Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoE/105/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112209674 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112209674.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Holíč, Nám. sv. Martina 9, proti povinnej: Y. Q., bytom E. XX, A., o vymoženie sumy 720,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12Er/342/2012-13 zo dňa 23. mája 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Povinnej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Adriany Juhásovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06.03. 2012, doručenú súdu dňa 19.03.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom konštatoval, že v úverových podmienkach, ktoré sú imanentnou súčasťou predmetnej zmluvy, ktorú oprávnený s povinnou uzavrel, je obsiahnutá v hlave 14 § 18 rozhodcovská doložka, ktorú súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na základe daného ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z uzavretej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Súd prvého stupňa poznamenal, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc. Veriteľ na základe tejto rozhodcovskej doložky môže vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a tým vylúčiť súd, ktorý by bol inak príslušný na prejednanie sporu. V dôsledku toho spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde svojho bydliska. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, vrátane rozhodcovského konania. Právomoc rozhodcovského súdu bola paušálne zakotvená v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Súd preskúmaním dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Samotná neprijateľná rozhodcovská doložka a z nej vyplývajúci výkon práv a povinností sa dostáva do rozporu s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na základe ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, a preto súd žiadosť o poverenie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že súd poverí súdneho exekútora, aby vymohol žiadanú pohľadávku. Poukázal na to, že súd prvého stupňa ku dňu 29.05.2012 vydal 739 poverení na vykonanie exekúcie, a preto nerozumie náhlemu obratu v správaní sa súdu, keď nebol na nedostatky svojich návrhov nijak upozornený a po tak vysokom množstve vydaných poverení začal súd prvého stupňa žiadosti o udelenie poverenia bez ďalšieho zamietať. Súd prvého stupňa tvrdenie o nemožnosti povinnej ako spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvy neoprel o vykonané dokazovanie a dospel k danému záveru bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená, či povinná mala nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. Oprávnený mal za to, že povinná dobrovoľne uzavrela s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemala k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky, mohla si zmluvu, a teda aj rozhodcovskú doložku v kľude prečítať, nechať si čas na rozmyslenie, teda pri podpise zmluvy nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Namietal i to, že rozhodca po podaní žaloby vyzval povinnú k súčinnosti a to tak, že jej dňa 10.08.2011 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom povinná bola riadne poučená o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote do siedmich kalendárnych dní. Povinná túto výzvu rozhodcu neprevzala, pričom sa uplatnila fikcia doručenia, na základe čoho oprávnený dôvodil tým, že povinná nedostatok právomoci rozhodcu nenamietala, mal teda za to, že práva povinnej neboli nijak ukrátené. Taktiež povinná mohla podať námietky zaujatosti rozhodcu ako aj žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom, mala teda k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohla dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jednu z nich nevyužila. Ďalej uviedol, že význam a zmysel uvedenej smernice v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vychádzajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku úverovej zmluvy. Na záver konštatoval, že podstatná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je postavená na úniovom práve, konkrétne na smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov SR. Rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že ako oprávnený v exekučnom konaní preukázal vyššie uvedený naliehavý právny záujem, nakoľko súd by mu svojím rozhodnutím v podstate odňal ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorým je v danom prípade úverová zmluva. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 05.03.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 19.03.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC-C 28/2011 zo dňa 12.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2012 a vykonateľnosť dňa 16.01.2012. Na výzvu súdu zo dňa 23.03.2012 oprávnený predložil zmluvu o úvere č. 33709206528 zo dňa 25.09.2007 vrátane všeobecných obchodných podmienok. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie. Oprávnený proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, ktorému zákonný sudca nemienil vyhovieť. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinná bola zaviazaná k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť samotný rozhodcovský rozsudok a zároveň aj plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku z hľadiska rozporu s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav vo veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti individuálneho ovplyvnenia týchto podmienok zo strany spotrebiteľa. Jedná sa o adhézny typ zmluvy, kde sú podmienky a pravidlá vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné dojednávanie prípadne zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných partnerov. V danej právnej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je v exekučnom konaní oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere, uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/ EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom. Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z Hlavy 14 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže odporkyňa (povinná) toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. Následne súd zdôrazňuje aj mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporkyňou na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej doložky a to z Hlavy 14 § 18 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. podľa ktorého, „... majetkové spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované jediným rozhodcom - JUDr. Radimom Kuchtom. Pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo zoznamu rozhodcov žalobca. Pre prípad, že jediný rozhodca nebude môcť z vážnych dôvodov spor rozhodovať, odmietne tento spor pojednávať alebo sa funkcie rozhodcu vzdá, sa zmluvné strany dohodli, že JUDr. Radim Kuchta ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov. V prípade, že týmto jediným rozhodcom bude sám JUDr. Radim Kuchta, ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca“. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky de facto vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba pred jediným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnej) v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Legislatíva na európskej úrovni má za cieľ zabezpečiť a zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu povinnej nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomu uzneseniu odvolanie nie je prípustné.