Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/239/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110207990 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110207990.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav Martiška ALMI, Škultétyho 30, Nitra, IČO: 37 217 526, zast. advokátom JUDr. Jurajom Tibenským, Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanému: Ing. Róbert Pecho P.E.MAX, Brezová 10, Nitra, IČO: 11 984 112, zast. JUDr. Eduardom Burdom, Cabanova 6, Nitra, o zaplatenie 6.484,40 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/161/2010-141 zo dňa 20.07.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/161/2010-141 zo dňa 20.07.2011 p o t v r d z u j e . O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.484,40 eura s príslušenstvom a trovami konania v sume 2.213,44 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že podľa vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal preukázané, že účastníci konania dlhodobo obchodovali od roku 2003, pričom žalobca na základe ústnych objednávok žalovaného alebo ním poverených zamestnancov dodával žalovanému telefónne karty PRIMA a EASY. Prevzatie telefónnych kariet potvrdzovali žalobcovi na dodacích listoch alebo na faktúrach. Žalovaný za dodaný tovar platil cenu po vystavení faktúry žalobcom. Predmetom sporu bolo zaplatenie ceny za dodaný tovar podľa faktúry č. 261001 vo výške 7.484,40 eura. Táto faktúra bola vystavená dňa 20.01.2010 so splatnosťou 22.01.2010. Na faktúre je potvrdenie o jej prevzatí žalovaným a to jeho pečiatkou s podpisom neidentifikovanej osoby. Žalobca preukazoval dodanie tovaru dodacími listami zo dňa 20.01.2010 a 19.09.2010. Dodanie tohto tovaru taktiež potvrdzuje príjemka na sklad žalovaného zo dňa 20.01.2010 č. 1020033. Súd teda dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli v ústnej forme kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom dodanie tovaru uvedeného na faktúre č. 261001 bolo v konaní preukázané. Nakoľko z tejto faktúry žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.000,-- eur, považoval súd žalobcom uplatnený nárok v sume 6.484,40 eura za dôvodný. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na to, že tovar uvedený na faktúre č. 261001 žalovaný prevzal, zaplatil časť ceny a vo zvyšku zostal dlžný. Uvedené zistenie súdu žalovaný nikdy nepopieral. Žalovaný postavil svoju obranu na námietke započítania k svojej pohľadávke voči uplatnenému nároku žalobcu a to v rovnakej výške, ktorá vznikla v priebehu predchádzajúcich obchodných vzťahov v roku 2008-2010. Obranou žalovaného sa súd nezaoberal, pričom teda súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka z titulu nedodaného tovaru tým, že žalovaný neuhradil žalobcovi z faktúry č. 261001 sumu 6.484,40 eura, takto si vykompenzoval svoju pohľadávku. Faktúra č. 1060801 nie je opatrená podpisom a pečiatkou žalovaného a teda nemôže byť pokladaná za dôkaz dodania a prevzatia tovaru. V spise sa nachádzajú identické faktúry č. 1060801, ale ani jedna z nich nie je podpísaná a opečiatkovaná žalovaným. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o splnení dodávky z faktúry č. 1060801. K započítaniu pohľadávky teda došlo podľa § 98 OSP priamo zo zákona a to v čase, keď sa pohľadávky stretnú a nie kedy sa uplatnili. Ak teda súd uzná nárok žalobcu za oprávnený, musí vyhodnotiť a zdôvodniť protipohľadávku namietanú na započítanie. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny. Žalovaný počas celého konania nenamietal a nepreukázal, že by mu tovar nebol v danom rozsahu a druhu dodaný, resp., že by žalobcovi uhradil v celom rozsahu cenu za dodaný tovar alebo, že by jeho záväzok inak zanikol. Taktiež žalovaný nenamietal žiadne vady dodaného tovaru a ani si neuplatnil žiadne nároky z vadného plnenia. Pokiaľ sa teda žalovaný bráni tvrdeniu o tovarovom dlhu, je nesporne na ňom dôkazné bremeno, aby tieto skutočnosti preukázal. Vykonané dôkazy však svedčia o opaku. Žalobca nemal zákonnú povinnosť vystavoval dodacie listy a ak bol tovar dodávaný s faktúrou, dodací list žalobca nevyhotovoval, pričom prevzatie a množstvo tovaru sa potvrdilo prevzatím faktúry. Žalobca sa nedomáhal zaplatenia kúpnej ceny za dodanie tovaru vyúčtovanej faktúrou č. 1060801, nakoľko je zrejmé, že táto faktúra bola žalovaným v celom rozsahu uhradená. Odvolací súd prejednal podané odvolanie žalovaného podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Vychádzajúc z obsahu spisu, zisteného skutkového stavu ako aj vykonaného dokazovania, je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.484,40 eura s príslušenstvom ako zostatku kúpnej ceny dodaného tovaru podľa faktúry č. 261001 zo dňa 20.01.2010. Žalovaný počas konania vo svojej obrane namietal, že v uvedenej cene, t. j. v sume 6.484,40 eura mu žalobca tovar počas predchádzajúceho obdobia nedodal. Všeobecná úprava započítania vyplýva zo znenia ustanovenia § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom započítanie je pojmovo vymedzené v § 580 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka musia byť rovnakého druhu, že započítaniu postačí jednostranný prejav jednej zo strán bez toho, že by sa vyžadoval súhlas druhej strany. Právne účinky započítania nastávajú od začiatku, t. j. od okamihu, keď sa pohľadávky stretli, tzn. k splatnosti neskôr splatnej pohľadávky. Akýkoľvek prejav žalovaného, ktorým si teda proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie s tým, že pohľadávka určená na započítanie neprevyšuje žalobcom uplatnenú pohľadávku sa posudzuje ako obrana proti návrhu. Z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že započítací prejav je procesný úkon účastníka, ktorý však v konaní jednoznačne musí proti pohľadávke žalobcu uplatniť (§ 97 - § 98 OSP). Odvolací súd však poukazuje na to, že žalovaný v priebehu konania právne relevantným spôsobom neuplatnil svoju pohľadávku na započítanie voči pohľadávke žalobcu, napriek tomu, že túto skutočnosť uvádza v podanom odvolaní. Súd prvého stupňa sa preto touto obranou žalovaného dôvodne nezaoberal a teda ani nebola zohľadnená pri posúdení žalobcom uplatneného nároku, resp. priznaní ním uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 OSP) a preto rozhodol podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko úspešný účastník odvolacieho konania si tieto ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyčíslil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.