Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26Cob/89/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109202049 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4109202049.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: W O O D spol. s r.o., so sídlom: Piešťanská 7/6, 956 05 Radošina, IČO: 31 426 875, zastúpený advokátom JUDr. Eduardom Šmelkom, so sídlom: Pod Rovnicami 7, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom: Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom: Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 23Cb/179/2009-239 zo dňa 21. februára 2011 v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/179/2009-239 zo dňa 21.2.2011 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 368,03 eura na účet právneho zástupcu žalovaného, Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou došlou súdu prvého stupňa dňa 02.02.2009 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.883,42 eura so 14,75 % ročnými úrokmi z omeškania od 01.06.2007 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v roku 2005 pestoval obilie na parcelách B., A.. a S., ktoré sa nachádzajú v druhom stupni pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov a to studňa HNB-1, studňa HGR-4 a prameň Hlavina podľa ŠOV-1-562/1992. Údaje o druhom stupni pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov sú uvedené v znaleckom posudku č. 3/2007 vypracovaného dňa 10.05.2007 znalcom Doc. Ing. F. F., CSc. vo veci ujmy v ochranných pásmach vodného zdroja za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005. Žalobca sa so žalovaným snažil dohodnúť o ročnej výške škody, avšak neúspešne a preto zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku. V dôsledku obmedzení v ochranných pásmach vodných zdrojov v roku 2005 vznikla žalobcovi majetková ujma vo výške 81.154,- Sk. Túto majetkovú ujmu žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 1407024 zo dňa 21.05.2007 s lehotou splatnosti 31.05.2007. K výške majetkovej ujmy boli pripočítané náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 4.800,- Sk a daň z pridanej hodnoty vo výške 912,- Sk, takže celková uplatnená suma je spolu 86.866,- Sk (2.883,42 eura). Žalovaný vystavenú faktúru nezaplatil a nereagoval ani na upomienky. Na požiadanie žalovaného mu bol doručený znalecký posudok ako príloha faktúry. Dňa 16.09.2008 bol žalovanému zaslaný list, v ktorom sa žalobca vyjadril k vzájomným pohľadávkam. Žalobca vykonal dňa 20.09.2008 na základe jednostranného právneho úkonu započítanie vzájomných pohľadávok. Odštepný závod Topoľčany odmietol započítanie pohľadávok a pristúpil k odstávke dodávok vody žalobcovi. Žalovaný nárok na náhradu majetkovej ujmy žalobcu odmietol. Predmetnú faktúru žalobcovi vrátil, pretože žalobca nepreukázal právny titul na fakturáciu. V zmysle nariadenia vlády SR mal žalobca preukázať výmeru pozemkov, na ktorých mu vznikla majetková ujma. Žalobca nepreukázal aká ujma mu vznikla a nepreukázal ani primeranosť. Tieto skutočnosti nepreukazuje ani predložený znalecký posudok, pretože neobsahuje žiaden doklad odôvodňujúci vznik majetkovej ujmy. Žalobca nezdokladoval, na akých konkrétnych pozemkoch si uplatňuje ujmu, ani aký má k nim právny vzťah a preto žalovaný nemohol posúdiť oprávnenosť a primeranosť požadovanej náhrady. Žalobca pred podaním žaloby nepredložil žalovanému žiadosť o zaplatenie majetkovej ujmy v zmysle § 32 ods. 6 Vodného zákona, ktorou by preukázal oprávnenie takúto ujmu si uplatniť a nepreukázal ani, že je oprávneným vlastníkom alebo užívateľom pozemkov v ochrannom pásme vodných zdrojov. Podaním zo dňa 11.01.2011 vzal žalobca žalobu čiastočne späť a žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.636,72 eura. Právny zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Okresný súd Nitra, ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 23Cb/179/2009-239 zo dňa 21.02.2011 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 246,70 eura zastavil a žalobu zamietol. Rozhodol tak na skutkovom základe, podľa ktorého dňa 21.05.2007 vystavil žalobca faktúru č. 1407024, ktorou si u žalovaného uplatňoval majetkovú ujmu v zmysle znaleckého posudku č. 3/2007 vo výške 81.154,- Sk a náklady za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 4.800,- Sk spolu s DPH vo výške 86.866,- Sk s lehotou splatnosti 31.05.2007. Znalecký posudok č. 3/2007 vypracoval znalec doc. Ing. F. F., CSc., znalec z odboru ochrana životného prostredia, čistota ovzdušia, čistota vôd. Znalec v závere znaleckého posudku vyčíslil majetkovú ujmu žalobcu v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. v dôsledku obmedzení v ochranných pásmach vodných zdrojov v roku 2005 vo výške 81.154,- Sk. Obmedzenie bežného obhospodarovania sa malo týkať parcely B. IV. a S., na ktorých v roku 2005 žalobca pestoval pšenicu. Žalovaný považoval faktúru č. 1407024 vystavenú žalobcom za neopodstatnenú, žalobcovi ju neuhradil. Žalobca až v priebehu súdneho konania dopĺňal špecifikáciu dotknutých parciel a rozlohu, ktorej sa malo týkať obmedzenie obhospodarovania. Žalobca súdu v priebehu súdneho konania doplnil dôkazy, ktorými preukazoval oprávnenie žalobcu obhospodarovať dotknuté parcely a predkladať tabuľky, ktoré mali preukázať odôvodnenosť jeho nároku. Dňa 11.01.2011 predložil právny zástupca žalobcu súdu dôkaz, doplnok k znaleckému posudku č. 18/2010 vypracovaný znalcom doc. Ing. F. F., CSc., v ktorom došlo k prepočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na sumu 2.636,72 eura, na základe geodetického elaborátu (identifikačný výkaz) na identifikáciu poľnohospodárskej pôdy v pásme hygieny vodných zdrojov v užívaní žalobcu vypracovaný spoločnosťou GEO-VV spol. s r.o. Geodetický elaborát bol žalobcom predložený i súdu ako dôkaz. Predložený identifikačný výkaz neobsahuje údaj o kalendárnom roku, ktorého sa týka, teda nie je z neho zrejmé, či sa jedná o rok 2005. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na nasledovné ustanovenia právnych noriem, podľa ktorých vec právne potvrdil. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1190 zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len "vlastník") poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. Podľa § 32 ods. 6 vodného zákona, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť 45a) ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.37). Podľa § 32 ods. 8 vodného zákona, v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu, a to 1. meno a priezvisko fyzickej osoby, dátum narodenia fyzickej osoby, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca adresa prechodného pobytu, 1) ak je na území Slovenskej republiky, 2. obchodné meno fyzickej osoby podnikateľa 2) alebo názov právnickej osoby, identifikačné číslo fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby, sídlo alebo miesto podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného pobytu, 1) ak je na území Slovenskej republiky, b) druhy pozemkov, ktorých sa náhrada týka (ďalej len dotknutý pozemok ), v členení podľa osobitného predpisu3) a ich výmeru, c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, d) odôvodnenie žiadosti. Podľa § 1 ods. 2 citovaného nariadenia, prílohu žiadosti tvorí a) doklad o vlastníctve pozemku4) nie starší ako tri mesiace, b) identifikácia parciel údajmi podľa osobitného predpisu, 5) ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva, c) doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu, d) kópia katastrálnej mapy, na lesných pozemkoch aj lesníckej mapy podľa osobitného predpisu 6) alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, najmä geometrický plán, e) plochová tabuľka 7) lesného hospodárskeho plánu8) vyhotovená oprávnenou osobou v prípade, ak ide o obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, alebo aj grafický prienik stavu katastra nehnuteľností s dielcami tvoriacimi predmet náhrady, ak plochová tabuľka dostatočne nepreukazuje vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom, f) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplýva, g) výpis z popisu porastov a návrhu hospodárskych opatrení podľa lesného hospodárskeho plánu 8) pre dielce zodpovedajúci bežnému obhospodarovaniu pozemku, ktorý vychádza zo skutočného stavu porastu, zohľadňuje modely bežného hospodárenia a je vypracovaný a potvrdený odborne spôsobilou osobou na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov alebo iné podklady s obmedzujúcimi požiadavkami orgánov ochrany prírody zapracované do lesného hospodárskeho plánu, ak ide o porastovú plochu lesných pozemkov, h) vyúčtovanie nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu overeného odborne spôsobilou osobou na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov vrátane dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu, 9) i) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov, na ktorých základe bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmen a) až h), a dokladu o vyúčtovaní nákladov za jeho vypracovanie, j) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody, k) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu podania žiadosti, l) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný v súlade s osobitným predpisom, 10) m) výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania o ktorú bol žiadateľ oslobodený, 11) za obdobie, na ktoré si uplatňuje náhradu ujmy, n) doklad o rozhodnutí o využití územia, prípadne o povolení činnosti podľa osobitných predpisov; 12) doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na uplatnenie náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pri poľnohospodárskej a lesníckej činnosti podľa § 2 a 3. Súd v ďalšom zdôraznil, že náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania pôdy sa uplatňuje žiadosťou, teda osobitným, samostatným právnym úkonom. Prílohu žiadosti tvorí taxatívne vymedzený zoznam dokumentov (§ 1 ods. 2 Nariadenia vlády). Prílohu žiadosti tvorí i identifikácia parciel podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, kópia katastrálnej mapy alebo geometrický plán, znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca pri uplatnení svojho nároku nepostupoval v súlade s citovaným vládny nariadením, keďže si svoj nárok u povinnej osoby neuplatnil žiadosťou a nepredložil všetky jej prílohy, ktoré sú nariadením vlády pre priznanie uplatneného nároku požadované. Z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 246,70 eura súd prvého stupňa rozhodol podľa § 96 ods. 1 a 2 OSP pre späťvzatie žaloby v tejto časti žalobcom za súhlasu žalovaného. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 OSP (v zamietajúcej časti) a podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené). Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a tiež v časti výroku o náhrade trov konania. Súd podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dôvody pre zamietnutie žaloby môžu spočívať v tom, že si svoj nárok u povinnej osoby neuplatnil žiadosťou o zaplatenie majetkovej ujmy v zmysle § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon). Toto odôvodnenie je podľa odvolateľa právne irelevantné, keďže v ustanovení § 32 ods. 6 vodného zákona nie je ustanovená právna forma žiadosti (napríklad písomná alebo ústna) a ani nie je ustanovená sankcia za nesplnenie tejto právnej formy (napríklad nemožnosť podať žalobu pred podaním písomnej žiadosti o náhradu majetkovej ujmy) alebo zamietnutie žaloby iba z dôvodu, že listina uplatňujúca zaplatenie majetkovej ujmy nie je výslovne označená ako žiadosť. Žalovanému muselo byť zrejmé, že žalobca si uvedený nárok uplatnil faktúrou č. 1407024 zo dňa 21.05.2007 a mnohými ďalšími listinami. Okrem toho si žalobca pôvodne svoj nárok uplatnil i ústnou žiadosťou. Po sérii neúspešných rokovaní so žalovaným, v rámci ktorých žalobca žalovanému predložil i znalecký posudok č. 3/2007 z 10.05.2007 vypracovaný znalcom Doc. Ing. F. F., CSc. zástupca žalobcu listom sp. zn. 2/2008-898 zo dňa 18.11.2009 zaslal žalovanému opakovanú žiadosť o uzavretie dohody o náhrade majetkovej ujmy. Urobil tak z dôvodu, aby žalovaný, ani súd nemohli dospieť k záveru, že žalobca si svoj nárok u povinnej osoby neuplatnil žiadosťou. Súd prvého stupňa však napriek vykonaniu dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že žalobca žalovaného o zaplatenie majetkovej ujmy nepožiadal. Žalobca ďalej namietal, že v zmysle § 1 ods. 2 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z. z. nie je jediným relevantným identifikačným dokladom iba geometrický plán. Identifikácia pozemkov v teréne bola v danom prípade zabezpečená Geodetickým elaborátom na identifikáciu poľnohospodárskej pôdy sp. zn. 2/2008-826 z 15.10.2010, ktorý žalobca predložil súdu, ktorý súd nedôvodne neakceptoval. Žalobca ďalej tvrdil, že predložením príslušných listín v konaní pred súdom prvého stupňa preukázal všetky podmienky na poskytnutie náhrady predmetnej majetkovej ujmy, ktoré sa majú preukazovať prílohami žiadosti podľa § 1 ods. 2 citovaného nariadenia vlády. Odvolateľ ďalej dôvodil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 32 ods. 6, 8 zákona o vodách. S poukazom na § 32 ods. 6 v súvislosti s § 32 ods. 2 tohto zákona uviedol, že náhrada predmetnej majetkovej ujmy nepatrí len vlastníkovi pozemkov, ale aj ich nájomcovi. Žalobca mal (a aj doposiaľ má) v nájme pozemky B., IV. a S., ktoré sa nachádzajú v II. stupni pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov, preto je aktívne legitimovaným v súdnom konaní vo veci náhrady majetkovej ujmy, keďže žalobca predmetné pozemky nemohol užívať v rámci bežného obhospodarovania, ale mohol ich užívať iba s prihliadnutím na obmedzenia určené vo vyššie uvedených správnych rozhodnutiach orgánu štátnej vodnej správy. V príčinnej súvislosti s týmito obmedzeniami žalobca nedosiahol na obhospodarovaných pozemkoch takú úrodu na poľnohospodárskej produkcii, akú by bol dosiahol pri bežnom obhospodarovaní predmetných pozemkov. Žalobca ďalej namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu videl v nasledujúcich skutočnostiach: Za účelom objektívneho zistenia výšky majetkovej ujmy, ako aj za účelom preukázania obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov v teréne žalobca navrhol v bode 4) svojho listu sp. zn. 2/2008-896 zo 16.11.2009 vykonať výsluch svedkov, a to zamestnancov žalobcu, ktorí na predmetných pozemkoch vykonávali príslušné agrotechnické úkony (orba, hnojenie, sejba, ošetrovanie porastov a pozemkov a pod.) a ktorí by sa vyjadrili ku skutočnosti, či v praxi skutočne došlo k obmedzovaniu bežného obhospodarovania pozemkov a k rozsahu tohto obmedzovania. Vyjadrovali by sa teda napríklad ku skutočnostiam, či sa mohlo používať osivo morené obvyklými moridlami, či sa mohli používať obvyklé pesticídy, herbicídy, hnojivá a pod. Súd prvého stupňa vykonanie tohto dokazovania nepripustil. Ďalej žalobca navrhol v bode 3) svojho listu sp. zn. 2/2008-896 zo 16.11.2009 a v liste sp. zn. 2/2008-28 z 08.01.2011 vykonať dokazovanie výsluchom svedka, a to znalca Doc. Ing. F. F. k určeniu výšky náhrady majetkovej ujmy, súd prvého stupňa vykonanie aj tohto dokazovania nepripustil. Žalobca napokon tvrdil i to, že konanie pred súdom prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) OSP trpelo i takou inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal v tomto smere na § 2 OSP, podľa ktorého súdy majú pri rozhodovaní sprv dbať na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Podľa žalobcu je nesporné, že pri obhospodarovaní predmetných pozemkov musí dodržiavať obmedzenia nariadené správnym orgánom a v príčinnej súvislosti s tým je nesporné, že následkom toho dosahuje nižšie úrody. Je preto spravodlivé, aby nedosiahnutie zisku v súvislosti s nižšími úrodami bolo žalobcovi sanované formou náhrady majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 vodného zákona. Z uvedených dôvodov sa žalobca odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe modifikovanej čiastočným späťvzatím vyhovie a žalovaného zaviaže k náhrade trov konania, prípadne aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu sa žalovaný písomne vyjadril. V nadväznosti na tvrdenia žalobcu uviedol, že žalobca ako pred podaním žaloby, tak ani počas súdneho konania žalovanému nepredložil relevantnú žiadosť v akejkoľvek forme a riadne doklady preukazujúce opodstatnenosť požadovaného nároku na náhradu majetkovej ujmy. Bez ohľadu na označenie žalobcom predkladaných dokumentov (faktúra, znalecký posudok, geodetický elaborát), ani jeden z nich žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť žalobcu na uplatňovanie náhrady a opodstatnenosť samotného nároku na náhradu majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 vodného zákona. Keďže hranice ochranného pásma nie sú dané hranicami jednotlivých pozemkov, je zrejmé, že neexistuje iný doklad ako geometrický plán, ktorý by hodnoverným spôsobom preukazoval, že práve žalobcom obhospodarované pozemky resp. ich časti sa skutočne nachádzajú v ochrannom pásme vodárenského zdroja. Mapka, ktorá je súčasťou rozhodnutia o určení ochranných pásiem tieto pozemky nedefinuje a nemožno na jej základe určiť, ktoré pozemky a v akej výmere sa v ochrannom pásme nachádzajú. Rozhodnutie č. ŽP ŠVŠ 2006/01250Dk zo dňa 28.03.2007, na ktoré sa odvoláva žalobca je vo vzťahu k tomuto konaniu absolútne bezpredmetné, keďže žalobca si uplatňuje údajný nárok na úhradu majetkovej ujmy za rok 2005, kedy platilo rozhodnutie z roku 1997 a nie rozhodnutie vydané až v roku 2007. Nevyhnutnosť predloženia geometrického plánu vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. d) nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, ktoré stanovuje, že „Prílohu žiadosti tvorí kópia katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, najmä geometrický plán“. Z cit. ustanovenia Nariadenia je teda taktiež zrejmé, že geometrický plán je takým podkladom, ktorý umožní dôveryhodnú identifikáciu pozemku v teréne a akékoľvek ďalšie doklady sú na účely preukázania opodstatnenosti uplatňovanej náhrady len doplňujúcimi podkladmi, ktoré bez riadne vypracovaného geometrického plánu pripojeného k žiadosti nemajú žiadne opodstatnenie. Iný doklad ako geometrický plán možno logicky pripustiť iba v prípade, ak by ochranné pásmo bolo špecifikované hranicami pozemkov riadne evidovaných katastrom ako parcely registra „C“ s presnou identifikáciou a výmerou. Žalobcom predložený „dôkaz“ označený ako geodetický elaborát nie je dokladom, ktorý by spĺňal náležitosti geometrického plánu. Geodetický elaborát obsahuje dokument vyhotovený v roku 2010 označený ako „Identifikácia poľnohospodárskej pôdy v pásme hygienickej ochrany II. st. vodného zdroja v užívaní WOOD spol. s r.o.“, v ktorom je zakreslená mapa časti pozemkov údajne sa nachádzajúcich v pásme hygienickej ochrany II. stupňa. Takáto „identifikácia“ však nemá absolútne žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k údajom o pozemkoch a ich užívaní v roku 2005. Čo sa týka pozemku, ktorý žalobca zavádzajúco označuje ako „parcela B. č. XXXX/X“, je potrebné zdôrazniť, že pozemok s takýmto označením, pod ktorým bol zrejme evidovaný v minulosti, v súčasnosti neexistuje. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 katastrálneho zákona sa parcelou rozumie „geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla“, pričom identifikáciou parcely sa podľa ods. 12 rozumie „porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra“. „Parcelu č. XXXX/X“, tak ako ju uvádza žalobca nemožno v zmysle cit. ustanovení katastrálneho zákona identifikovať, nakoľko táto nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, avšak ako vyplýva z geodetického elaborátu, ktorý predložil žalobca, územie na ktorom sa zrejme v minulosti nachádzala táto parcela. č. XXXX/X“ tvoria v súčasnosti podľa registra príslušnej správy katastra iné parcely označené parcelnými číslami, ku ktorým sú riadne evidované príslušné vlastnícke vzťahy. Všetky tieto parcely však žalobca účelovo opomína a odvoláva sa len na neidentifikovanú parcelu, ktorú má údajne užívať na základe Dohody o zámene poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 22.03.2004. Takémuto tvrdeniu však odporuje aktuálny právny stav zápisu v Katastri nehnuteľností, kde sú už jednotlivé pozemky s parcelnými číslami zapísané na listoch vlastníctva v prospech jednotlivých konkrétnych vlastníkov. Napriek tomu, že tieto pozemky sú vo vlastníctve jednotlivých tretích osôb, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o právnom vzťahu k týmto pozemkom, ktorý by ho vôbec oprávňoval na uplatnenie nároku na náhradu majetkovej ujmy. Zámenná zmluva, na ktorú sa žalobca neustále odvoláva je na účely tohto konania bezpredmetná, keďže táto pojednáva len o „zámene“ riadne neidentifikovaných pozemkov, pričom takáto zmluva nespĺňa zákonné náležitosti zámennej zmluvy a nie je vôbec evidovaná príslušnou správou katastra. Ak by chcel žalobca preukázať postavenie nájomcu k pozemkom, ktoré v minulosti tvorili „parcelu B.“ je povinný predložiť nájomné zmluvy s jednotlivými vlastníkmi týchto pozemkov, ktoré však zjavne neexistujú, keďže počas celého konania žalobca tvrdí, že tieto pozemky obhospodaruje len na základe spomínanej „zámennej“ zmluvy. Žalobca ďalej uvádza, že v roku 2005 údajne obhospodaroval pozemky vo výmere 28 ha a 3309 m2 na základe nájomnej zmluvy s Rímskokatolíckou cirkvou Biskupstvo X.. Žalobca síce predložil nájomnú zmluvu zo dňa 31.10.2003, na základe Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo X. prenajíma žalobcovi poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území K., LV č. XXX o výmere 136.3160 ha (pozemky špecifikované v prílohe), avšak predložená nájomná zmluva z roku 2003 je v rozpore s predloženým výpisom z evidenčného listu č. XXX zo dňa 21.01.2004 (evidenčný list je listina, na ktorej sú podľa vyhlášky č. 79/1996 Z. z. v znení platnom do 31.12.2004 uvedené všetky nehnuteľnosti v užívaní toho istého vlastníka). Na predloženom evidenčnom liste č. XXX je ako držiteľ predmetných pozemkov uvedená spoločnosť WOOD-SS RADOSINA, IČO: 34 135 537. Z uvedeného je teda zrejmé, že ku dňu 21.01.2004, teda už po podpise predloženej nájomnej zmluvy užíval dotknuté pozemky iný subjekt, odlišný od prenajímateľa i nájomcu, resp. žalobca preukázateľne nemal v dotknutom období postavenie nájomcu vo vzťahu k týmto pozemkom, a teda nie je oprávnený ani na uplatňovanie majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 vodného zákona. Čo sa týka zostávajúcich pozemkov o ktorých žalobca tvrdí, že ich obhospodaroval na základe nájomnej zmluvy s PD Radošinka, žalobca zdôraznil, že PD Radošinka je len podielovým spoluvlastníkom dotknutých pozemkov (napr. pozemky na LV č. XXX, XXXX). Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) Nariadenia je žiadateľ o úhradu náhrady povinný k žiadosti priložiť aj „doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu“. Žalobca však tomto konaní nepredložil žiadne splnomocnenia dotknutých spoluvlastníkov pozemkov. Na základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že i za predpokladu, ak by existoval relevantný geometrický plán podľa ktorého by žalobcom uvádzané pozemky patrili do ochranného pásma (ktorý však neexistuje a v súčasnosti ho už ani nie je možné spätne vypracovať), žalobca by v tomto konaní nepreukázal na základe tých listinných dôkazov, na ktoré sa odvoláva, právne postavenie vlastníka, správcu alebo nájomcu dotknutých pozemkov. Preto ani v tomto prípade neobstojí odvolací dôvod žalobcu o údajnom nesprávnom právnom posúdení veci pri hodnotení aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby podľa § 32 ods. 6 vodného zákona. K námietke žalobcu, že súd nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy (výsluch navrhnutých pracovníkov žalobcu a znalca), žalovaný uviedol, že vykonanie tohto dokazovania za situácie, keď žalobca nepredložil ani len doklady potrebné na preukázanie aktívnej legitimácie a dôkazy preukazujúce opodstatnenosť uplatňovaného nároku, je absolútne neopodstatnené a nehospodárne. V nadväznosti na žalobcom namietanú údajnú vadu konania spočívajúcu podľa jeho názoru v porušení zásad spravodlivého procesu je preto nevyhnutne potrebné uviesť, že je nielen zákonom požadované, ale aj spravodlivé, aby žalobca niesol dôkazné bremeno a v prípade, ak tvrdí, že mu voči žalovanému vznikol nárok na úhradu majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 vodného zákona musí v prvom rade preukázať, že je vôbec podľa zákona oprávnený na uplatnenie takéhoto nároku. Posudzovanie požiadavky preukázania aktívnej legitimácie žalobcu a opodstatnenosti uplatňovaného nároku za prílišný formalizmus považuje žalovaný za scestné a popierajúce základné zásady procesného práva. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní nariadenom v zmysle § 214 OSP a to v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 101 ods. 2 OSP. Právny zástupca žalobcu síce odvolací súd podaním zo dňa 10.01.2012 (doručeným súdu v rovnaký deň prostredníctvom elektronickej pošty) požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 12.01.2012, táto žiadosť však neobsahovala náležitosti riadnej žiadosti o odročenie pojednávania požadované §-om 119 ods. 2 a 3 OSP. Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Právny zástupca žalobcu v žiadosti o odročenie pojednávania dôvodil tým, že je od 11.01.2012 na dovolenke v Dobšinej, túto skutočnosť však súd bez ďalšieho dôvodu nemohol považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu totiž ničím nepreukázal, že ide o plánovanú dovolenku spojenú s takým zabezpečením pobytu, že prípadný posun nástupu na ňu by vyvolal zástupcovi finančnú, prípadne inú vážnu ujmu, ktorú by súd mohol vyhodnotiť ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. V žiadosti o odročenie pojednávania sa ďalej argumentuje i zhoršeným zdravotným stavom konateľa žalobcu Ing. Rastislava Ruska, súdu však nebolo zaslané potvrdenie ošetrujúceho lekára o tejto skutočnosti, ako ani o tom, že zdravotný stav konateľa žalobcu mu neumožňuje účasť na pojednávaní (§ 119 ods. 3 OSP) Z uvedených dôvodov odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 101 ods. 2 OSP. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrval na obsahu svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu žalobcu. Opätovne zdôraznil, že žalobca ani v konaní pred súdom nebol schopný predložiť všetky požadované prílohy žiadosti o náhradu predmetnej majetkovej ujmy, nepreukázal adekvátny právny vzťah k pozemkom, z ktorých užívania si náhradu majetkovej ujmy uplatňuje (vzťah vlastníka, nájomcu alebo správcu). Keďže jeho vecná aktívna legitimácia nebola preukázaná, je bezpredmetné skúmanie výšky majetkovej ujmy. S poukazom i na ostatné argumenty uvedené v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd bol pri prejednaní odvolania v zmysle § 212 ods. 1 OSP viazaný tak jeho rozsahom, ako i dôvodmi. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu z nasledujúcich dôvodov nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto v súlade s § 219 ods. 2 OSP na zdôraznenie jeho správnosti iba dopĺňa niekoľko ďalších dôvodov. Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku dospel k záveru, že predpokladom aktívnej vecnej legitimácie v súdnom konaní, v ktorom sa dotknutá osoba domáha náhrady majetkovej ujmy za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodozemských zdrojov, je, aby si táto dotknutá osoba uvedený nárok najprv uplatnila v zmysle § 32 ods. 6 vodného zákona žiadosťou, ktorej náležitosti a povinné prílohy upravuje nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z. z. Odvolací súd považuje uvedený záver za správny, pričom pre podporu jeho správnosti považuje za potrebné doplniť ešte nasledujúce dôvody. Podľa § 32 ods. 6 vodného zákona, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť 45a) ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.37). Z prvého súvetia citovaného ustanovenia je možné okrem iného zistiť, kedy oprávnenej osobe vzniká právo na to, aby mu bola náhrada predmetnej majetkovej ujmy povinnou osobou poskytnutá. Toto právo podľa citovaného ustanovenia (viď druhú vetu prvého súvetia) nevzniká automaticky, ale až na základe žiadosti oprávnenej osoby uplatnenej u osoby povinnej. Osoba povinná je totiž povinná náhradu majetkovej ujmy podľa citovaného ustanovenia poskytnúť na žiadosť osoby oprávnenej. Takýto záver je podporený i logickým výkladom §-u 32 ods. 6 vodného zákona v kontexte i jeho nasledujúcich dvoch súvetí, ktoré upravujú ďalší postup po podaní žiadosti, pričom z hľadiska určenia výšky majetkovej ujmy je preferované uzavretie dohody medzi oprávnenou a povinnou osobou. Náležitosti uvedenej žiadosti taxatívnym spôsobom vymedzuje nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z. z. v §-e 1 ods. 1 písm. a) až d) tak, ako to skonštatoval už súd prvého stupňa. Žalobca v konaní pred súdom nepreukázal, že by žiadosť obsahujúca všetky náležitosti podľa citovaného vládneho nariadenia u žalovaného podal v písomnej forme. Za písomnú žiadosť spĺňajúcu náležitosti podľa § 1 ods. 1 vládneho nariadenia (citované v skoršej časti odôvodnenia) nie je možné považovať ani písomnú žiadosť o uzavretie dohody o náhrade majetkovej ujmy zo dňa 18.11.2009, ktorá predpísané náležitosti zjavne neobsahuje. Žalobca sa v tomto smere bránil i tým, že zákon nepredpisuje písomnú formu takejto žiadosti. S uvedeným je možné súhlasiť. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že podanie žiadosti, ktorá má obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 1 ods. 1 písm. a) až d) vo forme ústnej je z praktického hľadiska takmer nemožné. Jej podanie v ústnej forme žiadateľa minimálne dostáva do dôkazne mimoriadne komplikovanej situácie, že jeho žiadosť množstvo predpísaných a obsahových náležitostí skutočne obsahovala. Žalobca dôkazné bremeno v tomto smere ani podľa názoru odvolacieho súdu neuniesol. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiadosť mala byť už u žalovaného podaná vrátane všetkých príloh požadovaných v § 1 ods. 2 citovaného vládneho nariadenia. Ako odvolací súd skonštatoval už vyššie, právo na poskytnutie náhrady majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí oprávnenej osobe v zmysle § 32 ods. 6 vodného zákona až podaním kvalifikovanej žiadosti u osoby povinnej. Keďže žalobca v tomto prípade podanie takejto žiadosti u žalovaného nepreukázal, nebolo možné dospieť k záveru, že mu uvedené právo vzniklo a teda, že je v predmetnom súdnom spore osobou aktívne vecne legitimovanou. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 21 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v súvislosti s § 142 ods. 1 OSP tak, že odvolací súd ich náhradu priznal plne úspešnému žalovanému. Trovy žalovaného sú tvorené výlučne trovami jeho právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 12.01.2012) po 101,25 eura v súlade s § 10 ods. 1 a 2 a § 14 ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., paušálnou náhradou 7,41 eura (za rok 2011) a 7,63 eura (za rok 2012) v súlade s § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, náhradou za stratu času v trvaní 6 polhodín v sume 76,32 eura (6 x 12,72 eura) v súlade s § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, cestovným za použitia osobného motorového vozidla v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred odvolacím súdom za cestu z Bratislavy do Nitry a späť v sume 15,41 eura (v súlade s § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Odmena advokáta, paušálna náhrada za stratu času je v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšená o 20 % DPH, čo advokát žalovaného registrovaný od 13.02.2008 ako platiteľ DPH správne vyčíslil sumou 58,76 eura. Náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 368,03 eura je žalobca povinný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť v platobnom mieste, ktorým je právny zástupca žalovaného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.