Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sp/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200944 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200944.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. R., D. XXX, 2/ B. R., D. XXX, 3/ D. R., C. XXX, 4/ G. C., D. XXXX, 5/ R. R., Q. XXXX/XX, D. R., 6/ H. T., D. XXX, zastúpených Mgr. Bc. C. D., G. XXX/ X, R., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh 4, Komárno, o odvolaní proti rozhodnutiam odporcu: č. 2012/00044/21-Ma zo dňa 03. 10. 2012 a č. 2012/00043/17-Ma zo dňa 10. 09. 2012, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutia odporcu č. 2012/00044/21-Ma zo dňa 03. 10. 2012 a č. 2012/00043/17-Ma zo dňa 10. 09. 2012 podľa § 250j ods. 2, písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd nepriznáva navrhovateľom v 1. až 6. rade náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutiami uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) vo veci navrhovateľov v 1. až 6. rade tak, že im nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. W. PKN vložka č. XXX parc. č. XXX/X, roľa o výmere 20911 m2, parc. č. XXX/ XX roľa o výmere 24540 m2, parc. č. XXX/XX lúka o výmere 14420 m2, parc. č. XXX/X lúka o výmere 19695 m2, parc. č. XXX/X pasienok o výmere 5300 m2, parc. č. XXX/X roľa o výmere 21800 m2, parc. č. XXX/X roľa o výmere 12720 m2, parc. č. XXX/X roľa o výmere 13450 m2, parc. č. XXX/X roľa o výmere 8764 m2 z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na vydanie nehnuteľností podľa § 2 zákona. Odporca dôvodil tým, že žiadatelia si v zákonom stanovenej lehote uplatnili na príslušnom správnom orgáne nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom po pôvodnom vlastníkovi L. R. z dôvodu, že pozemky pôvodných vlastníkov prešli na štát resp. JRD W. z dôvodu, že museli pozemky násilím opustiť v roku 1952. K žiadosti žiadatelia predložili návrh prídelového plánu č. 3261/48 -11, opis výmeru o pridelení pôdy do vlastníctva č. 3263/48-11, fotokópiu listu zo dňa 27. 06. 1949 a osvedčenie o štátnom občianstve. Z dôvodu, že k uplatnenému nároku oprávnené osoby nepredložili potrebné listinné doklady, správny orgán konanie vo veci prerušil a vyzval žiadateľov o predloženie dokladov o prechode nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu a vyzval ich, aby predložili výmer o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva - úradne overenú kópiu alebo originál. Žiadatelia listom z 03. 06. 2005 žiadosť doplnili o overenú fotokópiu uznesenia č. d. 542/1962. V rámci správneho konania mal správny orgán na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že reštitučný nárok bol uplatnený k pozemkom, po ktorých žiadatelia tvrdili, že im boli pridelené na základe Výmeru o prídele nehnuteľností do vlastníctva. Predmetné pozemky boli zapísané v PKN vložka č. XX, k. ú. W., ale vlastníctvo žiadateľov zapísané v PKN vložke nie je. Žiadatelia Výmer o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva nepredložili, predložili len opis výmeru. Ako podporný doklad o tom, že žiadateľom bol vydaný vlastnícky dekrét bol žiadateľmi predložený list zo dňa 27. 06. 1949. Ako jeden z ďalších podporných dôkazov, že žiadateľom mali byť pozemky pridelené, je návrh prídelového plánu č. 3261/48-11. Správny orgán šetrením zistil, že Výmer o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva pre L. R. a manželku M. R. rod. Q. sa nenachádza v Štátnych archívoch ani v evidencii Agro družstva Kameničná. Žiadatelia predložili len opis výmeru o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva č. 3263/48-11 vydaného dňa 14. 05. 1948. Podľa názoru správneho orgánu Výmer o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva nie je možné nahradiť opisom výmeru. Návrh prídelového plánu, konečný prídelový plán, grafický prídelový plán, sú len technickými (podpornými) podkladmi k zápisu a nie je právnym podkladom a dokladom, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú vlastnícke práva, teda nemôžu byť ani právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že pôvodní vlastníci neboli zapísaní do pozemkovej vložky ako vlastníci. Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny resp. výmeru o prídele do vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a boli i vkladuschopné. Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem iného znamená, že listinu vydal orgán k tomu oprávnený, že listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal ako i podpisom oprávnenej osoby. Výmer o prídele do vlastníctva nebol predložený, bol predložený len opis výmeru. Dôvodom takéhoto názoru správneho orgánu je skutočnosť, že nariadenie č. 104/46 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa tohto nariadenia. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi následkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované všetky podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny, nie je teda jej neplatnosť, ale skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá a teda, že nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ust. § 1 ods. 2 nariadenia. Prídelové listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Ak boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. To znamená, že žiadatelia nevedeli predložiť listinu, ktorá by mohla spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam v nej uvedených. Podľa názoru správneho orgánu predložený opis prídelovej listiny, grafický prídelový plán, návrh prídelového plánu, oceňovací hárok ani parcelačný plán nie sú listinami, na základe ktorých bolo a je možné nadobudnúť vlastnícke právo. Nepreukázaním nadobudnutia vlastníckeho práva nemožno konštatovať, že ich vlastníctvo prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorý z reštitučných titulov uvedených v § 3 zákona. Ďalej správny orgán zistil, že grafický prídelový plán nebol zapracovaný do pozemkového katastra, čo znamená, že nie je možné vyhotoviť identifikáciu parciel uvedených v opise výmeru. Správny orgán mal za to, že listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise nie sú spôsobilé preukázať, že žiadatelia sú oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona, pretože síce predložili listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že boli účastní prídelového konania v roku 1948, čo vyplýva z predloženého návrhu prídelového plánu zo dňa 13. 05. 1948, opisu Výmeru o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva zo dňa 14. 05. 1948. V konečnom prídelovom pláne však už žiadatelia nefigurujú. V konečnom prídelovom pláne zo dňa 20. 02. 1958 je k parcelám uvedeným v uplatnenom návrhu žiadateľov zapísané vlastníctvo Československého štátu v užívaní JRD W.. Napriek uvedeným skutočnostiam sa správny orgán ďalej zaoberal uplatnenými návrhmi a skúmal, ako a či boli nehnuteľnosti odňaté. Šetrením tak zistil, že dňa 28. 07. 1952 bola spísaná zápisnica na MNV v W. vo veci vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa vzdali svojich prídelov v k. ú. W. a opustili obec W.. Pod poradovým č. 2. Majetok bývalého vlastníka R. K. rod. G. pod č. 2 je uvedené meno L. R. a manželka M. rod. Q.. Podporným dokladom o tom, že žiadatelia opustili obec W. svedčí aj skutočnosť, že dňa 14. 12. 1950 rodičia žiadateľov spísali Čestné prehlásenie, v ktorom prehlásili, že aj oni opúšťajú obec a jedným z dôvodov bola skutočnosť, že z obce odišli aj ich deti - " nakoľko nemám svoj byt, plnoleté deti mi odišli". Navrhovatelia ako reštitučný titul uvádzajú prechod pozemkov do družstva, pričom koncom 50 rokov opustili obec W. a pozemky ostali naďalej v užívaní družstva. Správny orgán tak bol toho názoru, že prechodom pozemkov do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, ak tu vlastníctvo k pozemkom existovalo, ale pozemky prešli len do užívania, kde sa vlastnícke právo zachovalo. Správny orgán tak mal za to, že listinné dôkazy predložené žiadateľmi a zadovážené správnym orgánom v administratívnom konaní preukázali, že žiadatelia boli účastníkmi II. pozemkovej reformy v roku 1948, čo vyplýva z predloženého návrhu prídelového plánu zo dňa 13. 05. 1948, opisu Výmeru o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva zo dňa 14. 05. 1948, ale i to, že opustili obec W.. V konečnom prídelovom pláne je k parcelám uvedeným v uplatnenom návrhu žiadateľov zapísané vlastníctvo Československého štátu. Ďalej správny orgán zistil, že aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nehnuteľnosti uvedené v žiadostiach sú zapísané na meno R. B., nar. XX. XX. XXXX (syn neb. žiadateľa) na LV XXXX, avšak uvedené LV je hluché. Vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam bolo zapísané na základe dedičského rozhodnutia 10D 1601/05, Dôvodom hluchého LV je skutočnosť, že grafická časť prídelového plánu nebola prevedená do katastrálnej mapy na správe katastra a tým pádom sú vyššie uvedené parcely neidentické. Táto skutočnosť však nie je reštitučným titulom. Proti týmto rozhodnutiam podali oprávnené osoby v zákonom stanovenej lehote odvolanie namietajúc nezákonnosť postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a namietali aj nezákonnosť samotného rozhodnutia žiadajúc ich zrušenie a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. V prvom rade poukázali na to, že pôda bola právnym predchodcom pridelená otcovi L. R. a mame M. Výmerom z roku 1948 právni predchodcovia aj vstúpili do užívania tejto pôdy. Z uvedeného preto vyplýva, že L. R. a manželka M. boli vlastníci tohto prídelu, čo bolo všeobecne známe, nakoľko druhotné doklady založené v spise ako grafický prídelový plán, parcelačný plán, oceňovací hárok a zápisnica z 28. 07. 1952 jednoznačne preukazujú, že títo prídelcovia vec vlastnili a držali. V danej veci je preukázateľné zistené, že právni predchodcovia prídel dostali, vstúpili do jeho užívania a niekto už vtedy nad rámec zákona s prídelom nakladal. Ten niekto bol štát cez Miestnu roľnícku komisiu, MNV v W. a zástupcovia novovznikajúceho JRD, čo znamená, že jedným z reštitučných titulov je prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu § 3 ods. 1 písm. o/ zákona. Ďalším z reštitučných titulov je perzekúcia a postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody § 3 ods. 1, písm. p/ zákona, lebo rodičia ako gazdovia, ktorí prišli na dolniaky, neboli ochotní vstúpiť do novovznikajúceho JRD. S ďalšími rodinami, ktoré prišli z hora, začali obrábať okolo 255 ha poľnohospodárskej pôdy, postupne od roku 1947 si začali budovať rodinné domy a to nebolo po chuti miestnym funkcionárom. Čo sa týka čestného prehlásenia, podľa ktorého právni predchodcovia stratili vlastníctvo, odvolatelia vyvrátili aj ďalšie v prehlásení uvedené tvrdenie a to, že "plnoleté deti mi odišli". Je to účelová lož. Je nepochybné, že správny orgán si neujasnil nielen skutkovú podstatu, ale vstúpil na tenký ľad obhajovania vtedajšieho režimu, takže nechápu, prečo tá nadpráca. V danom prípade správny orgán vykonal niektoré dôkazy, ale všetky v neprospech navrhovateľov, čo je protizákonné a nesvedčiace o rovnakom zaobchádzaní s účastníkmi konania. Ďalej správny orgán nepokladal za potrebné, pred tým ako vydal rozhodnutie, oznámiť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia, čím porušil § 33 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej správny orgán nevenoval náležitú pozornosť dokladom a ak niektorým túto pozornosť venoval, tieto dôkazy vyhodnocoval iba v neprospech navrhovateľov, čo je nerešpektovanie zákonnosti a ústavnosti. Súd uznesením č. k. 19Sp/100/2012-18 zo dňa 16. 11. 2012 spojil veci na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania z dôvodu, že 2 rozhodnutia spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Navrhovatelia boli v súdnom konaní zastúpení splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Bc. C. D. na základe plných mocí zo dňa 29. 11. 2012. Splnomocnená zástupkyňa z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní trvala na zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia a na vrátení veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Na súdnom pojednávaní predložila nové listinné dôkazy, na základe ktorých preukázala, že právni predchodcovia oprávnených osôb boli vlastníkmi nehnuteľnosti a tohto vlastníctva sa nikdy dobrovoľne nevzdali. Z Čalovca boli vyhnaní a dobrovoľne sa ničoho nevzdali. Súdu predložila aj zoznam predpísaných preddavkov prídelových cien, z ktorého vyplýva, že L. R. a manželka dostali 14.1600 ha pôdy za určený preddavok 14.000,- Kčs, čo vlastnoručne L. R. podpísal. Z ďalšieho dokladu a to zoznamu predpísaných preddavkov prídelových cien vyplýva, že výmera prídelcov pôdy v Družstve proti zatopám a vnútorným vodám v Komárne za 4.6255 ha prídelovej pôdy bol určený preddavok 228.000,- Kčs + 5.000,- Kčs ... Ďalej predložila potvrdenie Okresnej sporiteľne a pokladnice v Komárne z 27. 06. 1949 o poskytnutí úveru na stavebnú cenu 665.000,- Kčs, za ktorú prevzalo záruku Povereníctvo sociálnej starostlivosti podľa zák. č. 41/1947 Sb. o bytovej výstavbe. Ďalej predložila zápisnicu napísanú 28. 07. 1952 na MNV v Čalovci vo veci vyúčtovania s prídelcami a listinu vydanú Roľníckou vzájomnou pokladnicou v Komárne 26. 01. 1949, ktorou boli W. H. a K. G. vyzvaní, aby urýchlene predložili vlastnícky dekrét, ktorý potrebuje pokladnica na stavebnú obnovu. Súčasne z uvedenej listiny bolo preukázané, že vlastnícky dekrét pokladnica prevzala 28. 01. 1949. Navrhovatelia v 1., 4., 5. a v 6. rade sa na pojednávanie súdu nedostavili. Ich neúčasť ospravedlnila ich splnomocnená zástupkyňa, ktorá žiadala vo veci konať v ich neprítomnosti. Na pojednávanie súdu sa dostavili navrhovatelia v 2. a v 3. rade, ktorí zhodne uviedli, že nevedia uviesť, koľko museli ich právni predchodcovia za pôdu zaplatiť. Potvrdili len, že mali ťažké srdce, že im pôdu zobrali. Tej pôdy bolo 14 ha aj niečo. Predkovia postavili v W. aj chalupu, tú museli opustiť, tá tam zostala. Keby neboli za pôdu zaplatili, tak by z W. odísť nemohli. Po nebohom otcovi pôdu v W. zdedili a sú zapísaní aj na listoch vlastníctva. Odporca sa k opravným prostriedkom vyjadril písomne aj v zastúpení splnomocneným zástupcom na pojednávaní súdu. Zhodne ako s odôvodnením preskúmavaných rozhodnutí poukázal na Výmer o prídele, ktorý nikdy nebol zapísaný do Pozemkovej knihy tak, ako to vyžadoval v rozhodnom čase zákon o intubácii, pričom parcely podľa výmeru sú aj v súčasnosti neidentické, t.j. nie je možné ich kvalifikovane identifikovať. Správny orgán poukázal na príslušnú judikatúru NS SR v spojitosti obsahovej a formálnej náležitosti správneho aktu ako právnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva v spojitosti s konfiškáciou po roku 1945. So zreteľom na princíp dvojfázovosti nadobudnutia vlastníctva vo všeobecnom Občianskom zákonníku a na mlčanie konfiškačného dekrétu tejto veci usúdil, že konfiškačný dekrét založil právny dôvod nadobudnutia vlastníctva (titulus), vlastníctvo samé sa však nadobúda najskôr intabuláciou. Listina č. d. 542 z roku 1962 potvrdila postavenie štátu ako vlastníka k uvedeným pozemkom v zmysle vládneho nariadenia č. 90/1950, keď z dôvodu vlastníctva štátu nemohli byť a ani nebolo evidované podobné vlastníctvo podľa ich výmeru. Svoje vlastníctvo navrhovatelia odvodzujú a uplatňujú titulom nadobudnutia vlastníctva k ním výmerom o vlastníctve. Úlohou správneho orgánu preto bolo v prvom rade skúmať ako prvotnú otázku a riešiť právnu perfektnosť tohto správneho rozhodnutia (Výmer o prídele), pričom navrhovatelia nepredložili žiadnu takúto listinu, bol predložený len opis výmeru o prídele, pričom správny orgán túto skutočnosť opísal vo svojom odôvodnení rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností sa správny orgán nemusel ďalej zaoberať nárokom navrhovateľov, ale mohol rozhodovať na základe tejto skutočnosti. Napriek tomu sa správny orgán ďalej zaoberal návrhom a bádal, či v archívoch nie je založený Výmer o prídele do vlastníctva. Táto skutočnosť len vyvracia dôvody odvolania týkajúce sa vykonaného dokazovania, ktoré podľa názoru navrhovateľov boli v ich neprospech, čo je podľa nich protizákonné a nesvedčiace o rovnakom zaobchádzaní s účastníkmi konania. To, že správny orgán počas svojho bádania narazil na listinu - zápisnicu z roku 1952 nemožno interpretovať ako vykonanie dôkazov v neprospech navrhovateľov. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Záverom s poukazom na odôvodnenie samotných rozhodnutí poznamenal, že k reštitučnému titulu podľa § 3 ods. 1, písm. p/ zákona dochádza len v prípadoch uvedených v zák. č. 87/1991 Zb. v § 2 ods. 2 alebo § 2 ods. 3 prvá veta, pričom právni predchodcovia navrhovateľa podmienky uvedené v zákone nespĺňajú. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia § 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok ich dôvodov. Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z. z., tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie 5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Krajský súd v Nitre, ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal navrhovateľmi podané odvolania proti rozhodnutiam odporcu, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal za preukázané, že žiadosťami doručenými Obvodnému pozemkovému úradu v Komárne si v zákonom stanovenej lehote uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k tomu istému pozemku, ktorý bol vo vlastníctve ich právnych predchodcov W. R. a manželka G., rod. Q.. Právni predchodcovia oprávnených osôb pochádzali z D.. Na základe výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy im bola podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR pridelená do vlastníctva pôda vo vlastníctve bývalého vlastníka K. R., rod. G. v k. ú. G. o celkovej výmere 12.6680 ha, ktoré boli v prídelovom pláne označené vo vložke č. XXX ako parc. č. XXX/X roľa o výmere 2.0911 ha, parc. č. XXX/XX roľa o výmere 0.2150 ha, parc. č. XXX/XX roľa o výmere 2.4300 ha, parc. č. XXX/XX pasienok o výmere 2.5945 ha, parc. č. XXX/X roľa o výmere 2.1800 ha, parc. č. XXX/X lúka o výmere 0.5300 ha, parc. č. XXX/X roľa o výmere 1.3000 ha, parc. č. XXX/X roľa o výmere 1.3170 ha. Nehnuteľnosti boli pridelené v celosti za podmienky, že ich konečná platná prídelová cena ako aj pozkn. označenie a presná výmera bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Na základe vykonaného dokazovania správnym orgánom vyplynulo, že nehnuteľnosti takto špecifikované boli prídelcom teda W. R. a manželke G. v roku 1948 aj pridelené. Na pridelenej pôde hospodárili ako maloroľníci, avšak v čase zakladania jednotných roľníckych družstiev museli takto pridelenú pôdu do ich vlastníctva odovzdať do jednotného roľníckeho družstva. Z odôvodnenia rozhodnutí odporcu vyplýva, že pôvodný vlastník čestne prehlásil, že sa v roku 1950 vzdáva pridelenej pôdy - prídelu a opustil obec W.. Vychádzajúc z tohto zistenia odporca skúmal ako aj či boli nehnuteľnosti odňaté a vo veci rozhodol tak, že oprávneným osobám nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam vychádzajúc z § 3 zákona. Vydaniu tohto rozhodnutia nepredchádzalo ústne pojednávanie pred správnym orgánom a oprávnené osoby sa nemohli vyjadriť k podkladom vydať sa majúceho rozhodnutia. Tieto procesné nedostatky správneho konania v podstate namietali aj v podaných opravných prostriedkoch, na základe ktorých procesných pochybení navrhli odvolaním napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Na základe podaných odvolaní proti rozhodnutiam odporcu súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, na ktoré predvolal oprávnené osoby - navrhovateľov. Z ich vyjadrení zistil, že podmienkou pridelenia pôdy - prídelu bolo zaplatenie "prvej splátky" 14.000,- Kčs. Keby právni predchodcovia oprávnených osôb túto stanovenú a určenú cenu prídelu nezaplatili, pôda by im nemohla byť pridelená do vlastníctva a do užívania. Ďalej z ich vyjadrení zistil, že na pridelenej pôde pestovali plodiny a tie dávali titulom ceny pôdy. V W. boli právni predchodcovia oprávnených osôb spokojný, páčilo sa im tam. Na pridelenej pôde chceli hospodáriť, lebo sa im darilo dopestovať toľko plodín, že časťou plodín splácali cenu pôdy a druhú časť predali, to znamená, že mali z nej zisk. K tomu, či po odchode z W. cenu prídelu ďalej splácali alebo nie, uviesť nevedeli. Ďalej poukázali na to, že po smrti starej mamy sa starý otec vrátil naspäť do W., niekoľko rokov tam aj býval. Dobre spolunažíval aj s domácimi maďarskými obyvateľmi a v W. sa mu páčilo. Starého otca trápilo, že zaplatil za pôdu, ale túto musel dať do družstva a že mu ju zobrali. V čase, keď starí rodiča odchádzali z W., museli mať všetko zaplatené. Podľa § 7 ods. 1 nariadenia 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku, Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len "nariadenie") žiadateľom osídlovaným v rámci vnútornej kolonizácie pôdu možno prideliť vo výmere do 20 ha. Pri miestnom národnom výbore, v obvode ktorého je pôdohospodársky majetok skonfiškovaný vyvolia si uchádzači prípustní podľa § 6 ods. 1 písm. a/ až d/ miestnu roľnícku komisiu, pozostávajúcu najviac z 10 členov. Delegáti miestnych roľníckych komisií vyvolia na schôdzke okresnú roľnícku komisiu pri okresnom národnom výbore, ktorá môže mať najviac 10 členov. Miestna roľnícka komisia vypracuje prídelový plán s návrhom na prídelovú cenu a predloží ho na schválenie okresnej roľníckej komisii. Okresná roľnícka komisia preskúma predložené prídelové plány a návrhy na prídelovú cenu a na ich základe vypracuje prídelový plán a rozvrh prídelových cien pre celý okres. Cieľom zistenia, či sú splnené vyššie uvedené podmienky, okresné roľnícke komisie predložia svoj prídelový plán s rozvrhom prídelových cien Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, ktoré ho môžu zmeniť, ak ustanovenia tohto nariadenia nie sú v ňom dodržané (13 ods. 1-5 nariadenia). Podľa § 17 ods. 1 nariadenia, v prídelovej cene určenej podľa §§15 a 16 sú zahrnuté už všetky poplatky, spojené so skonfiškovaním (§ 1), pridelením (§§ 6 až 11) a s pozemnoknižným prevedením skonfiškovaného majetku. Podľa § 18 ods. 1 nariadenia, pri Povereníctve Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond. Podľa § 19 ods. 1 nariadenia, určená prídelová cena spláca sa Fondu a) jednorázove, najneskôr do 8 mesiacov od ujatia sa držby prídelu v peniazoch alebo v naturáliách, b) v splátkach v peniazoch alebo v naturáliách...... pôdohospodársky majetok možno prideliť do vlastníctva maloroľníkovi s mnohopočetnou rodinou vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 10 ha ornej alebo 15 ha poľnohospodárskej pôdy. Posudzujú zákonnosť rozhodnutí odporcu súd na základe vykonaného dokazovania doplneného vypočutím oprávnených osôb zistil, že správny orgán pochybil, keď pred vydaním rozhodnutia riadne nezistil všetky skutočnosti potrebné k tomu, aby mohol vo veci vysloviť právny záver. Odporca pri posúdení veci vychádzal len z čestného prehlásenia prídelcu, ktorý sa v prítomnosti dvoch svedkov 14.12. 1950 vzdal svojej pridelenej pôdy 12 ha z dôvodu, že mal svoj byt a plnoleté deti mu odišli, bol vojnový invalid práce neschopný a manželka bola tiež nezdravá. Keby iné dôkazy v danej reštitučnej veci neexistovali, takto vyslovený právny názor správneho orgánu by bol správny z dôvodu, že vzdanie sa prídelu poľnohospodárskej usadlosti v roku 1955 bolo jednostranným právnym úkonom v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v roku 1950. Takýto prechod majetku sám o sebe nie je dôvodom pre vydanie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody (rozsudok KS Ostrava sp. zn. 22Ca 349/94 z 27. 09. 1994). Z vyjadrení oprávnených osôb na súdnom pojednávaní však súd zistil, že právnemu predchodcovi oprávnených osôb pred pridelením 12.6680 ha pôdy do vlastníctva zaplatili v roku 1948 sumu 14.000,- Kčs, o čom súdu predložili listinný dôkaz a tvrdili, že v ďalších rokoch splácali cenu prídelu dopestovanými plodinami. Na základe uvedených dôkazov musel súd konštatovať, že správny orgán nevykonal vo veci riadne dokazovanie, nezabezpečil si potrebné listiny a dôkazy a vo veci rozhodol predčasne, preto sú jeho rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok ich dôvodov. Úlohou odporcu v ďalšom konaní preto bude vo veci doplniť dokazovanie zabezpečením prídelového plánu s návrhom na prídelovú cenu , ktorý vypracovala miestna roľnícka komisia a ktorú predložila na schválenie okresnej roľníckej komisie, alebo si zabezpečí prídelový plán s rozvrhmi prídelových cien pre celý okres, ktorý preskúmala okresná roľnícka komisia. Vychádzajúc z dikcie § 13 ods. 5 nariadenia prídelový plán s rozvrhom prídelových cien by teoreticky bolo možné zabezpečiť aj z archívnych dokumentov Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu, ktorej prídelový plán s rozvrhom prídelových cien predkladala okresná roľnícka komisia. Doplnenie dokazovania v naznačenom smere je potrebné k preukázaniu samotnej výšky prídelovej ceny ako aj jeho zaplatenia. Z listinného dokladu predloženého oprávnenými osobami bolo zistené, že prídelová cena v sume 14.000,- Kčs bola zaplatená pred odovzdaním pôdy prídelcovi a ten teoreticky 2 roky (1949 a 1950) splácal prídelovú cenu dopestovanými plodinami. Oprávneným osobám však nebola známa výška tejto ceny. Túto by bolo možné zistiť podľa § 19 nariadenia z archívnych dokumentov Slovenského pozemkového fondu, nakoľko sa určená prídelová cena splácala Fondu. Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné posúdiť právnu otázku, či bol prídelca W. R. s manželkou G. vlastníkom prídelu v čase, keď sa 14. 12. 1950 vzdal prídelu, ktorý musel odovzdať do novo zakladajúceho roľníckeho družstva, do ktorého nechcel vstúpiť. Úlohou správneho orgánu na základe doplneného dokazovania, s ktorým musí oboznámiť oprávnené osoby pre vydaním nového rozhodnutia, posúdi reštitučný nárok podľa § 3 ods. 1, písm. o/ alebo r/ zák. č. 503/2003 Z. z. z dôvodu, že prídelca užíval pôdu a potom išla pôda do JRD v W. a v súčasnej dobe je vo vlastníctve štátu. V danom prípade tak súd v správnom súdnictve preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, od ktorého prebral nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Posúdil otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal nie sú pochybné, a či vykonané dôkazy robia možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Z postupu a z preskúmavaného rozhodnutia tak konštatoval, že správny orgán nedostatočne zistil stav veci, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové i právne závery. Z vyššie uvedených dôvodov, v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. a nariadenia 104/1945 Sb. SNR, Krajský súd v Nitre navrhovateľmi napadnuté rozhodnutia odporcu č. 2012/00044/21-Ma zo dňa 03. 10. 2012 a č. 2012/00043/17-Ma zo dňa 10. 09. 2012 zrušil a veci vrátil odporcovi na nové konanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou odporcu konať aj so Slovenským pozemkovým fondom Bratislava. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a§ 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní o preskúmanie rozhodnutí odporcu, podľa výsledku konania úspešným navrhovateľom, súd náhradu trov konania nepriznal, lebo tieto si podľa § 151 ods. 1 OSP trovy konania najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslili. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v 2 rovnopisoch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.