Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoE/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012899683 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012899683.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: J.. P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., W. X, o vymoženie 204,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 05. 01. 2011 č. k. 9Er/626/2004-36, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 204,20 eura s príslušenstvom. Zároveň priznal súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej, so sídlom Exekútorského úradu v Hlohovci, Nám. sv. Michala 5 trovy exekúcie v sume 310,76 eura a oprávnenému uložil povinnosť ich zaplatiť súdnej exekútorke do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. V odôvodnení uviedol, že dňa 12. 01. 2005 poveril súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu- notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 23. 07. 2004 pod č. N 936/2004, NZ 60193/2004 na vymoženie sumy 204,20 eura s príslušenstvom. V notárskej zápisnici Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere č. 4091438, zo dňa 30. 10. 2003, uznal jej záväzky vyplývajúce zo zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, konajúcemu za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému je obmedzením slobodnej voľby advokáta podľa § 20 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Povinná nevyslovila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnila inú osobu, pričom plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere. Konštatoval, že vyhlásenie o súhlase povinnej osoby nemá hmotnoprávnu povahu a povinná osoba je pri takomto úkone z povahy veci osobou nezastupiteľnou. Takýto úkon teda môže povinná osoba vykonať len osobne a nemôže naň nikoho splnomocniť. Dlžník svojim podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami, a preto notárska zápisnica nemôže byť materiálne vykonateľný exekučný titul. V intenciách § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku preto exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie o povinnosti oprávneného uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 310,76 eura oprel o ust. § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 písm. a), b), 2, 3, § 15 ods. 1 písm. h), i), j) a § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď v skutočnosti, že exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý doposiaľ nenadobudol vykonateľnosť, vzhliadol zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Dospel k záveru, že exekútorke prináleží odmena za celkovo 30 hodín účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 eura, paušálna odmena za 8 úkonov po 3,32 eura a náhrada hotových výdavkov, a to poštovné a poplatky v sume 42,10 eura, t. j. v celkovej výške 310,76 eura vrátane dane z pridanej hodnoty. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a súd exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Uviedol, že plnomocenstvo preskúmala i notárka JUDr. Jarmila Kováčová pri spísaní notárskej zápisnice a nezistila žiadny rozpor so zákonom, ktorý by spôsobil neplatnosť celého právneho úkonu. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa o vadnosti udeleného plnomocenstva, nakoľko podľa jeho názoru ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom povinná, ako dlžníčka, mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy udelené plnomocenstvo odvolať. S poukazom na ust. § 41 ods. 2 EP uviedol, že notárska zápisnica spĺňa všetky náležitosti, pričom právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, mal za to, že tým účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez jeho preskúmania v občianskom súdnom konaní. V opačnom prípade exekučný súd postupuje nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Rovnako tak namietal zamietnutie návrhu na zmenu súdneho exekútora. V časti trov exekúcie označil napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné pre absenciu zdôvodnenia a špecifikáciu trov exekúcie. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený návrhom zo dňa 13. 10. 2004 požiadal súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 66,06 eura s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 428,87 eura od 13. 01. 2004 do 14. 01. 2004, zo sumy 341,90 eura od 15. 01. 2004 do 13. 02. 2004, zo sumy 298,41 eura od 14. 02. 2004 do 20. 02. 2004, zo sumy 66,06 eura od 21. 02. 2004 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 2,99 eura, trov právneho zastúpenia vo výške 19,92 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 34,85 eura, trov notára v sume 83,32 eura a trov exekúcie vo výške 16,60 eura. Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 936/2004, NZ 60193/2004 spísanú dňa 23. 07. 2004 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 30. 10. 2003 uznal prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya, konajúceho na základe substitučnej plnej moci jej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 204,21 eura s tým, že táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 21. 02. 2004 do zaplatenia. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným ( písm. a ), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným ( písm. b ), ak zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo ( písm. f ), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať ( písm. g ), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila ( § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku ). Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). V prejednávanej veci právny základ exekučného titulu, ktorým je vyššie označená notárska zápisnica, je zmluva o úvere č. 40914338, uzatvorená účastníkmi konania dňa 30. 10. 2003. Touto sa oprávnený ako veriteľ, zaviazal poskytnúť povinnej, ako dlžníčke, úver v sume 11.000,- Sk ( 365,13 eura ) a povinná sa zaviazala zaplatiť mu uvedenú sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.030,- Sk ( 200,16 eura ), t. j. celkovo v čiastke 17.030,- Sk ( 565,29 eura ) v 13 dvojtýždňových splátkach po 1.310,- Sk ( 43,48 eura ), počnúc dňom 13. 11. 2003. Zároveň povinná na formulárovom tlačive podpísala i splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Za situácie, že povinná notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na jej spísanie splnomocnila inú osobu, je potrebné skúmať, či pri tomto úkone bola riadne zastúpená. V tomto smere je právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 30. 10. 2003 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného a ktorý prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya na základe substitučnej plnej moci uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom. V tejto súvislosti je nutné vychádzať z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. I keď pre občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti, zákon naďalej formuluje všeobecnú povinnosť pre účastníkov, podľa ktorej sú títo povinní dbať, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov ( § 43 Občianskeho zákonníka ). Naň nadväzuje následne ust. § 2 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov upraviť si svoje vzájomné práva a povinnosti dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho možno odchýliť. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s ust. § 22 ods. 2 OZ, v zmysle § 39 OZ tieto spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Z uvedeného dôvodu preto ani notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. V tomto smere súd prvého stupňa správne poukázal, že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je však postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g), a to zastavenie exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. a), tak ako to v preskúmavanom rozhodnutí učinil súd prvého stupňa. Podmienkou pre aplikáciu ust. § 57 ods. 1 písm. g) je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania. V napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, súd prvého stupňa na odôvodnenie svojho uznesenia okrem citácie ust. § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, 3 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov uviedol len, že súdny exekútor si vyúčtoval trovy doterajšieho exekučného konania vo výške 310,76 eura, pozostávajúce z odmeny vo výške 237,04 eura vrátane DPH za 30 hodín účelne vynaložených na exekúciu, z paušálnej odmeny vo výške 31,60 eura vrátane DPH a z náhrady hotových výdavkov ( poštovné, poplatky ) podľa § 22 vyhlášky vo výške 42,10 eura vrátane DPH. V odôvodnení rozhodnutia však vôbec neosvetlil výšku trov exekúcie priznanú exekútorke, keď bez ďalšieho si v plnej miere iba osvojil špecifikáciu týchto položiek, predloženú súdnou exekútorkou. Takýto prístup sa javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Záverom odvolací súd len poznamenáva, že nakoľko trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť účastník konania, určuje vždy exekučný súd, ktorý nesie zodpovednosť za ich správnosť, je jeho povinnosťou dôsledne skúmať ako účelnosť jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak i času vynaloženého na tieto úkony, ako aj náhradu ostatných výdavkov, a to striktne v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení dopadajúcom na danú vec. Rovnako tak v časti, v ktorej súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora je potrebné uznesenie v tejto časti náležite odôvodniť v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP. Nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie učinilo konanie súdu prvého stupňa vadným, keďže postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Keďže sa súd prvého stupňa vo veci prioritne vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal a jeho postup nemá oporu v citovanej právnej úprave, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 OSP ), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP ). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.