Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6CoE/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4199898975 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4199898975.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnom konaní v prospech oprávnenej: ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a. s., sídlo: Nitra, Coboriho 9, proti povinnému: Stavebno-investičná spoločnosť KOMPAKT s. r. o., sídlo: Nitra, Coboriho 1, o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 06. 2011, č. k. Er/3071/1999-20, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu so sídlom Exekútorského úradu: Komárno, Župná 6, trovy exekúcie vo výške 45,64 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu exekučného konania začatého dňa 19. 10. 1999 doručil dňa 26. 11. 2010 poverený súdny exekútor podnet k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 10. 03. 2010 z obchodného registra vymazaný bez právneho nástupcu. Súdny exekútor zároveň predložil časovú špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatňuje. Z výpisu z obchodného registra mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 28CbR/49/2007-150 zo dňa 21. 09. 2009, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2009 bola zrušená spoločnosť Stavebno-investičná spoločnosť kompakt s. r. o., Coboriho 1, Nitra, IČO: 31 409 016, bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro 2920/N bola dňom 10. 03. 2010 vymazaná. Na základe výzvy súdu listom doručeným exekučnému súdu dňa 23. 02. 2011 sa vyjadrila oprávnená, ktorá uviedla, že žiada, aby bolo exekučné konanie zastavené zo zákona, bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas oprávnenej, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a exekúcia je neprípustná. O trovách exekúcie navrhli rozhodnúť tak, že ich náhradu súd súdnemu exekútorovi neprizná. Z výpisu z obchodného registra mal za preukázané, že povinný bol dňa 10. 03. 2010 vymazaný. Na základe tejto skutočnosti došlo k zániku právnej subjektivity povinného, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach, nakoľko zánikom hmotnoprávnej subjektivity účastník konania stráca spravidla aj procesnú spôsobilosť. Súd prvého stupňa musel preto postupovať v zmysle § 58 ods. 1 EP a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) EP v spojitosti s § 104 ods. 1 OSP (uvedená norma je v postavení subsidiárneho predpisu vo vzťahu k zák. č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), o neprípustnosti exekúcie a následne o zastavení exekúcie. Po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie, k zaplateniu ktorých zaviazal oprávneného z dôvodu, že súdnemu exekútorovi vznikli ním vyčíslené a špecifikované trovy v súvislosti s podaním návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, ktoré povinný znášať, vzhľadom na svoju neexistenciu, nemôže, pričom súdny exekútor predvídať zrušenie a následne zánik povinného možnosť nemal. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 45,64 eura (odmena 3,95 eura + 31,56 eura + 10,13 eura spolu s príslušnou DPH. Odvolanie podala oprávnená osoba v zákonnej lehote na podanie odvolania z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Namietala výrok uznesenia, ktorým jej uložil súd prvého stupňa povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 45,64 eura. Poukázala na to, že podľa § 203 EP môže súd zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, pričom musí prihliadať na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia konania. Uviedla, že podala návrh na vykonanie exekúcie ešte v roku 1999, kedy bol povinný riadne zapísaný v Obchodnom registri. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nič nenasvedčovalo tomu, že by povinný mal zaniknúť bez právneho nástupcu. K zániku povinného a jeho výmazu z Obchodného registra došlo až v roku 2010. Mala za to, že nemohla ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a nemožno ju preto zaviazať na zaplatenie trov exekúcie. Poukázala na to, že ak súdny exekútor nevedel za desať rokov vymôcť pohľadávku, mal možnosť v prípade naplnenia dôvodov pre zastavenie pre nemajetnosť, túto skutočnosť oznámiť súdu skôr. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Podľa § 238 ods. 1 EP, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 238 ods. 2 EP, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Podľa § 203 EP (účinného v čase začatia exekučného konania, do 31. 08. 2005), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Odvolací súd mal zo spisového materiálu za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie na základe platobného rozkazu, vydaného Krajským súdom v Nitre, bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 19. 10. 1999. Poverenie mu bolo udelené 21. 10. 1999. Dňa 26. 11. 2010 podal súdny exekútor na Okresný súd Nitra návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 10. 03. 2010 vymazaný z obchodného registra ex offo. Súd prvého stupňa návrhu súdneho exekútora vyhovel tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,64 eura. Odvolací súd ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 28CbR/49/2007-150 zo dňa 21. 09. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2009, bola zrušená spoločnosť Stavebno-investičná spoločnosť KOMPAKT s. r. o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre, odd. Sro, vložka č. 2920/N bola vymazaná dňa 10. 03. 2010. Odvolací súd, vzhľadom na skutočnosť, že sa exekučné konanie začalo v roku 1999 a § 57 EP nie je výnimkou v zmysle § 238 ods. 1 a 2, vychádzal zo zákonného znenia § 203 EP, účinného v čase začatia exekučného konania do 31. 08. 2005, kedy platil princíp zavinenia. V uvedenom čase bola súdu daná možnosť zaviazať oprávneného na úhradu trov konania, ak zavinil zastavenie exekučného konania. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, 2 M Cdo 12/2004, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Odvolací súd mal za to, že oprávnená osoba postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu, nemohla ovplyvniť. Náležitou opatrnosťou, s ktorou je oprávnená osoba povinná v konaní postupovať, rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval primeranú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil (napr., či vymáhaná suma už nedošla na účet v banke oprávneného, či povinný už vypratal byt, prípadne inú nehnuteľnosť, alebo bol pripravený na riadne odovzdanie veci) a či pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Odvolací súd v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR zaujal názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu zrušenia povinného bez likvidácie a jeho následnému výmazu z Obchodného registra po jedenástich rokoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie. Odvolací súd nepovažoval za spravodlivé zaviazať oprávnenú na náhradu trov exekučného konania, nakoľko nedospel k záveru, že oprávnená osoba zavinila zastavenie exekučného konania. Poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 23. 11. 1983 vo veci Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom je zdôraznené, že súdny exekútor nesie riziko, ktoré je spojené s výkonom jeho profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu. Podľa záverov judikatúry Ústavného súdu ČR samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora, nie je protiústavný, nakoľko riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Je potrebné zohľadniť najmä skutočnosť, či oprávnený dbal na požiadavku náležitej opatrnosti a uvážlivosti a či návrh na vykonanie exekúcie podal, aj keď mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Rozhodujúcim kritériom má byť skutočná existencia zavinenia na zastavení exekúcie na strane oprávneného, a nie nutnosť zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnosť. Odvolací súd považoval za dôležité na záver poukázať na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mihal proti Slovenskej republike, kde bolo konštatované, že profesia súdneho exekútora so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Zdôraznil, že súdni exekútori majú exkluzivitu vo výkone súdnych rozhodnutí. Z vyššie uvedeného podľa odvolacieho súdu vyplynulo, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci, a preto bolo uznesenie potrebné zmeniť podľa § 220 OSP. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.