Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205201091 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4205201091.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: DUNSTAV Beton + Eurowood, s.r.o., Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 249 939, proti povinnému: Dobrochod Slovakia, spol. s.r.o., Nábr. sv. Metoda 4, Prievidza, IČO: 31 424 791 (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 29. 05. 2008), o vymoženie sumy 1.535,66 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/50/2005 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu, Hlavná 26/5, Dunajská Streda pod sp. zn. Ex 1/2005, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/50/2005-14 zo dňa 6. septembra 2011 v časti o trovách exekúcie, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a zastavil ho, pričom súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 19, § 103, § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) a ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa uviedol, že výpisom z Obchodného registra zistil, že povinný (Dobrochod Slovakia, spol. s.r.o.) bol dňa 29. 05. 2008 vymazaný z Obchodného registra. V dôsledku zániku povinného, t. j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa tak, že ich súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Vargovi nepriznal z dôvodu, že hoci má súdny exekútor zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Konštatoval, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie, preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 06. 09. 2011 v časti o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa o vyvinení oprávneného zo zodpovednosti niesť trovy exekučného konania a o zodpovednosti súdneho exekútora. Poukázal na ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Uviedol, že pri rozhodovaní o odmene exekútora je potrebné vychádzať z postavenia exekútora tak, ako to vyplýva z Exekučného poriadku. V ňom je ustanovené, že štát preniesol časť svojich mocenských právomocí na súdneho exekútora, ktorý vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, pričom nezávislosť je zabezpečená rôznymi spôsobmi, okrem iného i úpravou obsiahnutou v ust. § 4 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor vykonáva exekučnú činnosť a ďalšiu činnosť za odplatu a súčasne je obmedzovaný vo vykonávaní zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej činnosti. Mal za to, že nie je možné nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, pokiaľ sa sám exekútor nepričinil o to, že exekúcia musela byť zastavená. V predmetnej veci došlo k výmazu povinného z Obchodného registra po tom, čo bol návrh na vyhlásenie konkurzu voči nemu zamietnutý pre nedostatok majetku, čo je dostatočný dôvod na to, aby o trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na to, že oprávnený musel vedieť o negatívnej platobnej disciplíne povinného už len tým, že svoju pohľadávku, ktorú mal voči povinnému musel vymáhať prostredníctvom exekučného konania a musel počítať i s tým rizikom, že pri dominovom efekte vzniku a zániku obchodných spoločností sa jeho pohľadávka môže stať nevymožiteľnou. V závere svojho odvolania uviedol, že sám súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nepoprel zákonný nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Z uvedených dôvodov súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a aby náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznal vo výške ním vyčíslenej. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie zo dňa 06. 09. 2011 v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku o trovách exekúcie podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 10. 01. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 03. 01. 2005 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. 5 Rob/1111/04 zo dňa 24. 11. 2004, vydaného Okresným súdom Komárno, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 12. 2004. Súd prvého stupňa vydal dňa 09. 02. 2005 poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Rudolfa Vargu na vykonanie exekúcie na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 15. 07. 2009 predložil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom si zároveň vyúčtoval i trovy exekúcie v celkovej sume 128,65 eur. Dňa 06. 09. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a zastavil ho, pričom súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Podľa § 196 účinného do 31. 08. 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 199 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného. Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak teda v prípade zastavenia exekúcie nemôže byť na náhradu trov zaviazaný povinný, musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových výdavkov a náhrady za stratu času. S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom (Exekučným poriadkom) a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a ich príslušnými ustanoveniami, keď súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 06. 09. 2011 v napadnutej časti výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa bude po vrátení veci odvolacím súdom postupovať tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Vargovi prizná náhradu trov exekúcie a rozhodne i o tom, kto bude zaviazaný na ich náhradu a z pripojeného exekučného spisu (Ex 1/2005) následne posúdi, či počet hodín a vykonané úkony vyúčtované súdnym exekútorom v predloženej špecifikácii trov exekúcie zo dňa 15. 07. 2009 boli účelne vynaložené a opodstatnené, či ich vykonanie bolo nevyhnuté, pričom ďalej posúdi aj to, či je možné súdnemu exekútorovi priznať i náhradu hotových výdavkov tak, ako si ich vyúčtoval, s tým, že dôvodnosť týchto výdavkov musí byť riadne doložená a preukázaná. Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.