Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoP/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110201616 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110201616.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: J., nar. XX. XX. XXXX a L., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 88, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M.- R., F. XX/XX a otca U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 39, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra, zo dňa 13. januára 2012, č. k. 11P/36/2010-239, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/33/2004-122 zo dňa 30. 06. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP /18/2006-134 zo dňa 29. 11. 2006 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. W., nar. XX. XX. XXXX zvýšil zo sumy 750,- Sk mesačne na sumu 34 eur mesačne od 01. 01. 2010 do 30. 04. 2010 a na sumu 55 eur mesačne od 01. 05. 2010 naďalej a vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L. W., nar. XX. XX. XXXX zvýšil zo sumy 750,- Sk mesačne na sumu 34 eur mesačne od 01. 01. 2010 do 30. 4. 2010 a na sumu 55 eur mesačne od 01. 05. 2010 naďalej s tým, že otec je povinný výživné platiť k rukám matky maloletých detí vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého J. W., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2011 vyčíslil na sumu 638,64 eura, ktorú súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 18 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého L. W., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2011 vyčíslil na sumu 638,64 eura, ktorú súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 18 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh matky maloletých detí je čiastočne dôvodný. Považoval za preukázané, že na strane maloletých detí a tiež ich rodičov, došlo k takej zmene pomerov, ktorá jednoznačne odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletých detí. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia porovnal pomery, ktoré existovali na stranách maloletých detí a tiež ich rodičov v čase poslednej úpravy výživného (vykonanej rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 30. 06. 2006 č. k. 24P/33/2004-2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 11. 2006, č. k. 25CoP/18/2006/134), s pomermi zistenými v súčasnej dobe, teda po uplynutí takmer šiestich rokov, počas ktorých vyživovacia povinnosť otcovi menená nebola. V tejto súvislosti uviedol, že, už len rastom, fyzickým a psychickým vývojom a osobnostným rozvojom detí náklady na deti stúpli, nehovoriac o cenách tovarov a služieb v spoločnosti, ktoré rozhodne ovplyvnili životné náklady na stranách detí a tiež ich rodičov. Poukázal na to, že v súčasnej dobe maloleté deti navštevujú základnú školu /obe 4. ročník/, pričom v čase poslednej úpravy výživného navštevovali predškolské zariadenie na 4 hodiny denne pre nepriaznivý zdravotný stav. Nástup detí do ZŠ a to, že sú žiakmi ZŠ založil podľa názoru súdu prvého stupňa tiež stav, že náklady na deti stúpli v súvislosti s poplatkami do školy na školské pomôcky, a na podujatia organizované školou. Navyše deti majú zdravotné problémy vyžadujúce si okrem iného aj úpravu stravy a návštevu lekárov. Zobral do úvahy, že otec sa na výchove detí vôbec nepodieľa, pričom vyživovaciu povinnosť ku deťom si plní v tom rozsahu, ako mu to bolo naposledy súdom určené, teda v sume minimálneho výživného. Poukázal na to, že matke detí sa nezmenil okruh vyživovacích povinností a naďalej sama zabezpečuje starostlivosť o deti a nesie podstatne väčšie finančné bremeno na zabezpečenie výživy detí ako otec detí. Považoval za preukázané, že matka je evidovaná ako nezamestnaná, tento stav však matka nijako nezavinila, pretože o poslednú prácu prišla z objektívnych dôvodov. Poberá štátnu dávku, a to prídavky na dve deti, ktorými môže pokryť časť odôvodnených potrieb mal. detí. Je nemajetná. V čase poslednej úpravy výživného bola na predĺženej materskej dovolenke, poberala sociálnu dávku a náhradné výživné od štátu. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj pomermi na strane otca a dospel k záveru, že u otca detí sa podstatne zmenila situácia v tom, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k t. č. už plnoletej dcére F.i W., nar. XX. XX. XXXX v sume 1.000,- Sk mesačne, pretože dcéra F. ukončila riadne vzdelávanie na strednej škole - Hotelovej akadémii v Nitre v máji 2007 maturitnou skúškou a momentálne pracuje. Uviedol, že v čase rozhodovania súdu otec detí už nebol opatrovateľom zdravotne postihnutej osoby, a to jeho matky T. W., ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného. Matka otca maloletých detí zomrela a napriek tomu, že požiadal o možnosť vykonávať opatrovníka pre otca, jeho žiadosti v tomto smere príslušný úrad nevyhovel. Následne sa otec zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, počas nej bol práceneschopný a neskôr mu vznikol nárok na výplatu dávky v hmotnej núdzi , ktorú poberal od 01. 02. 010 a v súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok vo výške 155,08 eura, ktorý mu bol priznaný od 03. 08. 2010, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať prácu otca detí absolútne nevylučuje z výkonu práce. Poukázal tiež na to, že otec nie je evidovaný na ÚPSVaR, pretože to nepovažuje za potrebné a hľadá si prácu sám. Navyše z lekárskej správy vyplýva, že otec v minulosti požíval alkohol, pričom túto skutočnosť vo svojom živote otec rozhodne mohol sám ovplyvniť a znížiť tým riziko napredovania jeho ďalších ochorení. Považoval za potrebné konštatovať, že majetkové pomery na strane otca detí sa zmenili, a to tým, že otec sa stal po smrti jeho matky spolu s ďalšími dvoma súrodencami dedičom majetku po poručiteľke /matke otca/. Uzatvorením dedičskej dohody so súrodencami, podľa ktorej nadobudli všetok majetok po poručiteľke práve jeho dvaja súrodenci sestra R. P. a brat I.. J. W. sa vzdal podielu, ktorý by mu bol v zmysle zákona ako zákonnému dedičovi patril, pričom čistá hodnote dedičstva podľa osvedčenia o dedičstve predstavovala sumu 51.494 eur . Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že predmetom dedenia po nebohej matke otca bol okrem iných nehnuteľností i byt, v ktorom otec s rodičmi býval, o ktorých sa podľa jeho vyjadrenia dlhé roky staral, pričom išlo o byt nachádzajúci sa v Nitre na ul. Janka Kráľa, v blízkosti centra mesta Nitra, ktorý tak isto ako ostatné nehnuteľnosti zdedili už uvedení dvaja súrodenci otca. Títo podľa zistenia súdu predmetný byt odpredali za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 60.000 eur, pričom otec detí podľa jeho vyjadrenia nezískal žiadne finančné prostriedky od súrodencov, či už z dedenia alebo predaja. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že k odpredajú uvedenej nehnuteľnosti došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 02. 2011, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím č. V 670/11 zo dňa 19. 04. 2011. Na základe týchto zistení jednoznačne vyvodil záver, že otec detí sa vzdal majetku, ktorý mu patril , a ktorý by výrazne ovplyvnil majetkové pomery otca. Na majetok, o ktorý otec detí jeho konaním v konaní o dedičstve prišiel, prihliadajúc na to, akú hodnotu dedením a predajom už uvedeného bytu mohol získať súd prvého stupňa prihliadol a vzdanie sa majetku otca detí vyhodnotil v neprospech otca detí, ktorý v konaní deklaroval len poberanie invalidného dôchodku ako jediného zdroja príjmu. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa otcovi maloletých detí zvýšil vyživovaciu povinnosť aplikujúc pritom ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, zohľadňujú zároveň aj celkové možnosti a schopnosti na strane otca, ktoré ho absolútne z výkonu práce nevylučujú ani pri diagnózach, ktorými otec trpí. Záverom uviedol, že otec sa na výchove detí vôbec nepodieľa, vzdal sa majetku, ktorý mu zo zákona patril po rodičoch, o ktorých sa niekoľko rokov staral ako opatrovateľ matky a mal snahu získať postavenie opatrovateľa aj u jeho otca, pričom z dedenia po rodičoch mohol získať majetok, ktorý by mohol použiť na svoju vyššiu zainteresovanosť do výživy detí, možno hodnotiť otcov prístup k plneniu si rodičovských povinností ako maximálne nezodpovedný spoliehajúci na to, že o všetko, čo deti vyžadujú sa postará matka detí. Súd prvého stupňa považoval za dôvodné, aby sa aj otec na výžive detí podieľal v širšom rozsahu ako doteraz, lebo mu to jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery umožňujú, a preto jeho vyživovaciu povinnosť zvýšil tak ako je ho uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže matka maloletých detí návrh podala v mesiaci január 2010, súd prvého stupňa zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť a to od 01. 01. 2010 do 30. 04. 2010 na sumu 34 eur mesačne, kedy otec mal predpoklady, aby sa pracovne zaradil, keďže už sa o rodičov nestaral a možnosti a schopnosti vykonávať prácu mal. V tom čase poberal len dávky v hmotnej núdzi, nebol uznaný invalidným a bol evidovaný na ÚPSVaR Nitra. Ďalší interval pre zvýšenie výživného zo strany otca na deti súd prvého stupňa stanovil dňom 01. 05. 2010, pričom počiatok tejto zmeny vyživovacej povinnosti otca súd prvého stupňa odôvodnil nadobudnutím právoplatnosti osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. S. T., notárkou ako súdnou komisárkou pod č. k. 28D/43/2010-31, D/not. 8/2010 dňa 27. 04. 2010, ktoré právoplatnosť nadobudlo 13. 05. 2010. V tejto súvislosti uviedol, že išlo o dedičské konanie po nebohej matke otca detí T. W., zomrelej dňa XX. XX. XXXX, v rámci ktorého sa otec uzatvorením dedičskej dohody vzdal podielu z dedičstva a teda aj majetkového prospechu po nebohej matke, ktorý mu zo zákona patril. Z týchto dôvodov zvýšil od 01. 05. 2010 vyživovaciu povinnosť otca na sumu 55 eur mesačne na každé dieťa. Zročné výživné na každé dieťa za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 01. 2011 súd prvého stupňa vyčíslil na sumu 638,64 eura, ktorú sumu s poukazom na ust. § 160 ods. 1 OSP povolil otcovi detí platiť v mesačných splátkach po 18 eur k rukám matky detí spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a ) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, keďže ide o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmeniť. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu nesúhlasí, pretože je rozvedený, žije sám a je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý má priznaný od 03. 08. 2011 vo výške 155,80 eura. Okrem tohto nemá žiadny iný príjem. Poukázal na svoj zdravotný stav a v tejto súvislosti uviedol, že vyšetrením u odborných lekárov, ako aj posudkového lekára bolo zistené chronické postihnutie periferných nervov dolných končatín, pričom neurológ potvrdil postihnutie takmer všetkých periferných nervov dolných končatín v oboch zložkách - motorickej a citlivosti. Z tohto dôvodu sa môže len ťažko zaradiť do pracovného pomeru. Bránil sa tým, že pokiaľ nemal priznaný invalidný dôchodok, bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie s to od 05. 01. 2010 a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v období od mesiaca január 2011 do 31. 07. 2011. Od januára do marca 2011 výška dávky predstavovala sumu 125,57 eura, v mesiaci apríl a máj 2011 vo výške 97,19 eura, v mesiaci jún a júl 2011 vo výške 62,50 eura. Z dávky v hmotnej núdzi, ktorú dostával, nebol schopný platiť výživné a zabezpečiť svoje základné a nevyhnutné potreby, preto mu súrodenci poskytovali finančné prostriedky. Poukázal aj na to, že pred zaradením otca detí v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 01. 11. 2005 do 19. 12. 2010 opatroval svoju matku T. W. až do jej smrti. Výška príspevku za opatrovanie predstavovala v období rokov 2005-2009 v priemere 200 eur a od 01. 11. 2009 do 18. 12. 2010 sumu vo výške 119,71 eura. Namietal, že už počas tohto obdobia platil výživné, pričom ho finančne podporovali jeho súrodenci- I.. J. W. a R. P., r. W. s tým, že sa dohodol so súrodencami, že v prípade smrti rodičov sa vzdá dedičstva bezodplatne voči súrodencom, čím im tak splatí dlh, ktorý voči nim mal. Podľa názoru otca s týchto dôvodov sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie opiera o ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kde poukazuje súd na tú skutočnosť, že otec maloletých detí sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu. Otec v písomne podanom odvolaní ďalej uviedol, že obaja súrodenci dlhodobo, t. j. minimálne 8 rokov poskytovali otcovi maloletých detí finančné prostriedky na zaplatenie výživného, ako aj na pokrytie jeho základných potrieb. Týmto spôsobom si splatil dlh, ktorý mal voči súrodencom, ktorí mu celé roky prispievali na platenie výživného a iné potreby. Uviedol, že jeho sociálna situácia je slabá, má stále pretrvávajúce zdravotné problémy, podrobuje sa vyšetreniam, absolvoval operáciu hrubého čreva a pravidelne užíva lieky, za ktoré dopláca. V súčasnosti býva v starom dome bez sociálneho zariadenia a vody, nie sú tam pre jeho zdravotný stav vyhovujúce podmienky, avšak jeho finančná situácia mu neumožňuje zabezpečiť si iné bývanie. Výška výživného, ktorú stanovil súd prvého stupňa mesačne spolu s platením zročného výživného na obe deti predstavuje spolu sumu 146 eur, pričom jeho jediným zdrojom príjmu otca mal. detí je invalidný dôchodok vo výške 155,80 eura, čo znamená, že by mu po zaplatení výživného zostalo mesačne na pokrytie jeho potrieb 9,80 eura, pričom na dennú spotrebu by pripadalo 0,32 eura. Záverom uviedol, že výška vyživovacej povinnosti určená súdom prvého stupňa je pre neho likvidačná vzhľadom na jeho zdravotný stav a na nevyhnutné výdavky, ktoré má spojené s platením liekov, na ktoré je odkázaný. Na základe týchto skutočností je ochotný prispievať na výživu mal. detí vo výške 30% zo životného minima, t. j. na každé dieťa po 26 eur mesačne tak, ako to navrhoval kolízny opatrovník, pričom aj pri platení tohto výživného bude odkázaný na finančnú pomoc svojich súrodencov, pretože vzhľadom na jeho zdravotný stav nemôže získať ďalší príjem. K odvolaniu otca mal. detí sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá žiadala odvolací súd, aby odvolanie otca maloletých detí zamietol, pretože ho považuje za správne a spravodlivé. Vo svojom vyjadrení poukázala na celoživotný postoj otca k maloletým deťom. V tejto súvislosti uviedla, že otec maloletých detí sa vzdal nezodpovedne a dobrovoľne trvalého niekoľkoročného pracovného pomeru, čím maloleté deti existenčne ohrozil a ona bola nútená rozpredávať zariadenie svojho bytu, aby mali deti čo jesť. Predal byt so svojou bývalou manželkou a peniaze dal svojím rodičom, ktorí mu ho údajne kúpili a uviedol, že obnos toho času už prejedli. Uvedené tvrdenia otca podľa názoru matky nie sú pravdivé , pretože byt bol stabilizačným bytom a bol aj predmetom BSM . Navyše sa otec vzdal dedičstva po svojich rodičoch, len aby nemusel vyrovnať dlh na výživnom voči vlastným deťom, pričom dlh, na ktorý poukazuje otec je vymysleným dlhom. Keďže otec svoju vyživovaciu povinnosť neplní exekučne je vymáhaná suma 800 eur, ktorú nemôže nijako vymôcť. Poukázala na to, že otec maloletých detí so svojím dlhoročným advokátom neustále podnikajú kroky, ktorými sa snažia existenčne ohroziť ju i maloleté deti. Uviedla, že medzi ľuďmi požíva dobrú povesť, snaží sa nad svoje sily a možnosti aj na úkor seba postarať sa o svoje deti, ktoré tiež majú zdravotné problémy a s nimi spojené náklady. Uviedla, že je momentálne nezamestnaná a nemá nikoho kto by jej pomohol, maloleté deti sú odkázané iba na ňu, pričom otec nikdy nijakým spôsobom navyše , okrem sumy 49 eur mesačne titulom výživného na deti neprispel. Záverom uviedla, že otec mal. detí sa nechával počas ich manželstva vydržiavať, pričom svoju minimálnu výplatu za manželstva odovzdával svojmu otcovi, aby ju neprepil. Pre alkohol ho vyhodili z práce, na čo vyhlásil, nech sa o neho stará republika. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka na pojednávaní a preto navrhuje, aby odvolací súd určil otcovi minimálne výživné. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolaní odvolací súd uvádza, že v danej veci bolo jednoznačne preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca na strane rodičov ale aj maloletých detí došlo k výraznej tzv. kvalifikovanej zmene pomerov. Ako správne súd prvého stupňa konštatoval, posledná úpravy vyživovacej povinnosti otca bola v roku 2006 od tejto doby uplynulo viac ako päť rokov. Nesporne od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca výrazne narástli výdavky spojené s výživou detí, ktoré v roku 2006 navštevovali materskú školu, avšak v súčasnosti sú žiakmi štvrtého ročníka základnej školy. Rovnako sa zvýšili výdavky na deti aj v súvislosti s ich zdravotnými problémami tak, ako ich podrobne uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom smere, že zmena pomerov na strane maloletých detí odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia ohľadne výživného. Na strane rodičov maloletých detí ako správne súd prvého stupňa konštatoval, tiež nastala zmena pomerov. Na strane matky ide o výraznú zmenu, pretože matka je od 01. 11. 2011 nezamestnaná a predchádzajúci pracovný pomer jej skončil uplynutím dojednanej doby, teda bez vlastného zavinenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že matka si vždy voči deťom riadne plnila vyživovaciu povinnosť a zabezpečovala starostlivosť o obe deti. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vo vzťahu k pomerom na strane otca dôsledne a správne zisťoval skutkový stav a z neho aj vyvodil správny právny záver, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. So závermi, ktoré súd prvého stupňa prijal sa odvolací súd stotožňuje, pretože závery súdu prvého stupňa majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa poukazuje na ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine podľa ktorej na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Z osvedčenia o dedičstve vydanom v dedičskej veci po poručiteľke T. W. zo dňa 27. apríla 2010 č. k. 28D/43/2010-22 totiž nesporne vyplýva, že dedičia uzatvorili o vyporiadaní dedičstva dohodu podľa ktorej, nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva nadobudli súrodenci otca maloletých detí a to voči ustupujúcim spoludedičom, ktorým bol aj otec maloletých detí bezodplatne. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď zisťoval skutočnosti dôležité pre posúdenie otázky, či sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu a správne postupoval, keď dohodu o vyporiadaní dedičstva ktorú uzatvoril otec maloletých detí spolu s ostatnými dedičmi považoval za vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Nie je totiž možné nezohľadniť, že čistá hodnota dedičstva po matke otca maloletých detí predstavovala sumu 51.494 eur, pričom otec maloletých detí svoj dedičský podiel prenechal bezodplatne svojim súrodencom, a to aj za situácie, že mal vedomosť o svoje vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Napokon súd prvého stupňa správne zohľadnil aj to, že súrodenci otca maloletých detí byt, ktorý bol predmetom dedičstva odpredali za hodnotu 60.000 eur, preto je možné prijať záver, že ak by sa otec maloletých detí nevzdal voči spoludedičom svojho dedičského podielu mal by dostatok finančných prostriedkov, z ktorých mohol zvýšené výživné v rozsahu určenom súdom prvého stupňa platiť. Tvrdenia otca maloletých detí o existencii dlhov voči súrodencom, ktoré otec uviedol v podanom odvolaní považoval odvolací súd za účelové a ničím nepreukázané tvrdenia, uvedené v snahe dosiahnuť lepší výsledok v spore. Otec maloletých detí bol v konaní pred súdom prvého stupňa riadne vypočutý, pričom na pojednávaní konanom dňa 9. júna 2010 otec žiadne dlhy voči svojim súrodencom nespomínal a to ani v súvislosti s uzatvorením dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 16. novembra 2011 otec uviedol, že súhlasil s dedičskou dohodou, lebo súrodenci ho 8 rokov živili, keď on opatroval rodičov, pričom on sa nejako zvlášť nezaujímal, čo bolo predmetom dedenia ani o to čo sa stalo s bytom, v ktorom rodičia bývali. Potvrdil, že súrodenci mu z dedičstva po rodičoch žiadne peniaze nedali. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že iba z týchto tvrdení otca maloletých detí nie je možné vyvodiť záver o existencii jeho dlhov voči súrodencom. Otec maloletých detí nijako nepreukázal existenciu dohody o pôžičke uzatvorenej so súrodencami, kedy k tejto dohode malo prísť, ani výšku dlhu, ktorý má voči súrodencom mať a nepreukázal ani to, že ho súrodenci počas 8 rokov živili. Pokiaľ by aj boli tieto pravdivé tvrdenia otca maloletých detí o tom, že svojim súrodencom dlhuje nejaké finančné čiastky je treba uviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je prvoradou povinnosťou a má pred inými výdavkami rodiča vždy prednosť. Napokon je treba uviesť, že na strane otca došlo k zmene pomerov aj to, že mu zanikla vyživovacia povinnosť voči dcére F. ktorá skutočnosť je tiež dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu ohľadne jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému J. a L.. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01. 01. 2010 , pretože z vyžiadaných správ mal nesporne preukázané, že otec opatroval svoju matku do 18. 12. 2009, kedy zomrela. Potom si aktívne zamestnanie nehľadal a príspevok za opatrovanie otca mu priznaný nebol. Keďže v tom čase nebol uznaný ani invalidným treba vychádzať z toho, že bolo v jeho schopnostiach pracovať a plniť si riadne vyživovaciu povinnosť. Následne od 01. 05. 2010 nastala opätovne na strane otca maloletých detí zmena, pretože v dôsledku uzatvorenia dedičskej dohody dňa 27. 04. 2010 sa otec vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho majetkového prospechu, na ktorú súd v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine prihliadol tak, že je v možnostiach otca od 01. 05. 2010 prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 55 eur mesačne, ktorú sumu by otec mohol aj podľa názoru odvolacieho súdu bez ohrozenia vlastnej výživy platiť. Záverom odvolací súd uvádza, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, ktorí sú podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovaciu povinnosť nemôže plniť iba jeden z rodičov, v danom prípade matka, ktorá sa o deti aj osobne stará, pričom otec jej s výchovou detí a so starostlivosťou o deti nijako nepomáha. Preto by sa mal otec väčšou mierou (finančnou čiastkou) ako matka podieľať na výžive detí. Keďže v súčasnosti je matka bez pracovného pomeru a poberá iba dávky v nezamestnanosti, pričom matka túto situáciu objektívne nezavinila, musí väčšiu časť zodpovednosti za výživu detí prevziať otec. Z vykonaného dokazovania nad všetky pochybnosti vyplýva, že v možnostiach a schopnostiach otca je od 01. 01. 2010 prispievať na výživu maloletých detí na každé vo výške 34 eur mesačne a od 01. 05. 2010 vo výške 55 eur mesačne, a to z dôvodov vyššie uvedených ako aj z dôvodov, ktoré podrobne uvádza súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nezohľadnil dôvody uvádzané otcom maloletých detí v podanom odvolaní, pretože vzhľadom k prijatému záveru ohľadom dedičskej dohody, na základe ktorej sa otec vzdal majetkového prospechu bez vážneho dôvodu, nie je možné návrh matky zamietnuť iba s ohľadom na súčasné majetkové a zárobkové pomery a možnosti otca maloletých detí. Z tohto pohľadu sú otcom uvádzané skutočnosti ohľadne jeho zdravotného stavu, majetkových a bytových pomerov, ako aj ohľadne výšky poberaných sociálnych dávok a invalidného dôchodku právne bezvýznamné. Keďže súd prvého stupňa správne vyčísli aj zaostalé výživné na obe deti, odvolací súd napadnutý rozsudok aj v tejto časti ako vecne právny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.