Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105226035 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4105226035.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľa: K.. K. C., bytom v R., S., zastúpený JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská ul. 5, proti odporcovi: Stredná priemyselná škola , ul. Fraňa Mojtu 20, zastúpený Mgr. Andreou Stankovianskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Heydukova č. 16, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4.októbra 2011 č. k. 18C/263/2005-725, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým, (v poradí už tretím rozsudkom - po zrušení predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2.októbra 2007 č. k. 18C/263/2005-413 uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/35/2008-446 zo dňa 26. novembra 2008 a po zrušení jeho ďalšieho rozsudku zo dňa 19. novembra 2009 č. k. 18C/263/2005-671 uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. marca 2011 č. k. 5Co/58/2010-698) Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa), návrh zamietol a zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania, vrátane trov štátu, rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 29.1.2005 domáhal, aby súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce. Poukazujúc na svoje predchádzajúce rozsudky v tejto veci ako aj zrušujúce uznesenia odvolacieho súdu uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 2.9.1991 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ nastúpil do práce dňom 2.9.1991 ako učiteľ s miestom výkonu práce Nitra- Mlynárce , pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Na Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie pod sp. zn. 18C/15/2001 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 18C/15/01-77 zo dňa 8.11.2001 tak, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 5.12.2000 je neplatné. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany odporcu a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.11.2002. Na Okresnom súde Nitra zároveň prebiehalo konanie pod sp. zn. 10C/121/2003 o náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru. Vo veci rozhodol Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 10C/121/03-133 zo dňa 4.3.2005 tak, že odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.134,17 EUR (184.798,- Sk) so 17,6% -ným úrokom z omeškania od 1.3.2003 do zaplatenia a návrh v časti 10,22 EUR ( 308,- Sk) bol zamietnutý. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 389,36 EUR (zrejme 3884 eur - pozn. odvolacieho súdu (117.030,- Sk) so 17,6 % -ným úrokom z omeškania od 1.3.2003 do zaplatenia. Navrhovateľovi bolo umožnené nastúpiť do práce dňom 7.11.2002. Dňa 29.9.2005 (zrejme 29.6.2005 - pozn. odvolacieho súdu) bolo navrhovateľovi oznámené, aby si čerpal dovolenku, nakoľko s ním bol zrušený pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce, ktoré mu bolo doručené 29.6.2005. V danej veci odporca ako zamestnávateľ listom zo dňa 29.6.2005 dal navrhovateľovi ako zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. e/ ZP pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny, za ktoré bol v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Porušovania pracovnej disciplíny sa dopustil tým, že dňa 4.12.2003 nedodržal tematický plán s triedou 3.S, zámerne opakovane osočoval osobu riaditeľa školy a zástupkyňu riaditeľa a týmto negatívnym správaním narušil autoritu pedagogických pracovníkov; dňa 30.3.2004 na vyučovacej hodine pána učiteľa K. bezdôvodne pred žiakmi kričal na riaditeľa školy, čím napadol autoritu nadriadeného a dal priestor pre zníženie vážnosti a rešpektu učiteľského zboru v očiach študentov a opakovane dňa 20.10.2004 nedôstojným spôsobom kričal na zástupkyňu riaditeľa školy Ing. M. F. a požadoval od nej, aby v oblasti prenajímania telocvične konala v rozpore so zásadami hospodárenia s majetkom VÚC; dňa 17.5.2004 neodôvodnene nebol prítomný na pracovisku - na prvej vyučovacej hodine v I.S triede, za čo mu bola udelená absencia; nepredložil vedúcemu predmetovej komisie časovo-tematický plán, vychádzajúci z osnovy predmetu, ktorý vyučuje, na školský rok 2004/2005 na schválenie do 3.9.2004, aby mohol byť v danom školskom roku pred začatím výuky schválený a metodicky správne používaný, čím narušil riadny chod výuky, porušil pracovnú disciplínu a súčasne postupoval v rozpore s pokynmi z úvodnej pedagogickej porady konanej dňa 25.8.2004, s pokynmi zo zasadnutia PK telesnej výchovy a smernicou MS SR 7827/1985-21; hrubým porušením profesných a spoločenských pravidiel a porušením pracovnej disciplíny je aj to, že potom predložil dodatočne okopírované exempláre tematických plánov jeho kolegov, na ktoré len dopísal svoje meno; v snahe zosmiešniť hospitáciu, vykonanú na jeho hodine telesnej výchovy dňa 11.1.2005 v 2.A triede, vyvesil na nástenke školy kópiu hospitačného záznamu a zápisu z rozboru jeho hodiny pedagogickými pracovníkmi, hospitácia jeho hodiny sa konala z dôvodu, že prevažná väčšina úrazov za roky 2003, 2004 sa stala na jeho hodinách; pri rozbore hospitovanej hodiny dňa 12.1.2005 prevedenom za prítomnosti riaditeľa školy, vedúceho PK TEV a zástupkýň školy (hospitácia hodiny TV triedy 2.A dňa 11.1.2005) opakovane viedol slovné útoky a osočovanie zamerané na riaditeľa školy a opätovne nedôstojným spôsobom kričal a vyhrážal sa zástupkyni riaditeľa Ing. F., ktorá mu doniesla z nástenky zvesenú kópiu hospitačného záznamu, čím porušil Pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov SPŠ N., nariadenia riaditeľa školy, ustanovenia Zákonníka práce a postupoval v rozpore s pokynmi z pedagogickej porady konanej dňa 25.8.2004, s pokynmi zo zasadnutia PK telesnej výchovy a smernicou MŠ SR 7827/1985-21. Aj po tomto upozornení sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny tým, že nenahlásil ihneď- 9.3.2005 - vedeniu školy, ani protidrogovej koordinátorke, ani polícii, že našiel drogy u svojho necvičiaceho žiaka 2.B triedy , ktoré mu vzal a drogy držal u seba do nasledujúceho dňa s tým, že celú vec vyrieši sám, čím porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom a ohrozil jednotné morálne a výchovné pôsobenie na študentov; znevažoval pred rodičmi žiaka 2.B triedy, u ktorého našiel 9.3.2005 drogy, postup koordinátorky protidrogovej práce na škole Mgr. L. pri plnení pracovných povinností v súvislosti s týmto prípadom a ňou určený spôsob operatívneho riešenia situácie najmä tým, že ju označil za hysterku, ktorá dramatizuje situáciu; nenahlásil vedeniu školy úraz žiaka 2.A triedy, ktorý sa stal na hodine telesnej výchovy dňa 18.5.2005 ihneď po tom, ako sa o ňom dozvedeli od Mgr. A. (triedneho učiteľa); dňa 18.5.2005 na hodine telesnej výchovy 2.A triedy nepostupoval podľa tematického plánu a ani náplň tejto hodiny nezodpovedala zápisu v triednej knihe; nemal na hodinu telesnej výchovy triedy 2.A dňa 18.5.2005 vypracovanú písomnú prípravu podľa nariadenia riaditeľa školy zo dňa 12.1.2005 (závažné porušenie pracovnej disciplíny); dňa 6.6.2005 na gremiálnej rade školy výslovne odmietol plniť nariadenie riaditeľa školy zo dňa 12.1.2005 - vypracovávať na každú hodinu písomné prípravy; vyhlásil, že nepokladá za potrebné si vypracovávať písomné prípravy na každú hodinu telesnej výchovy (závažné porušenie pracovnej disciplíny); dňa 6.6.2005 na gremiálnej rade školy sa vyhrážal a slovne napadol Mgr. K.B., vedúceho predmetovej komisie telesná výchova, pri plnení si jeho povinností ako vedúceho zamestnanca, keď mu oznámil , že je povinný vypracovávať si písomné prípravy na svoje hodiny; dňa 28.6.2005 po školskej akcii s triedou 2.S sa nevrátil v riadnom pracovnom čase na pracovisko aj napriek tomu, že bol riaditeľom školy vyzvaný, čím nesplnil pokyn riaditeľa školy (závažné porušenie pracovnej disciplíny). Vyššie uvedeným konaním porušil Pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov SPŠ Nitra, najmä čl. 12 ods.1, 2a/, b/, d/, f/, čl. 13 ods.1a/, b/, c/, 2b/, c/, f/, 10, 11, čl. 14 bod 5 nariadenia riaditeľa školy a ustanovenia Zákonníka práce. Uvedené porušovanie pracovnej disciplíny sa podľa odporcu považuje za sústavné porušovanie pracovnej disciplíny, a preto nie je možné navrhovateľa ďalej zamestnávať. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že zamestnávateľ je povinný v posledných 6 mesiacoch písomne upozorniť zamestnanca na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny je zavinené porušenie povinnosti, ktoré zamestnancovi vyplývajú i z pokynov zamestnávateľa, resp. z pracovného poriadku. Podmienkou výpovede pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny je skutočnosť, aby bol v dobe posledných 6 mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Maximálny časový priestor medzi predposledným porušením pracovnej disciplíny a porušením pracovnej disciplíny posledným, kedy je už daná výpoveď, nemôže byť dlhší ako 6 mesiacov. Zamestnávateľ môže dať výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel. Výpoveď bola navrhovateľovi daná dňa 29.6.2005, preto sa súd zaoberal skutkami, ktoré odporca vo výpovedi kvalifikoval ako porušenia pracovnej disciplíny a ktoré boli vymedzené ako dôvody výpovede za čas od 29.12.2004, pretože zamestnávateľ môže uplatniť výpovedný dôvod iba v lehote 2 mesiacov, keď sa dozvedel o porušení pracovnej disciplíny, iba za skutky, ku ktorým došlo v posledných 6 mesiacoch, teda maximálny časový priestor medzi predposledným porušením pracovnej disciplíny, na ktoré bol písomne upozornený, a posledným porušením pracovnej disciplíny nemôže byť dlhší ako 6 mesiacov. Ide o lehoty, ktoré majú prekluzívny charakter, a preto po ich márnom uplynutí nemôže zamestnávateľ uplatniť výpovedné dôvody. Z týchto dôvodov sa súd dôvodmi výpovede, ktoré boli uvedené vo výpovedi dňa 29.6.2005, pred dňom 29.12.2004 nezaoberal. Navrhovateľovi bolo dňa 11.2.2005 dané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zák. práce z dôvodu, že po vopred ohlásenej hospitácii, ktorej sa zúčastnil riaditeľ školy dňa 11.1.2005, sa uskutočnil rozbor hodiny za prítomnosti vedúceho PK telesnej výchovy a zástupkýň riaditeľa školy, z ktorého navrhovateľ obdŕžal kópiu hospitačného záznamu a zápis z priebehu rozboru. I napriek snahe objektívne posúdiť priebeh hodiny sa navrhovateľ uchýlil opäť k narážkam na riaditeľa školy krikom, vyhrážkami a opätovným taktizovaním o údajnej šikanácii (zrejme šikanovaní - pozn. odvolacieho súdu). V snahe zosmiešniť hospitáciu bol záznam vyvesený na nástenku školy a po upozornení zástupkyne X.. F. na nevhodnosť takéhoto konania opätovne na ňu kričal a vyhrážal sa jej. Ďalej v upozornení bolo uvedené, že navrhovateľ opakovane uráža, kričí a vyhráža sa zamestnancom, čím sa toto upozornenie opäť nerešpektuje a pokiaľ sa opätovne dopustí porušenia pracovnej disciplíny (v prípade navrhovateľa aj v príprave písomných príprav na každú hodinu), zamestnávateľ to bude považovať za sústavné porušovanie pracovnej disciplíny pre ktoré môže skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zák. práce. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sa súd zaoberal porušovaním pracovnej disciplíny uvedením v upozornení zo dňa 11.2.2005 ako aj dôvodmi porušenia pracovnej disciplíny uvedenými vo výpovedi, ktoré nastali po upozornení na porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré viedli zamestnávateľa k daniu výpovede pre menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny. Nebolo potrebné zaoberať sa upozorneniami zo dňa 27.2.2004 a 25.10.2004, nakoľko boli realizované pred viac ako 6 mesiacmi pred daním výpovede zo dňa 29.6.2005. Dôvod uvedený vo výpovedi, že navrhovateľ sa mal dopustiť porušenia pracovnej disciplíny tým, že mal snahu zosmiešniť hospitáciu, ktorá bola vykonaná dňa 11.1.2005 v 2.A triede tým, že vyvesil na nástenke školy kópiu hospitačného záznamu a zápisu z jeho hodiny, si súd vyhodnotil tak, že navrhovateľ nemal hospitačný záznam vyvesiť na nástenke školy, nakoľko z jeho strany sa jednalo o správanie, ktoré je v rozpore s etikou pedagóga a takéto konanie malo negatívny dopad najmä na samotného navrhovateľa, u ktorého mali byť zistené nedostatky pri hospitácii. Pri tomto dôvode nie je uvedený dátum, kedy mal navrhovateľ zosmiešniť hospitáciu, a preto súd tento dôvod považoval za nedostatočne špecifikovaný vo výpovedi, a preto naň neprihliadol a neprihliadol ani na dôvod, že navrhovateľ mal pri rozbore hospitovanej hodiny dňa 12.1.2005 opakovane viesť slovné útoky a osočovanie zamerané na riaditeľa školy, X.. F., čo v konaní nebolo preukázané, nakoľko výpoveď X.. F. nepovažoval za objektívnu, keďže je zamestnankyňou u odporcu. Navrhovateľ sa mal dopustiť porušenia pracovnej disciplíny aj tým, že nenahlásil hneď vedeniu školy ani protidrogovej koordinátorke dňa 9.3.2005, že našiel u žiaka školy drogy. V tomto smere súd s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre odstránil rozpor a uviedol, že vo výpovedi bol uvedený dátum nájdenia drogy 9.3.2005, avšak podľa vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu sa drogy našli 9.2.2005 a k uvedeniu dátumu vo výpovedi dňa 9.3.2005 prišlo omylom, nakoľko predmetný dátum bol uvedený v zápisnici z mimoriadnej porady zo dňa 14.2.2005. Na predmetný výpovedný dôvod sú neprihliadol, nakoľko od zistenia tohto skutku uplynula odporcovi subjektívna lehota 2 mesiacov dňom 9.4.2005 a výpoveď bola daná 29.6.2005. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ znevažoval K.. Q., pretože táto ako vypočutá svedkyňa túto skutočnosť nepotvrdila a iba uviedla, že má sprostredkovanú informáciu o tom, že mala byť označená za „hysterku“, ktorá dramatizuje situáciu. Pri výpovednom dôvode nebol uvedený dátum, kedy malo prísť k predmetnému skutku a nie je zrejmé, kedy sa odporca o predmetnom dôvode výpovede dozvedel, uvedený dôvod je vo výpovedi nedostatočne špecifikovaný, preto naň súd neprihliadal. Navrhovateľ sa mal dopustiť porušenia pracovnej disciplíny tým, že nenahlásil úraz žiaka C., ktorý sa mal stať na jeho vyučovacej hodine dňa 18.5.2005. Súd poukázal na výpoveď svedka K. C., ktorý potvrdil, že zle nastúpil na nohu, sadol si, po piatich minútach ho to prešlo a riadne pokračoval v hre. Chodil ešte celý deň po škole a až keď prišiel domov, zistil, že noha mu opuchla a následne išiel na pohotovosť. Nebolo preukázané, že navrhovateľ vedome nenahlásil vedeniu školy úraz žiaka, ktorý sa mal stať na jeho vyučovacej hodine. Týmto konaním teda navrhovateľ neporušil pracovnú disciplínu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 18.5.2005 nepostupoval podľa tematického plánu a ani náplň nezodpovedala zápisu v triednej knihe a dňa 18.5.2005 nemal na hodinu telesnej výchovy vypracovanú písomnú prípravu podľa nariadenia riaditeľa školy zo dňa 12.1.2005. Podľa názoru súdu išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko navrhovateľ ako zamestnanec si neplnil svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z pokynov zamestnávateľa ako aj z pracovného poriadku. Na základe upozornenia zo dňa 11.2.2005 bolo povinnosťou navrhovateľa vypracovávať si na každú hodinu písomné prípravy. Tento dôvod bol uplatnený v rámci dvojmesačnej subjektívnej lehoty a bolo tiež preukázané, že navrhovateľ dňa 6.6.2005 na gremiálnej porade školy odmietol plniť nariadenie riaditeľa školy v súvislosti s písomnými prípravami, čo bolo potvrdené zápisnicou z gremiálnej porady zo dňa 6.6.2005, kde sa navrhovateľ vyjadril, že písomnú prípravu nemá, nakoľko to nepokladá za potrebné. Súd mal za to, že ide o opätovne menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. V konaní nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že navrhovateľ slovne napadol K.. D. a že sa mu vyhrážal dňa 6.6.2005. Svedok D. uviedol, že s navrhovateľom mal iba slovnú výmenu a slovný konflikt sa mal stať ešte v novembri 2002. Súd mal za to, že odporcovi uplynula objektívna i subjektívna lehota na danie výpovede z predmetného dôvodu. Pretože ku konfliktu malo prísť v roku 2002. Čo sa týka porušovania pracovnej disciplíny a výpovedného dôvodu, ktorý spočíval v tom, že navrhovateľ sa 28.6.2005 nevrátil v riadnom pracovnom čase na pracovisko, kde mal s riaditeľom školy prerokovať výpoveď, svedok D. potvrdil, že navrhovateľovi povedal, aby sa vrátil do školy, ale nevedel, z akého dôvodu sa mal navrhovateľ vrátiť do školy. Svedkyňa I. potvrdila na pojednávaní, že dňa 28.6.2005 bola v dochádzke u navrhovateľa v štvorčeku palička, čo znamená, že bol v práci. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že do školy sa nevrátil, lebo išiel k lekárovi, avšak z PN, ktorú zamestnávateľovi predložil, vyplýva, že za práceneschopného bol uznaný až dňom 29.6.2005, preto skutočnosť, že sa dňa 28.6.2005 navrhovateľ už nevrátil do práce možno považovať za absenciu zo strany navrhovateľa. Jedná sa tiež o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, nakoľko svojou absenciou v rozsahu jednej hodiny neohrozil chod školy, vyučovací proces a kvalitu vyučovania. Predmetné upozornenie zo dňa 11.2.2005 súd považoval za čiastočne účinné upozornenie, ktoré založilo splnenie podmienky, ktorá umožnila odporcovi v prípade opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, alebo opakované neplnenie povinností vyplývajúce z pracovného poriadku dať mu účinne výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zák. práce (neakceptoval kontrolnú činnosť vedenia školy, hospitáciu, neplnil si písomné prípravy na každú hodinu). V časti poukazujúcej na nevhodné správanie navrhovateľa, ktorého sa mal dopustiť v minulosti a na ktoré mal byť upozorňovaný už upozornením zo dňa 25.10.2004, súd upozornenie zo dňa 11.2.2005 nepovažoval za účinné, nakoľko v konaní nebolo preukázané výpoveďami svedkov takéto nevhodné správanie navrhovateľa a nebolo to ani jedným z výpovedných dôvodov a výpoveďou svedkyne F., ktorá uviedla, že navrhovateľ sa k nej správal emotívne a kričal na ňu, túto skutočnosť nepreukázala. Na základe takto vykonaného dokazovania pri skúmaní dôvodov, ktoré skutkovo zakladali porušenie pracovnej disciplíny mal súd za preukázané, že po upozornení zo dňa 11.2.2005 navrhovateľ menej závažne porušil pracovnú disciplínu a to tým, že neplnil pokyn riaditeľa vypracovávať si na každú hodinu písomné prípravy, nemal na hodinu dňa 18.5.2005 vypracovanú písomnú prípravu, odmietol plniť nariadenie riaditeľa školy zo dňa 12.1.2005 a mal neospravedlnenú absenciu dňa 28.6.2005 v rozsahu jednej hodiny. Predmetné dôvody výpovede boli uplatnené v zákonom stanovenej subjektívnej lehote dvoch mesiacov, odkedy sa o nich odporca dozvedel, preto súd mal za to, že na strane navrhovateľa došlo k porušeniu pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom v primeranej časovej súvislosti po predchádzajúcom písomnom upozornení, teda v lehote do 6 mesiacov, a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodne podaný zamietol, keďže konanie navrhovateľa bolo takej intenzity, že odporca mohol s navrhovateľom platne rozviazať pracovný pomer. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že o náhrade trov konania, vrátane trov konania štátu, rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na § 151 ods.3 OSP. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 4.10.2011 č. k. 18C/263/2005-413 zrušil a vrátil prvostupňovému súdu alebo ho zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že je nešťastný z rozhodnutia Okresného súdu Nitra, ktorý 2 x rozhodol v jeho prospech, pretože k svojim povinnostiam pristupoval tak , ako jeho kolegovia telocvikári K.. D. a K.. T.. Odmietal však mobbing na pracovisku nielen na ňom, ale aj na ostatných spolupracovníkov, hlavne na ženách, čo bolo šetrením nadriadeného orgánu v spolupráci s psychológom potvrdené a dôkazný materiál sa nachádza v spise. Niektoré výpovede svedkov, proti ktorým sa nemá ako brániť, robia z neho hulváta, avšak tvrdí, že s kolegami vychádzal dobre a so žiakmi taktiež. Pre žiakov bol príkladom ako telocvikár po stránke fyzickej, životosprávy a pristupoval k nim objektívne a diferencovane podľa ich schopností. Zápisnice z porád, na ktoré bol aj on prizvaný, písala neštandardne zástupkyňa riaditeľa X.. F. a boli riaditeľom kontrolované a účelovo upravované. V prípade, že nebola zápisnica napísaná podľa jeho predstáv, bol schopný hotovú zápisnicu zmeniť a je na to aj svedkyňa, ktorá bola riaditeľom napadnutá, pretože odmietala prepracovať zápisnicu na pokyn riaditeľa a pravdepodobne to aj proti svojej vôli urobila. Porušenie pracovnej disciplíny 17 x je aj pre priemerného psychológa jasné, o čo riaditeľovi voči nemu išlo. Nikdy riaditeľa neosočoval, len sa nedal zastrašovať, keď sa pokúšal provokovať a napádať ho verejne pred kolegami a vytvoriť psychózu strachu a neistoty v kolektíve, čo sa mu aj darilo. Výpoveď kolegu O., že riaditeľa obviňoval z krádeže potvrdzuje, že mu slúžil, pretože on nič také nepovedal, len sa ho pýtal, kde sú peniaze za telocvičňu, ktorú škola prenajímala a nájomníci platili. Nespomenul ani porušenie zákona, ktoré našla kontrola a keď sa telefonicky spýtal kontrolóra ako dopadla kontrola, povedali mu, že horšie, ako si predstavoval. K.. D. musel na súde spolupracovať s riaditeľom, pretože bol po jeho prvej výpovedi prijatý za učiteľa telesnej výchovy na dobu neurčitú napriek tomu, že ešte prebiehal pracovnoprávny spor s ním a ani Rada školy mu to nedoporučovala. Písomné prípravy na hodiny telesnej výchovy mu boli nariadené z hospitácie z jednej hodiny počas celého jeho pôsobenia na škole, vykonal ju riaditeľ, ktorý má elektrotechnické vzdelanie a ako laik v zázname z hospitácie konštatoval , že žiaci mohli byť s priebehom hodiny spokojní a na hodine bola disciplína, čo je úplne v rozpore s tým, ako ho chcel potrestať písaním príprav na každú hodinu, napriek tomu, že sa mu snažil vysvetliť, že je metodická príručka vypracovaná na takej úrovni, že slúži začínajúcim učiteľom. Pokúsil sa o to, čo urobil nebohému školníkovi J., ktorý mal onkologické ochorenie a nútil ho napriek jeho 8 a pól hodinovému pracovnému času písať minutáž výkonov v priebehu dňa, čo sa dá nazvať v odbornej terminológii sadizmus. Riaditeľovo správanie túto črtu v mnohom potvrdzovalo. Výpoveď zástupkyne N.. T. je výhovorka, pretože s ňou mal korektný vzťah a bola to jej povinnosť presvedčiť sa, či je rozhodnutie riaditeľa opodstatnené. Za celú dobu až do jeho výpovede nikto z kompetentných nebol na jeho hodine napriek tomu, že to vyplývalo zo záveru v hospitačnom zázname z hodiny. Aj v písomnej odpovedi školskej inšpekcie súdu je vyjadrenie, že písomné prípravy na hodiny by mali vypracovávať učitelia v prvom roku praxe pod dohľadom uvádzajúceho kolegu. Považovať nenahlásenie drogy, ktorú osobne zaniesol na políciu, za okolností, ktoré sú zaznamenané v spise, je skôr nebezpečné, že to môže spôsobiť a asi už aj spôsobilo u pedagógov, že si nebudú tento problém všímať. Jemu sa podarilo prichytiť žiaka pri čine a vec bola riešená trestnoprávne. Mohol si to nevšímať, pretože konal nenápadne ako necvičiaci na hodine a mal aj ďalšiu možnosť hodiť to do koša a mohol mať pokoj. To, že si učitelia nechcú „ špiniť ruky“ s týmto všeobecným problémom, je známe. Jeho to stálo stratu zamestnania a tým aj postih rodiny s veľkými dôsledkami. K absencii zo dňa 28.6.2005 v rozsahu 1 vyučovacej hodiny poukázal na v spise sa nachádzajúci materiál, kde riaditeľ bol za toto konanie upozornený na porušenie pracovnej disciplíny vo viacerých bodoch zriaďovateľom školy. Túto skutočnosť objasňuje aj N.. I. vo svojej výpovedi. Považuje to za pochybenie súdu v jeho neprospech, čo mení aj pohľad na jeho výpoveď. Opakovane uvádza, že po skončení práce, ktorú vykonával mimo školu, išiel na vyšetrenie k lekárovi, na ktoré bol objednaný deň vopred. Lekárska správa z vyšetrenia u odborného lekára sa nachádza v spise a práceneschopnosť mu vypísal na základe nálezu všeobecný lekár od 29.6.2005. Odvolanie doplnil o necelé dva mesiace o prílohy, ktoré zaslal odvolaciemu súdu dňa 16.12.2011. Navrhovateľ uvádzal v prílohách k odvolaniu, ktoré sa však už aj predtým nachádzali v spise, že odporca sa zasadil, aby ho zo školy dostal von a vyslovene ho šikanoval. K záverom o nerovnakom zaobchádzaní dospel aj Nitriansky samosprávny kraj, odbor školstva, mládeže, športu a kultúry, ktorý listom zo dňa 5.6.2006 upozornil riaditeľa školy na porušovanie pracovnej disciplíny, ktorej sa dopustil tým, že nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania so zamestnancami a tým porušil ust. § 13 ods.1,3 a 4 Zákonníka práce. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Zastáva názor, že odvolanie navrhovateľa je založené čisto len na uvádzaní skutočností, ktorých opak bol v priebehu súdneho konania dostatočne preukázaný zisteným skutkovým stavom Z podaného odvolania nie je zrejmé, z akých zákonných dôvodov navrhovateľ napáda prvostupňové rozhodnutie a v odvolaní nekorektne používa pojem „mobbing“, nakoľko v priebehu súdneho konania nebolo preukázané, že by sa odporca počas trvania pracovného pomeru s navrhovateľom takéhoto konania dopustil. Poukázal na to, že navrhovateľ je človekom, ktorý s dodržiavaním pracovnej disciplíny mal problémy aj v minulosti a pracovnú disciplínu porušoval aj u odporcu, preto s ním odporca zrušil pracovný pomer okamžitým zrušením zo dňa 5.12.2000, ktoré napadol navrhovateľ na súde, konanie bolo vedené na súde pod sp. zn. 18C 15/2001 a bolo právoplatne skončené 7.11.2002 tak, že súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné. V odôvodnení rozhodnutia však súd neuviedol , že navrhovateľ neporušoval pracovnú disciplínu, ale že intenzita porušenia pracovnej disciplíny nebola takého rozsahu, že by malo prísť k rozviazaniu pracovného pomeru okamžitým zrušením. Aj po skončení súdneho sporu 18 C 15/2001 navrhovateľ naďalej porušuje pracovnú disciplínu a dôsledky porušovania pracovnej disciplíny zľahčoval. Vyjadrenie navrhovateľa v súvislosti so spisovaním zápisníc z porád považuje za nepravdivé, účelové a v konaní nepreukázané. Čo sa týka navrhovateľovho vyvesenia písomnej hospitácie vykonanej na hodine telesnej výchovy 2.A triedy dňa 11.1.2005 na nástenke v zborovni, ako aj na nástenke pre študentov, je faktom, že hospitačný záznam poukazuje na navrhovateľove nedostatky vedenia jeho vyučovacej hodiny. Rozbor hodiny a poukázanie na nedostatky pri vedení a výuke navrhovateľa na hodine TV mal slúžiť ako prostriedok k náprave na jeho ďalších hodinách. Tento dokument nie je určený ani pre ostatných kolegov - učiteľov, ani pre žiakov, či ostatných pracovníkov školy. Týmto konaním navrhovateľ nepoukazoval na svoje nedostatky, ktoré boli zistené na jeho hodine TV, ale pred osobami odborne neznalými navodil situáciu, že je vedením školy šikanovaný, čím znevážil a zosmiešnil prácu vedenia školy. Ako pedagogický pracovník mal zachovávať pravidlá slušného správania sa a úctu voči ostatným kolegom a vedeniu školy, a v prípade, že nesúhlasil so závermi rozboru jeho hodiny, mal túto skutočnosť namietať iným vhodným spôsobom a na inom mieste. Postup navrhovateľa smerom k žiakom nepôsobil výchovne a navyše do pracovnoprávneho vzťahu učiteľ - škola bezdôvodne zainteresoval v prevažnej väčšine neplnoleté osoby, ktoré sú v škole za účelom výchovy a vzdelávania. V súdnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ viedol slovné útoky a osočovanie na riaditeľa školy, kričal a vyhrážal sa zástupkyni riaditeľa X.. F. a dôkazmi sú výpovede svedkov, ktoré takéto správanie navrhovateľa potvrdili ( N.. T. na pojednávaní dňa 20.3.2007, svedok K.. O. dňa 21.6.2007, svedkyňa K.. Q. dňa 26.4.2007, svedok X.. D. dňa 21.6.2007 a svedkyňa X.. F. dňa 26.4.2007), ktorá navrhovateľovi doniesla z nástenky zvesenú kópiu hospitačného záznamu. Nenahlásenie nájdenej drogy bolo len jedným z mnohých porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom, preto nie je pravdou jeho tvrdenie, že toto ho stálo stratu zamestnania. V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že zamestnanci odporcu boli školení, ako postupovať pri nájdení drog, prípadne pri podozrení, že žiak má drogu, a to raz za dva roky súčasne so školením ohľadne BOZP externým pracovníkom a potom na poradách pedagogických pracovníkov protidrogovou koordinátorkou tak, že v tomto prípade je pedagogický pracovník povinný túto skutočnosť nahlásiť ihneď vedeniu školy, prípadne protidrogovej koordinátorke. Navrhovateľ mal možnosť splniť si svoju povinnosť a oznámiť nájdenie drogy ešte počas toho istého dňa, kedy ju našiel u žiaka, túto skutočnosť mohol oznámiť v priebehu dňa, či už cez prestávky alebo cez jeho voľné hodiny aj vedeniu školy, čo neurobil aj napriek tomu, že sa ihneď po nájdení drogy bol poradiť s kolegom Tvrdým, ktorý mu povedal, že sú to pravdepodobne drogy a že to treba hneď nahlásiť. Výpoveďami svedkov aj listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľ chcel túto situáciu riešiť sám pohovorom s rodičmi žiaka ( napr. zápisnica z porady zo dňa 14.2.2005), čo je tiež neprípustné. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 4.10.2011 č. k. 18C/263/2005-725 v zmysle § 219 OSP ako vecne správny potvrdil a priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,58 eura za vyjadrenie jeho právnej zástupkyne k odvolaniu. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( § 10 ods.1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods.1 OSP, prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods.1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 OSP ako vecne správny potvrdil. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 219 ods.1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V predmetnej veci sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol viac, než stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 OSP. Na zdôraznenie vecnej správnosti prvostupňového rozsudku odvolací súd dodáva, že pre posúdenie platnosti výpovede z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce nie je podstatné, koľko zo skutkov uvedených vo výpovedi ako porušenie pracovnej disciplíny bolo skutočne v konaní preukázaných, ale podstatné a dôležité je, či zistené porušenie pracovnej disciplíny dosahuje, a to či už vo svojom súhrne alebo aspoň jedno z nich takú intenzitu, že môže byť ( môžu byť) podradené pod pojem „menej závažné porušenie pracovnej disciplíny“ alebo ako „závažné porušenie pracovnej disciplíny“. Zákonná konštrukcia možnosti zamestnávateľa dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny ( pokiaľ neexistuje skutok zamestnanca, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny) predpokladá, že a/ existuje skutok alebo súhrn zavinených skutkov zamestnanca, ktorý ( ktoré) je možné kvalifikovať ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom intenzitu porušenia pracovnej disciplíny posudzuje súd sám, b/ existuje účinné oznámené upozornenie zamestnancovi o skutku ( skutkoch) zamestnanca, ktorý má byť ( a podľa súdu je) menej závažným porušením pracovnej disciplíny, c/ existuje ďalší skutok ( skutky) , ktorý (ktoré) možno označiť intenzitou za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a d/ existuje účinne oznámená výpoveď zamestnávateľa zamestnancovi s uvedením výpovedného dôvodu a opísaním skutku pod bodom c/ tak, aby nebol zameniteľný s iným , a ktorý sa stal do dvoch mesiacov pred podaním výpovede ( pokiaľ je možné aplikovať subjektívnu lehotu), ale ktorý sa stal po upozornení podľa bodu b/ a výpoveď bola daná najneskôr po oznámení upozornenia zamestnancovi. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa správne preskúmal upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 11.2.2005, ktoré v ten istý deň prevzal navrhovateľ ( zamestnanec) a dôvody ( skutky), ktoré v ňom boli uvedené. Z vykonaného dokazovania vyplynula logická časová súvislosť „včasnosti“ podanej výpovede v lehote 6 mesiacov od upozornenia zo dňa 11.2.2005, keďže výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi je zo dňa 29.6.2005, preto bolo potrebné dokazovaním zistiť, či jeden alebo viacero zo skutkov , ( alebo všetky skutky ) uvedených vo výpovedi možno považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa § 47 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. V ustanovení § 81 Zákonníka práce sú zakotvené základné povinnosti zamestnanca. Zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. Od vzniku pracovného pomeru je teda zamestnanec povinný základné plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 81 Zákonníka práce, pričom ide len o ich exemplifikatívny výpočet. Ak si zamestnanec tieto povinnosti neplní, porušuje tým pracovnú disciplínu, takže musí znášať aj dôsledky z toho vyplývajúce, vrátane možnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Medzi základné povinnosti zamestnanca patrí aj povinnosť zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru [§ 47 ods. 1 písm. b) ZP] a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81 a § 82 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru [§ 68 ods. 1 písm. b) a § 63 ods. 1 písm. e), časť vety pred bodkočiarkou ZP]. Tieto pojmy napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 173/2006). Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že tento súd považoval tri zo sedemnástich skutkov uvedených vo výpovedi za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a teda štrnásť skutkov uvedených v predmetnej výpovedi nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom. Na základe upozornenia zo dňa 11.2.2005 bolo povinnosťou navrhovateľa vypracovávať si na každú vyučovaciu hodinu písomné prípravy. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 18.5.2005 nepostupoval podľa tematického plánu a ani náplň nezodpovedala zápisu v triednej knihe a dňa 18.5.2005 nemal na hodinu telesnej výchovy vypracovanú písomnú prípravu podľa nariadenia riaditeľa školy zo dňa 12.1.2005. Podľa názoru prvostupňového súdu išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože navrhovateľ ako zamestnanec si neplnil svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z pokynov zamestnávateľa, ako aj z Pracovného poriadku. Tento dôvod bol uplatnený v rámci dvojmesačnej subjektívnej lehoty a bolo tiež preukázané, že navrhovateľ dňa 6.6.2005 na gremiálnej porade školy odmietol plniť nariadenie riaditeľa školy v súvislosti s písomnými prípravami, čo bolo potvrdené zápisnicou z gremiálnej porady zo dňa 6.6.2005, kde sa navrhovateľ vyjadril, že písomnú prípravu nemá, pretože to nepokladá za potrebné. Aj tento skutok považoval súd prvého stupňa opätovne za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny považoval aj tú skutočnosť, že dňa 28.6.2005 sa navrhovateľ nevrátil do práce, čím sa dopustil absencie v rozsahu jednej hodiny, hoci tým neohrozil chod školy, vyučovací proces, ani kvalitu vyučovania. Odvolací súd zastáva názor, že všetky tri uvedené skutky vo svojom súhrne je treba považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce, pre ktoré bola zo strany odporcu ako zamestnávateľa daná dôvodne výpoveď navrhovateľovi ako zamestnancovi. Tým, že navrhovateľ dňa 18.5.2005 nemal na hodinu telesnej výchovy 2.A triedy vypracovanú písomnú prípravu porušil pracovné povinnosti uvedené v čl. 15 ods .2 , čl. 14 bod 1.písm. a/, h/, bod 2 písm. a/, c/, bod 3 písm .a/, b/ Pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov SPŠ Nitra, vydaného dňa 1.9.2004 ako aj v ust. § 81 písm. a/ Zákonníka práce, keďže riaditeľ školy ako vedúci zamestnancov bol podľa § 82 písm. a/ a e/ Zákonníka práce oprávnený nariadiť navrhovateľovi, ako pedagogickému zamestnancovi pripravovať si písomné prípravy na vyučovacie hodiny a ukladať opatrenie na odstránenie nedostatkov a to aj pedagogickému zamestnancovi s dlhoročnou praxou, pretože u navrhovateľa sa pri hospitácii na vyučovacej hodine ním vedenej dňa 11.1.2005 prejavili nedostatky vo vyučovacom procese a cieľom opatrenia bola náprava a skvalitnenie výučby z jeho strany. Navrhovateľ dňa 28.6.2005 nesplnil pokyn riaditeľa školy - po školskej akcii s triedou 2.S konajúcej sa mimo areálu školy a nevrátil sa v riadnom pracovnom čase na svoje pracovisko napriek tomu, že bol na to riaditeľom školy vyzvaný prostredníctvom kolegu D., ktorý ako svedok túto skutočnosť oznámil navrhovateľovi, ten to prijal na vedomie a povedal, že do školy nepôjde, pretože je objednaný k lekárovi. Navrhovateľ teda nesplnil pokyn riaditeľa vrátiť sa na v riadnom pracovnom čase na pracovisko, čím porušil pracovnú disciplínu vychádzajúc z ust. § 81 a ZP a ust. IV. časti čl.13 bod 2 Pracovného poriadku a možno to považovať za absenciu zo strany navrhovateľa, ktorá bola udelená ako dôsledok nesplnenia pokynu riaditeľa. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil. Záverom odvolací súd poznamenáva, že učiteľské povolanie je spoločensky prospešným povolaním a poslaním, pretože učiteľ pracuje s mladými ľuďmi, ktorých formuje a vychováva, preto by mal spĺňať nielen odborné, kvalifikačné predpoklady, ale by mal mať tiež morálne a charakterové vlastnosti a v rámci sebarealizácie by si mal uvedomiť svoje chyby či omyly, mal by ovládať svoje konanie, nepodliehať emóciám, čo by malo za následok skratovú reakciu a jeho emocionálny stav by nemal vyústiť do konania, ktoré je v rozpore s Pracovným poriadkom školy či s inými internými predpismi alebo v rozpore so Zákonníkom práce. Učiteľ by mal dodržiavať príslušné nariadenia, učebné plány a učebné osnovy, viesť pedagogickú dokumentáciu a rešpektovať schválené plány. Riaditeľ školy ako vedúci zamestnanec má právomoc kontrolovať prípravu učiteľa na vyučovanie a vyhodnotiť ju, kontrolovať vyučovací proces podľa učebných osnov a dávať učiteľovi pokyny či príkazy aj upozorňovať učiteľa na jeho prípadne nedostatky. Ak sa navrhovateľ domnieval, že v konaní riaditeľa školy voči nemu ide o „mobbing“ ( šikanovanie na pracovisku) teda, že je v súvislosti s výkonom povolania učiteľa na pracovisku prenasledovaný či postihovaný, čo však v tomto konaní o neplatnosť výpovede nebolo predmetom konania, mal sa domáhať svojej ochrany na súde podľa antidiskriminačného zákona, ako to vyplýva z ustanovenia § 13 Zákonníka práce. Pretože súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania z dôvodov uvedených v ustanovení § 151 ods. 3 OSP, odvolací súd v zmysle § 224 ods. 4 OSP nerozhodol o trovách odvolacieho konania, o ktorých rozhodne súdu prvého stupňa. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.