Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100209011 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4100209011.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľov: 1./ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B. XXXX/XX a 2./ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, proti odporcovi: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. d. XXX, zastúpený JUDr. Vierou Klepancovou, advokátkou so sídlom v Nitre, ul. Fraňa Mojtu 24, o zaplatenie 39.346,38 eura (1.185.349,- Sk), o odvolaní navrhovateľov v 1./ a 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. novembra 2011 č. k. 10C/84/2005-214, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí zostávajúcej časti žaloby p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra v bode I. výroku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne sumu 253,84 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v bode II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol a v bode III. uviedol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovatelia sa návrhom z 28.04.2005 domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť im 39.346,38 eura (1.185 349,- Sk) a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnili tým, že Zmluvou o pôžičke zo dňa 09.09.1996 požičali dlžníkovi B. V., nar. XX.XX.XXXX (otcovi žalovaného odporcu) sumu 48.290 DEM a sumu 24.090 ATS, čo predstavuje spolu celkovú výšku 1.185.349,- Sk. Dlžník sa zaviazal splatiť uvedený dlh do 30.10.1996. Dlžník dňa 23.01.1998 zomrel a nezanechal žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľov. Darovacou zmluvou č. V 3315/96, uzavretou dňa 02.12.1996, dlžník B. V., nar. XX.XX.XXXX spolu s manželkou darovali odporcovi nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, katastrálne územie G., parc. č. 3707/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2, parc. č. 2707/22 - záhrady o výmere 305 m2, rodinný dom, súp. č. 431 na parc. č. 3707/6, čím úmyselne ukrátil uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 21.11.2001 č. k. 7C 433/99, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 17.12.2002 č. k. 6Co 91/02-11, bola uvedená darovacia zmluva zo dňa 02.12.1996 vyhlásená za právne neúčinnú voči navrhovateľom. Okresný súd Nitra rozhodol rozsudkom č. k. 10C 84/2005-137 zo dňa 09.11.2009 tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že prihliadol na vznesenú námietku premlčania a nárok považoval za premlčaný a zároveň zaviazal navrhovateľov zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podali navrhovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5Co/150/2010-183 zo dňa 11.05.2011 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na uvedenú vec ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Poukázal na ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej žaloby je jednak zachovanie právnych následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil, ďalej že navrhovateľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a preto môže, ak má právoplatný a vykonateľný exekučný titul, navrhnúť exekúciu, napr. predajom veci a pokiaľ to nie je dobre možné, napr. vec sa už nenachádza u toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, má veriteľ voči nemu právo na náhradu v peniazoch. Ďalej uviedol, že podľa názoru Krajského súdu v Nitre v žalobe navrhovateľov ide o priamy nárok voči odporcovi na uloženie povinnosti zaplatiť navrhovateľom sumu 39.346,38 eura, čím by získali exekučný titul, ktorý doposiaľ nemajú. Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa zistil skutkový stav, že zmluvou o pôžičke zo dňa 09.09.1996 navrhovateľ v 1./ rade požičal finančnú pôžičku vo výške 48.290 DEM a 24.090 ATS dlžníkovi B. V., ktorú sumu sa dlžník zaviazal vrátiť do 30.10.1996. V konaní nebolo sporné, že dlžník dňa 23.01.1998 zomrel. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 7C 433/09-83 zo dňa 21.11.2001 súd určil, že darovacia zmluva V 3315/96 zo dňa 02.12.1996, ktorou manželia B. V., nar. XX.XX.XXXX a B. V., nar. XX.XX.XXXX darovali žalovanému B. V., nar. XX.XX.XXXX nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. G., vedené na LV č. XXX OÚ Nitra odboru katastrálneho ako parc. č. 3707/6 zastavané plochy o výmere 395 m2 a parc. č. 3707/22 záhrady o výmere 305 m2, je voči žalobcom Q. O. a B. O. právne neúčinná. Z odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia vyplýva, že B. V. zomrel XX.XX.XXXX, pričom v dedičskom konaní bolo zistené, že výnos z dedičstva nepostačuje na úhradu záväzkov nebohého. Krajský súd v Nitre na odvolanie odporcu rozsudkom č. k. 6Co 91/02-111 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd prvého stupňa zistil, že súd skúmal právny úkon, ktorý urobil neb. B. V. s manželkou formou darovacej zmluvy z 02.12.1996 v prospech obdarovaného (ich syna), či tento právny úkon ukracuje veriteľov. Nebohý B. V. bol dlžníkom navrhovateľov, ktorí mu požičali peniaze v prepočte na Sk v sume 1.185.349,- Sk s termínom splatnosti do 30.11.1996 podľa dodatku zo dňa 09.09.1996. Dlžník svoj dlh nevrátil a urobil tak právny úkon, ktorým zmenšil svoj majetok do tej miery, že tým ukrátil uspokojenie ich vymáhateľnej pohľadávky. Rozsudok bol vyhlásený 17.12.2002 a nadobudol právoplatnosť 24.04.2003. Z pripojeného spisu Správy katastra Nitra V 3315/96 súd zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 02.12.1996 previedol B. V., nar. XX.XX.XXXX a manž. B. V., nar. XX.XX.XXXX ako darujúci na strane jednej B. V., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanému nehnuteľnosť v kat. území G., zapísanú v LV č. XXX ako parc. č. 3707/6 - zastavaná plocha o výmere 395 m2 a parc. č. 3707/22 - záhrada o výmere 305 m2, rodinný dom s. č. 431, ploty, studňu, vonkajšie úpravy, nedokončenú stavbu 1 bytového objektu, trvalé porasty, ako je uvedené v znaleckom posudku zo dňa 18.11.1996, vypracovanom H.. B. V.. Darovacia zmluva bola zavkladovaná dňa 06.03.1997. Na LV č. XXX k. ú. G. je zapísaný ako výlučný vlastník odporca a titulom nadobudnutia je darovacia zmluva V 3315/01. Z pripojených rozhodnutí Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre súd zistil, že navrhovatelia sa domáhali vydania opravného uznesenia, ktoré zdôvodnili tým, že už pri vyhlasovaní rozsudku 7C 433/92 došlo k chybe, lebo súd navrhovateľom priznal celý nimi uplatnený právny nárok, čo vyplýva aj z jeho odôvodnenia. Predmetom prevodu darovacou zmluvou bol aj rodinný dom s. č. 431 na parc. č. 3707/6, ktorý napriek tomu, že bol uvedený v petite návrhu, opomenul uviesť v rozsudku, a preto sa domáhali jeho opravy. Okresný súd ich návrh zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, lebo v tomto prípade nedošlo k zrejmej nesprávnosti, ani k chybe v písaní. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplynulo, že ak sa navrhovatelia domnievajú, že súd prvého stupňa nerozhodol v súlade s petitom, môžu sa domáhať vydania doplňujúceho rozsudku. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 7C 433/1999 návrh navrhovateľov v 1./ a 2./ rade o určenie, že darovacia zmluva V 3315/96-17/97, ktorou manželia B. V. a B. V. darovali odporcovi nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci Žirany, kat. úz. G., zapísanú na LV č. XXX, a to dom súpisné číslo 431, postavený na parc. č. 3707/6, je voči navrhovateľom právne neúčinná, vylúčil na samostatné konanie a následne rozsudkom č. k. 9C 109/2008-39 zo dňa 30.10.2008 ich návrh zamietol. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7Co 38/2009-81 zo dňa 14.05.2009 na odvolanie navrhovateľov rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil z dôvodu, že súd prvého stupňa konal a rozhodol bez návrhu na začatie konania podľa § 79 ods. 1 OSP. V tomto uznesení súd uvádza, že vadu pôvodného konania, v ktorom bolo o právnej neúčinnosti darovacej zmluvy rozhodnuté len v časti pozemkov, hoci žaloba obsahovala aj dom súp. č. 431 kat. úz. G., bolo možné odstrániť len tým, že by žalobcovia (keď už nevyužili možnosť podať návrh na doplňujúci rozsudok podľa § 166 OSP) boli podali nový návrh s pojatím chýbajúcej časti z predmetu pôvodného návrhu. Darovacou zmluvou zo dňa 22.03.2011 previedol odporca ako darujúci na svoju sestru W. F. ako obdarovanú parc. č. 3707/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 s rodinným domom súp. č. 431, zapísané na LV č. XXX k. ú. G.. Zmluva bola zavkladovaná Správou katastra Nitra pod sp. zn. V 1722/11. K právnemu úkonu - darovacej zmluve bol vypracovaný geometrický plán č. 14/2011, ktorým došlo k rozdeleniu parcely č. 3707/22 záhrady o výmere 305 m2 na parc. č. 3707/22 záhrada o výmere 251 m2 a parc. č. 3707/47 zastavaná plocha o výmere 65 m2. Na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. G. je zapísaná parc. č. 3707/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a dom súp. č. 431 na parc. č. 3707/6 vo vlastníctve W. F. rod. V.. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľov bol čiastočne dôvodný a v tejto časti mu vyhovel. Súd, viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu, posúdil návrh navrhovateľov ako priamy nárok na zaplatenie sumy 39.346,38 eura a pokiaľ mal nárok navrhovateľov posúdiť ako priamy nárok podľa § 470 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, nemohol mu vyhovieť z dôvodu, že tento nárok je voči právnym nástupcom pôvodného dlžníka premlčaný. Pôžičku mal B. V. starší vrátiť do 30.11.1996, trojročná premlčacia doba začala plynúť 01.12.1996 a uplynula dňom 01.12.1999. Žaloba bola podaná dňa 28.04.2005, teda po uplynutí premlčacej doby. Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 Obč. zákonníka). Z uvedeného dôvodu sa nezaoberal výsledkom dedičského konania ako aj okruhom dedičov po B. V. st. z dôvodu hospodárnosti konania, keďže nárok je premlčaný. V priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva jednej z parciel, voči ktorej bola podaná úspešne odporovacia žaloba, na sestru odporcu. Skutkový stav je v súčasnosti taký, že parcela č. 3707/22 pôvodne o výmere 305 m2, rozdelená GP č. 14/2011 na parc. č. 3707/22 o výmere 251 m2 a parc. č. 3707/48 o výmere 54 m2, zostala vo vlastníctve odporcu. Pretože navrhovatelia nemajú exekučný titul, ktorým by sa mohli v spojení s rozsudkom, ktorým bola darovacia zmluva vo vzťahu k tomuto pozemku vyhlásená za neúčinnú, domáhať uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní a to aj exekúciou predajom uvedeného pozemku, nemohol súd ich žalobe vyhovieť ani s odkazom na ust. § 42b ods. 4 Obč. zákonníka z dôvodu, že navrhovatelia nedisponujú exekučným titulom ani voči právnemu predchodcovi odporcu, ani voči odporcovi. V časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, vychádzal z toho, že čiastočne je možné nárok navrhovateľov podľa obsahu žaloby posúdiť podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka a požadovať od odporcu peňažné plnenie vo výške toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to v tej časti a hodnote pozemku, ktorú previedol odporca na svoju sestru W. F., a to parc. č. 3707/6 zast. plochy a nádvoria o výmere 395 m2. Tento nárok navrhovateľov nebol premlčaný, nakoľko od právoplatnosti rozsudku, ktorým navrhovatelia úspešne odporovali právnemu úkonu -darovacej zmluve, ktorou previedol B. V. st. na odporcu nehnuteľnosti, nadobudol právoplatnosť 24.04.2003, pričom žaloba bola podaná 28.04.2005, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. V tomto prípade nie je možné použiť analogicky dvojročnú premlčaciu dobu ako pri bezdôvodnom obohatení, ale trojročnú premlčaciu dobu, lebo nárok nie je možné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, čo potvrdil aj odvolací súd. Pri určení výšky peňažného plnenia vychádzal súd z hodnoty nehnuteľnosti parcely č. 3707/6 o výmere 395 m2, tak ako boli ocenené znaleckým posudkom zo dňa 18.11.1996, ktorý vypracoval znalec H.. B. V., ktorý pritom vychádzal z hodnoty pozemku vo výške 19,36 Sk za 1 m2, teda 19,36 x 395 = 7.647,20 Sk (253,84 €). Navrhovatelia aj právna zástupkyňa odporcu súhlasili s tým, aby súd pri rozhodovaní vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti uvedenej v znaleckom posudku z roku 1996 a nenavrhli vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by znalec určil aktuálnu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Súd vychádzal len z hodnoty nehnuteľností - pozemkov, pretože len vo vzťahu k nim boli navrhovatelia úspešní pri podaní žaloby o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy voči nim. Vo vzťahu k rodinnému domu, ktorý bol tiež predmetom prevodu vlastníckeho práva na odporcu, nenadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a tento nie je citovaný vo výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o odporovateľnosti právneho úkonu. Záverom súd poukázal na to, že podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Teda ten, kto na základe takéhoto právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy, keď veriteľ právnemu úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. nariadenie výkonu rozhodnutia predajom tejto veci tak, akoby k zmene jej vlastníctva nebolo došlo. Pod slovným spojením „ak to nie je dobre možné“ je potrebné rozumieť najmä taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. V takomto prípade má potom veriteľ voči nemu právo na náhradu v peniazoch. O náhrade trov konania súd podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu väčšieho množstva účastníkov konania a zložitosti prípadu. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v 1./ a 2./ rade v zákonnej lehote odvolanie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Majú za to, že v tomto prípade ide o trojročnú premlčaciu dobu. Ide tu predovšetkým o účelové a úmyselné zbavenie sa majetku a majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ OSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, to znamená, že sa súd I. stupňa neriadil názorom súdu vyššieho stupňa v spojení s § 226 OSP. Uviedli, že nebohý B. V. im zostal dlžný čiastku 1.185.349,- Sk, dlh nevrátil a darovacím aktom úmyselne ukrátil uspokojenie ich vymáhateľnej pohľadávky. Z dedičstva nebol žiadny výnos, zostali len dlhy vo výške 19 mil. Sk, preto nemali inú možnosť len uplatniť si svoje právo a to tým, že odporovali právnemu úkonu, ktorým je darovacia zmluva V 3315/96 zo dňa 02.12.96, kde boli úspešní v celom rozsahu. Odporca vedel o dlhoch svojho nebohého otca a aj v čase urobenia darovacieho úkonu odporovateľnosti vedomosť o úmysle dlžníka existovala. Neexistoval iný dôvod prevodu len ten, aby úmyselne ukrátil veriteľa. Jediný, kto mal majetkový prospech je odporca. Pohľadávka je vymáhateľná v čase rozhodovania a nachádzala sa a aj sa nachádza u odporcu a tým, že previedol darovacou zmluvou časť majetku na sestru dňa 22.03.2011, ich chcel ukrátiť na právach, pretože súd nie je skončený. Odporcovi pred podaním žaloby zaslali písomnú výzvu, no vyhol sa čestnému správaniu, preto podali žalobu o zaplatenie, keďže nečestným a nepoctivým spôsobom ich chceli obrať o peniaze. Žiadali, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť im požadovanú sumu z titulu majetkového prospechu získaného v rozpore s dobrými mravmi, čím by získali exekučný titul, aby sa tak konečne mohli domôcť svojho práva. Odporca sa k odvolaniu písomne vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, pretože súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/150/2010 zo dňa 11.05.2011. Táto skutočnosť vyplýva z právneho posúdenia nároku navrhovateľov spôsobom uvedeným na strane 5 a 6 prvostupňového rozsudku. Pri svojom rozhodnutí súd prvého stupňa zistil aktuálny stav a nárok navrhovateľov právne vyhodnotil sčasti ako priamy nárok a sčasti ako nárok podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa ku dňu svojho rozhodnutia náležite zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia a následne vec správne právne posúdil. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal prvostupňový rozsudok v odvolaním napadnutej - zamietajúcej časti výroku na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1./ a 2./ rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí zostávajúcej časti žaloby podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Pretože navrhovatelia ani odporca nepodali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku I. o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne sumu 253,84 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, odvolací súd sa touto časťou výroku rozsudku nezaoberal, keďže je už právoplatný a predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol výrok II. prvostupňového rozsudku, v ktorom v zostávajúcej časti (t. j. nad priznanú sumu 253,84 eura po sumu 39.346,38 eura) súd žalobu zamietol. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku argumentačne správne vysporiadal so skutkovým stavom, až na to, že na strane 5 ods. 5 odôvodnenia rozsudku v rozpore s predchádzajúcim zistením nesprávne uviedol, že B. V. starší mal pôžičku vrátiť do 30.11.1996 a že trojročná premlčacia doba začala plynúť 01.12.1996 a uplynula dňom 01.12.1999. Vec však správne právne posúdil. Z výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj z prechádzajúceho odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. novembra 2009 č. k. 10C/84/2005-137, ako aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 11. mája 2011 č. k. 5Co/2010-183 vyplýva, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.09.1996 požičali navrhovatelia dlžníkovi B. V., nar. XX.XX.XXXX (otcovi odporcu) sumu 48.290 DEM a sumu 24.090 ATS, čo v tom čase v prepočte predstavovalo sumu 1.185.349,- Sk (t. č. 39.346,38 eura) a dlžník sa zaviazal splatiť uvedený dlh do 30.10.1996 (teda nie do 30.11.1996), a preto aj trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“) na uplatnenie práva na vrátenie pôžičky začala plynúť od 31.10.1996, teda odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, kedy bolo spôsobilé na žalobu, a uplynula dňom 31.10.1999. Správny je však právny záver súdu prvého stupňa, že žaloba bola podaná dňa 28.04.2005, teda po uplynutí premlčacej doby, a keďže odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľov podľa § 470 ods. 1 OZ, súd tento nárok navrhovateľom v 1./ a 2./ rade nemohol priznať, pretože bol premlčaný. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol, keď vo zvyšku návrh navrhovateľov v 1./ a 2./ rade zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku a dodáva, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pokiaľ navrhovatelia svoj nárok v žalobe i v odvolaní právne odôvodnili podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) s tým, že ide o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, odvolací súd sa s ich názorom nestotožnil, pretože podľa súdnej praxe sa za nepoctivý zdroj považuje zdroj, ktorý nie je právnym poriadkom uznaný. Za takýto zdroj sa vo všeobecnosti považuje príjem z činností, ktoré sa kvalifikujú ako trestné činy, ale aj získaný činnosťou, ktorá síce nie je trestná, ale je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia túto nepoctivosť zdroja preukazuje navrhovateľ. Navrhovatelia v 1./ a 2./ rade ničím nezdôvodnili, prečo považujú vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za vzťah bezdôvodného obohatenia a nepoctivosť zdroja ničím nepreukázali. Podľa právneho názoru krajského súdu v danej veci ani nejde o niektorý z prípadov bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Odporca uplatnil námietku premlčania aj pre prípad bezdôvodného obohatenia, takže návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade by nebolo možné vyhovieť ani v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia, na čo už vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo dňa 09.11.2009 č. k. 10C 84/2005-137, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/150/2010-183 zo dňa 11.05.2011 z dôvodu, že nejde o prípad bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na to, že navrhovatelia nemali právoplatne priznanú pohľadávku voči právnemu predchodcovi odporcu, a pretože doteraz nemali a nemajú vymáhateľnú pohľadávku, t. j. takú pohľadávku, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie), t. j. pohľadávku, ktorá by im ako veriteľom bola priznaná vykonateľným rozhodnutím, podľa ktorého by bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, bez ohľadu na to, že boli vo vzťahu k odporcovi v súdnom konaní úspešní s žalobou o odporovateľnosti, nebolo možné vyhovieť ich návrhu voči odporcovi na zaplatenie sumy nad právoplatne priznanú sumu 253,84 eura až po sumu 39.346,38 eura pre uplatnenú námietku premlčania zo strany odporcu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 OSP, pretože v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.