Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/143/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112208427 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112208427.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: E. E., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, o vymoženie sumy 589,35 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 34Er/295/2012 a u súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, 1. mája 10053, Vráble (od 14. 03. 2012 nástupkyňa súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku) pod sp. zn. Ex 857/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/295/2012-47 zo dňa 22. mája 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej zo dňa 07. 03. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch) a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5 § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že preskúmaním zmluvných dojednaní zmluvy o bežnom účte, časť XII Spoločné a záverečné ustanovenia, bod 9 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, nakoľko mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Poukázal na to, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorých je vymedzený rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku). Rozsah tejto právomoci je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne nemožného, plnenia právom nedovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Uviedol, že súd prvého stupňa založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, ktoré sa ako jediné týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. Namietal, že exekučný súd opomenutie či zmeškanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nahradí svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovať dôvody uvedené v ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale aj v rozpore s právom EÚ. Okresný súd Nitra mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd, a teda vychádzať z povahy konania, ktoré mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného poriadku). Nakoľko tak neurobil, zásadným spôsobom porušil ústavné pravidlá vyložené Ústavným súdom SR. Konštatoval, že súd prvého stupňa založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o bežnom účte zo dňa 12. 01. 2009, avšak z ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva banke (pôvodnému veriteľovi) povinnosť ponúknuť dlžníkovi už pri uzatváraní úverovej zmluvy neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Z formulácie rozhodcovskej doložky v predmetnej veci je zrejmé, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami, a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. Zdôraznil, že ustanovenie zmluvy čl. XII ods. 9 je v súlade s Prílohou č. 1 k smernici 93/13 písm. q/. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva, pričom toto článok XII ods. 9 plne rešpektuje a nebráni spotrebiteľovi využiť občianske súdne konanie. Záver exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky predstavuje tiež neprimeraný zásah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,14 eur. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 22. 05. 2012 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 06. 03. 2012, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi doručený návrh oprávneného zo dňa 28. 02. 2012 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 589,35 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2011-3924 zo dňa 13. 10. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2011 a vykonateľnosť dňa 31.10.2011. Následne súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podaním zo dňa 07. 03. 2012 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 22. 05. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 03. 2012 zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2011-3924 zo dňa 13. 10. 2011, o vydanie ktorého požiadal Profidebt Slovakia, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12. 01. 2009 ku ktorému právny predchodca oprávneného (Y..) poskytol povinnému kontokorentný úver v sume 498,- eur s úrokovou sadzbou 15,50 % a túto skutočnosť oznámil povinnému Jednostranným vyhlásením banky o stanovení výšky kontokorentného úveru dňa 16. 04. 2009. Súčasťou tejto zmluvy sú i spoločné a záverečné ustanovenia, v ktorých je obsiahnutá i rozhodcovská doložka, na základe ktorej majiteľ účtu súhlasí s tým, že prípadné vzájomné spory vzniknuté zo záväzkového vzťahu založeného touto Zmluvou alebo vzniknuté v súvislosti s týmto záväzkovým vzťahom, môžu byť rozhodnuté aj rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo spoločných a záverečných ustanovení štandardnej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 12. 01. 2009 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v spoločných a záverečných ustanoveniach spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 12. 01. 2009 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP. S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v spoločných a záverečných ustanoveniach spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdnej exekútorky zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdna exekútorka žiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.