Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/119/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112214950 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112214950.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Nám. sv. Martina 9, Holíč, proti povinnému: U. W., nar. XX. XX. XXXX, U.. I. XXXX/XX, P., o vymoženie sumy 394,52 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14Er/545/2012 a u súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej, Matuškova 1, Trnava pod sp. zn. Ex 859/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14Er/545/2012-11 zo dňa 10. mája 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej zo dňa 14. 02. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch) a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený (dodávateľ) s povinným (spotrebiteľom) uzavrel dňa 30. 10. 2008 zmluvu o úvere č. 3810195149, ktorá tvorí skutkový a právny základ exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku č. k. PEC-DOB-A 174/2011 zo dňa 11. 01. 2012 vydaným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Konštatoval, že z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 30. 10. 2008 vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver a na právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo. Súd prvého stupňa mal zo všeobecných úverových podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere za preukázané, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, nakoľko mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Poukázal na to, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa oprel i o rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka týkajúca sa smernice 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a to, že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že Okresný súd Nitra ku dňu 23. 05. 2012 vydal 736 poverení na vykonanie exekúcie. Oprávnený teda nerozumie tomuto obratu v správaní sa súdu, keď nebol na nedostatky svojich návrhov nijako upozornený a po tak vysokom množstve vydaných poverení začal súd prvého stupňa žiadosti o udelenie poverenia bez ďalšieho zamietať. Okresný súd Nitra tvrdenie o nemožnosti povinného ako spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvy neoprel o vykonané dokazovanie a k tomuto záveru dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená. Povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky a taktiež si mohol zmluvu spolu s jej súčasťami, a teda aj s rozhodcovskom doložkou v kľude prečítať, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s oprávneným vstúpi, prípadne sa poradiť s viacerými profesionálne zameranými subjektmi, teda pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodca po podaní žaloby vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu dňa 30. 11. 2011 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom povinný bol riadne poučený o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote do siedmich kalendárnych dní. Povinný túto výzvu prevzal dňa 02. 12. 2011 a v stanovenej lehote na ňu nijako nereagoval. Povinný mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jednu z nich nevyužil. Ďalej poukázal na to, že význam a zmysel smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluvy nesmú od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t. j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým aj odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch zmluvných strán. Napadnuté rozhodnutie de facto znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje smernicu č. 2008/48/EH. Ďalej poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2282/2008 zo dňa 31. 07. 2008, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvy, budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcov vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 13 zákona č. 216/1994 Zb. v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných takýmto súkromným subjektom. Rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto súvislosti zdôraznil, že ako oprávnený v exekučnom konaní preukázal vyššie uvedený naliehavý právny záujem, nakoľko mal za to, že predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálne vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd poverí súdneho exekútora, aby vymohol pohľadávku vo výške 394,52 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 10. 05. 2012 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 11. 04. 2012, kedy bol súdnej exekútorke JUDr. Adriane Juhásovej doručený návrh oprávneného zo dňa 03. 04. 2012 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 394,52 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. PEC-DOB-A 174/2011 zo dňa 11. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 01. 2012 a vykonateľnosť dňa 21. 01. 2012. Následne súdna exekútorka JUDr. Adriana Juhásová podaním zo dňa 12. 04. 2012 požiadala príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 10. 05. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť súdnej exekútorky zo dňa 14. 02. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-DOB-A 174/2011 zo dňa 11. 01. 2012, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe úverovej zmluvy zo dňa 30. 10. 2008, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý úver v sume 1.161,79 eur (35.000,- Sk), ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v dvadsiatich štyroch mesačných splátkach po 60,41 eur (1.820,- Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 22,03 % a ročnou percentuálnou mierou nákladov 26,2 %. Súčasťou tejto zmluvy sú i úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., v ktorých je obsiahnutá i rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, nar. 17. 02. 1962. V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva z úverových zmluvných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo dňa 30. 10. 2008 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v úverových zmluvných podmienkach úverovej zmluvy zo dňa 30. 10. 2008 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP. S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v úverových zmluvných podmienkach úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdnej exekútorky zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.