípisom č. XI/2-715-3- Ni-1951/44 zo dňa 29. 01. 1951, ktorým KNV, technický referát v Nitre požiadal KNV, pôdohospodársky referát v Nitre, aby vyvlastňovaciu náhradu v obnose 530.000,- Kčs za pozemky poukázal do depozitu Okresného súdu v Nitre. Táto skutočnosť bola aj prevedená, nakoľko uvedená suma bola dňa 06. 02. 1951 šekom poštovou poukážkou št. banky fil. v Nitre skutočne aj na tento účel zložená. Náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti bola vlastníkom vyplácaná prostredníctvom súdneho depozitu, pokiaľ boli vlastníci a ich pobyty (adresy) známe, zdržiavali sa na nich, prípadne pokiaľ neodmietli finančnú náhradu prevziať a pod. v konkrétnom prípade už nie je možné v súčasnosti hodnoverne preukázať, či skutočne došlo k vyplateniu a prevzatiu náhrady pôvodným vlastníkom zo súdneho depozitu a pokiaľ k nemu nedošlo, čo bolo dôvodom neprevzatia náhrady, z dôvodu, že evidencia súdnych depozít je vedená až od 08. 08. 1960. Správny orgán sa v uvedenej súvislosti vyjadril aj k tej skutočnosti, že deti ako právni nástupcovia po už nežijúcich pôvodných vlastníkoch, ani pri najlepšej vôli nemusia mať spoľahlivú znalosť o tom, či pred vyše pol storočím ich právny predchodca dostal nejakú náhradu, prípadne ak nedostal, tak z akého konkrétneho dôvodu. Konečný výmer bol konečnoplatný, proti ktorému už nebol možný žiadny opravný prostriedok a preto boli splnené všetky zákonné predpoklady na vyplatenie vyvlastnených náhrad. Správny orgán v intenciách rozsudku sp. zn. 19Sp 45/2011 vykonal dokazovanie aj oboznámením sa obdobnej veci vedenej na správnom orgáne pod č. 2010/00631-470/04-R, v ktorej riešil totožnú právnu otázku vo veci oprávnenej osoby Mgr. N. R. s rovnakým výsledkom ako v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, že z pôvodných 70 vlastníkov si reštitučný nárok k parc. č. XXXX/XX v k. ú. U. si uplatnili reštitučný nárok len dvaja a to Mgr. N. R. a navrhovateľka V. F.. Z dôvodu že samotné zloženie náhrady do depozitu i bez skutočného ďalšieho vyplatenia tejto náhrady vlastníkovi sa považuje za poskytnutie náhrady, čo bolo potvrdené rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sž-o-KS 176/04 zo dňa 22. 11. 2005, je treba považovať náhradu za vyvlastnené pozemky zloženú do depozitu, za poskytnutú. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote odvolanie žiadajúc rozhodnutie pre nedostatočné odôvodnenie a pre jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že rozsudkom súdu bola správnemu orgánu uložená povinnosť v ďalšom konaní lustráciou na správnom orgáne, ako aj posúdením iných skutočností, vykonať dokazovanie, čo správny orgán nevykonal a preto nemohol vo veci zákonne rozhodnúť. V ďalších dôvodoch odvolania poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR v súvislosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru a čl. 14 Medzinárodného paktu, zahŕňajúce aj právo na odôvodnenie rozhodnutia a právo na postup, konanie a rozhodovanie súdu v súlade s procesnými pravidlami ustanovenými pre príslušné súdne konanie (nález sp. zn. III.ÚS 35/05-27 zo dňa 06. 04. 2005, sp. zn. I.ÚS 26/1994 z 10. 05. 1994, sp. zn. PL.ÚS 43/95 z 10. 09. 1996, sp. zn. III.ÚS 191/05-64 z 12. 10. 2005, sp. zn. PL.ÚS 43/95 z 10. 09. 1996 a sp. zn. III.ÚS 117/06-53 z 23. 08. 2006). Navrhovateľka v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom na základe plnej moci z 20. 08. 2012 trvala na podanom odvolaní. V priebehu súdneho pojednávania navrhovateľka potvrdila, že v čase, kedy došlo k odňatiu vlastníckeho práva k pozemku, o ktorom rozhodoval správny orgán, mala asi 12 - 14 rokov. Pamätá sa, že otec peniaze za pôdu nedostal, čo ťažko znášal. V rozhodnom období mal otec asi 80 rokov a s mamou žili z dôchodku 225,- Kčs. Roľa, ktorú im zobrali, chýbala, pretože na nej pestovali produkty. Otec bol silne nábožensky založený, cítil krivdu, ale svoj hnev na nikoho neprenášal. Navrhovateľka potom dospela a o celú záležitosť sa ďalej nezaujímala. V rámci doplnenia dôvodov odvolania na základe výzvy súdu podľa § 42 a § 43 navrhovateľka uviedla, že pochádza z viacdetnej rodiny. Nehnuteľnosť, o ktorej rozhodoval správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zdedila v roku 1979 sama, preto si reštitučný nárok uplatnila tiež len sama. Dedičkou po neb. otcovi bola aj matka, po ktorej dedil nehnuteľnosti brat H.. Splnomocnený zástupca odporcu predložil súdu písomné vyjadrenie k opravnému prostriedku, ktoré bolo súdom doručené navrhovateľke dňa 08. 08. 2012 a zhodne s dôvodmi písomného stanoviska žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie za vecne správne potvrdiť. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila aj splnomocnená zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu Bratislava, ktorá súdu vytýkala, že opravný prostriedok navrhovateľky nespĺňa náležitosti návrhu na začatie súdneho konania z dôvodu, že ani na pojednávaní súdu neboli navrhovateľkou ani jej zástupcom odstránené vady návrhu na začatie súdneho konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu. Čo sa týka preskúmavaného rozhodnutia zastávala názor, že správny orgán vykonal vo veci náležité dokazovanie, vydaným rozhodnutím sa riadil právnym názorom súdu, preto rozhodnutie, ktorým nebol navrhovateľke priznaný reštitučný nárok považovala za zákonné. Opravný prostriedok navrhovateľky žiadala odmietnuť z dôvodu, že vady návrhu na začatie súdneho konania bránia vecnému vybaveniu veci. Krajský súd príslušný podľa ustanovenia § 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ OSP). Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 513/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zemne a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Z citovaného zákonného ustanovenia možno teda vyvodiť záver, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené. Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť nárok len v pomere k počtu týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok neuplatnili, a preto ich právo zaniklo. V tomto smere zákon č. 503/2003 Z. z. neobsahuje žiadne pravidlo, či v rámci jednej skupiny, ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj iné osoby v tom istom poradí. Nečinnosť týchto osôb otvára cestu pre uplatnenie "celého" reštitučného nároku osobe, ktorá sa ho aktívne domáha na príslušnom orgáne, lebo aj táto osoba je rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež zmiernenie následkov majetkových krívd spáchaných na (spolu)vlastníkoch nehnuteľností v minulosti (rozhodnom období) týka. Inak povedané, uspokojenie nárokov týchto ďalších oprávnených osôb pri nečinnosti iných osôb zodpovedá zmyslu a účelu zmierneného reštitučného zákona. Takáto interpretácia ustanovenia § 2 citovaného zákona je nielen konformná s jeho dikciou, ale aj zmyslom a účelom tohto zákona, a na ostatok je aj v súlade so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti, keď sa do širšej "rodiny" vracia len to, čo bolo odtiaľ nesprávne odňaté alebo vzaté (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2010-48 zo dňa 30. 06. 2010). Z vykonaného dokazovania v danej právnej veci vypočutím účastníkov správneho konania a oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu správneho orgánu mal súd za preukázané, že oprávnená osoba V. F. si uplatnila na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade v Nitre v zákonom stanovenej lehote reštitučný nárok na navrátenie nehnuteľností špecifikovaných v nároku zo dňa 12. 11. 2004 po neb. otcovi H. T. bez uvedenia dátumu jeho úmrtia. K uplatnenému nároku doložila vyvlastňovací výmer Jednotného národného výboru v Nitre zo 14. 11. 1950, v ktorom je pod poradovým č. 5 uvedený H. T. a manželka L., rod. F., T. L. č. XX s tým, že za vyvlastnenú parc. č. XXXX/XX im patrí náhrada za pozemky a príslušnosti v sume 11.616,- Kčs. Z predložených matričných dokladov, hlavne z rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre č. k. D 1295/79-11 zo dňa 02. 08. 1979 vyplýva, že neb. H. T. zomrel dňa 14. 06. 1979 bez zanechania závetu. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. T. L. na základe uvedeného dedičského rozhodnutia nadobudla V. F., nar. XX. XX. XXXX v celosti na základe predchádzajúcej dohody dedičov: V. F., rod. T., H. T. a F. T. s tým, že bratia navrhovateľky sa zriekli výplaty v prospech nadobúdateľky. Z takto vykonaného dokazovania v rozpore s dokazovaním, ktoré síce odporca vykonal, ale v preskúmavanom rozhodnutí náležite po právnej stránke nezdôvodnil vyplynulo, že navrhovateľka V. F. nar. XX. XX. XXXX síce zdedila po svojom právnom predchodcovi neb. H. T., ktorý zomrel 14. 06. 1979 nehnuteľnosti bližšie špecifikované v rozhodnutí Štátneho notárstva, avšak v rozpore s § 2 zák. č. 503/2003 Z. z. nevydal zákonné rozhodnutie. Z ust. § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. vyplýva, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v ods. 1. V prípade, ak si právny nárok na navrátenie vlastníctva uplatnila len jedna z oprávnených osôb, takáto osoba má právo, aby jej bol priznaný len podiel na ňu pripadajúci a nárok ostaných osôb, ktoré si nárok neuplatnili, zaniká. Spojenie "rovným dielom" sa uplatní, len ak nárok uplatnia všetci. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR je potrebné pri posudzovaní reštitučných nárokov treba vziať na vedomie, že každý reštitučný predpis vyžaduje osobitný prístup ku svojej aplikácii i osobám oprávneným tak, aby bol splnený účel a zmysel tohto zákona. Preto ak určité ustanovenie zák. č. 503/2003 Z. z. umožňovalo viacero rôznych interpretácií, pričom len jedna je v súlade s Ústavou, súd musí dať prednosť tejto a dané ustanovenie interpretovať ústavne konformným spôsobom. Z vyššie uvedeného právneho dôvodu preto správny orgán pochybil, keď v rámci správneho konania, ktoré sa u neho začalo ešte dňa 12. 11. 2004, nevykonal dokazovanie v súlade so správnym poriadkom, ktorý sa podľa § 5 ods. 3 zák. č. 503/2003 Z. z. vzťahuje na konanie podľa tohto zákona. V priebehu správneho konania nebola oprávnená osoba vypočutá k samotnému uplatnenému reštitučnému nároku na správnom orgáne. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu a ani z matričných dokladov v ňom založených správny orgán do vydania rozhodnutia nezisťoval, kedy zomrela manželka neb. H. T., L., rod. F., ktorá sa spolu s neb. manželom bola spoluvlastníčka parc. č. XXXX v príslušnom spoluvlastníckom podiele. Z doteraz vykonaného dokazovania preto absentuje zistenie, ktoré deti, resp. ktoré dieťa (ktorý súrodenec oprávnenej osoby) dedil podiel matky k parc. č. XXXX, resp. k ostatným nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Z dedičského rozhodnutia po neb. otcovi H. T. síce vyplýva, že dedičský podiel k jeho nehnuteľnostiam zdedila oprávnená osoba - navrhovateľka, avšak táto si okrem parc. č. XXXX uplatnila reštitučný nárok aj k iným parcelám v k. ú. N. L. zapísaným na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a iným, o ktorých bude správny orgán rozhodovať v ďalšom správnom konaní z dôvodu, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia bola len jedna z parciel, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok. Zistenie a právne posúdenie tejto zásadnej otázky týkajúcej sa určenia okruhu oprávnených osôb podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z. z. je prvým z predpokladov pre rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Úlohou správneho orgánu preto v ďalšom konaní bude, aby doplnil dokazovanie v naznačenom smere k zisteniu podkladov pre rozhodnutie podľa § 32 a nasl. správneho poriadku. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán tak môže doplniť dokazovanie buď výzvou adresovanou navrhovateľke, aby označila svojich súrodencov, resp. ich právnych nástupcov, uviedla ich adresy. Ďalej bude povinnosťou navrhovateľky - oprávnenej osoby predložiť aj dedičské rozhodnutie po neb. matke L., z ktorého správny orgán zhodne ako z rozhodnutia po neb. otcovi H. musí posúdiť okruh dedičov po neb. matke a musí posúdiť právne nároky jednotlivých dedičov k nehnuteľnostiam, ktoré mala manželka L. buď vo výlučnom vlastníctve alebo v spoluvlastníctve s manželom H.. Na základe takto doplneného dokazovania bude úlohou správneho orgánu v súlade s § 2 zák. č. 503/2003 Z. z. určiť oprávnené osoby k nehnuteľnostiam špecifikovaným v uplatnenom nároku navrhovateľky a posúdiť a určiť výšku ich spoluvlastníckeho podielu k nim. Následne správny orgán musí rozhodnúť o reštitučnom nároku navrhovateľky, ktorá si právny nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam uplatnila len sama vo svojom mene s tým, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by takýto nárok si uplatnili aj jej súrodenci uvedení v dedičskom rozhodnutí po neb. otcovi H. a to napriek tomu, že navrhovateľka bola výlučnou dedičkou týchto nehnuteľností. Z dôvodu takto zistenej vady správneho konania krajský súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu č. 365/04-R-III. zo dňa 15. 05. 2012 podľa § 250q ods. 2 OSP a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie s tým, že správny orgán pri novom prejednaní veci je viazaný právnym názorom súdu (§ 250r OSP). Dôvody odvolania navrhovateľky pojaté v písomnom odvolaní boli sčasti spôsobilé spochybniť zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia absentuje právne posúdenie oprávnenosti nároku navrhovateľky podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z. z. Posudzujúc vyjadrenie právnej zástupkyne Slovenského pozemkového fondu Bratislava, s ktorou správny orgán koná v danej právnej veci na základe rozsudku Krajského súdu sp. zn. 19Sp 45/2011-56 zo dňa 03. 02. 2012 súd konštatoval, že navrhovateľka dôvody nesúhlasu s preskúmavaným rozhodnutím ani napriek výzve súdu podľa § 42 a § 43 OSP síce nedoplnila ani na ústnom pojednávaní dňa 20. 08. 2012, avšak súdy podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku postupujú v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola súdom zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán viazaný právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, podľa výsledku konania úspešnej navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal, lebo si takúto náhradu neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v štyroch rovnopisoch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.