Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoE/134/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206204309 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4206204309.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25 a Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., G. XXXX/XX, o vymoženie sumy 360,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 4. apríla 2012, č. k. 9Er/542/2006-17, takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu pod sp. zn. 9Er/542/2006, vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pazmáňa pod EX 1573/06 vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi priznal trovy exekúcie v sume 94,84 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sumu 94,84 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 103 OSP, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 41 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, ako aj ustanoveniami § 39, § 34, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a po oboznámení sa s exekučným titulom zistil, že notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu SR z 12. 05. 2011, č. k. IV. ÚS 181/2011-16 bol toho názoru, že takto spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Okrem toho poukázal aj na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Súd prvého stupňa bol tiež toho názoru, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Ďalej poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Zároveň dodal, že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. S poukazom na to dospel k záveru, že takýmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené ustálil, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je aj dôvod na zastavenie exekučného konania, preto súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie. S poukazom na § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 27a, § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008 (ďalej len vyhláška), § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 181/2008 Z. z., § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 283/2002 Z. z. priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky za získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 eura + DPH, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume 3,32 eura + DPH, za doručenie príkazu na začatie exekúcie (banka) v sume 3,32 eura + DPH, za doručenie exekučného príkazu (banka) v sume 3,32 eura + DPH, za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť - DI) v sume 3,32 eura + DPH, spolu v sume 19,90 eura vrátane 20% DPH. Ďalej priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky v sume 23,90 eura vrátane DPH. Súdny exekútor požadoval odmenu podľa počtu hodín v celkovom trvaní 6 hodín x 6,64 eura, teda celkovo 47,82 eura vrátane DPH. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že účelne boli vynaložené celkovo 3 hodiny a že súdnemu exekútorovi za úkony žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz, žiadosť o súčinnosť - DI, nepatrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky, pretože sú odmeňované podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky a v opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora. Ďalej si súdny exekútor uplatnil aj náhradu hotových výdavkov celkovo v sume 72,88 eura titulom poštovných nákladov v sume 18,80 eura, faktúry za poskytnutie bankovej informácie v sume 25,68 eura, spotrebného materiálu v sume 2,61 eura, cestovných náhrad v sume 21,84 eura a náhrady za stratu času v sume 3,95 eura. Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, č. k. 11CoE/86/2011-32 zo dňa 21. 06. 2011 bol súd prvého stupňa toho názoru, že súdnemu exekútorovi neprináleží náhrada hotových výdavkov titulom cestovných náhrad v celkovej sume 21,84 eura. Ostatné hotové výdavky vyhodnotil za správne, a celkovo teda priznal exekútorovi odmenu v sume 94,84 eura vrátane 20% DPH a na jej úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Okrem toho bol toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie postavil na základných štyroch bodoch, v rámci ktorých vytýkal rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mal za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedol, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň poukázal aj na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodal, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietal predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Mal za to, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatoval aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ako ani nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastal názor, že nie je možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mal za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodal, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na absurdnosť záveru súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, pričom dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom namietal aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nebola v jeho prospech. Uvedené považoval za nesprávny záver, nevyplývajúci z vykonaného dokazovania, ale predstavujúci iba domnienku a subjektívny názor súdu, pretože zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Okrem toho sa nestotožnil ani s tým, že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávneným. Mal za to, že uvedený záver súdu je v priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Co 7/2007. Dodal, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I ÚS 5/2000. Naviac, zvýraznil aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, pretože rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za vecne správne. Zároveň poukázala na žiadosť oprávneného o prerušenie konania. V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. S poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie navrhol konanie tiež prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie konania je potrebné zamietnuť a napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Na margo návrhov na prerušenie konania, odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a nie Občiansky súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec, alebo nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. K povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie odvolací súd dodáva, že táto platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Aj súd rozhodujúci v poslednom stupni má však výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010) Zmyslom predbežnej otázky teda nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v danom prípade bolo podstatnou právnou otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. S poukazom na to, že v každej konkrétnej veci súd rozhoduje na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidí význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu, sa opiera o ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka, a nie o právne normy komunitárneho práva a už vôbec v danom prípade nedošlo k aplikácii vnútroštátnych procesných a hmotnoprávnych ustanovení s odkazom na smernicu 93/13/EHS a k určeniu zmluvnej podmienky za neprijateľnú na základe právnych noriem transponovaných na základe komunitárneho práva. Naviac, podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a c) OSP zamietol a zaoberal sa posúdením dôvodnosti odvolania oprávneného voči napadnutému uzneseniu. V prejednávanej veci exekučné konanie začalo dňa 3. apríla 2006 podaním návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pazmáňa 49/3, na vykonanie exekúcie pre sumu 10.850,-Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie NZ vo výške 2.463,-Sk, trovy exekúcie vo výške 500,-Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške 1.650,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 2.625,-Sk, poplatok za zasielanie upomienok vo výške 120,-Sk, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 22.300,-Sk od 03.09.2005 do 05.09.2005, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 20.070,-Sk od 06.09.2005 do 08.11.2005, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 15.310,-Sk od 09.11.2005 do 21.11.2005, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 13.080,-Sk od 22.11.2005 do 28.11.2005, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 10.850,-Sk od 29.11.2005 do zaplatenia. Exekučným titulom je Notárska zápisnica č. N 6166/2005, NZ 55521/2005, NCRLs 54819/2005, spísaná dňa 19. 11. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinného v zmluve o úvere zo dňa 06. 06. 2005 uznal jeho dlh voči oprávnenému. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd prvého stupňa dňa 07. 04. 2006. Súd prvého stupňa dňa 28. apríla 2006 (č. l. 9 spisu) vydal poverenie, ktorým podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na základe vykonateľnej notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 19. 11. 2005, sp. zn. N 6166/05, NZ 55521/05, v prospech oprávneného voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu vo výške 10.850,-Sk s príslušenstvom. Podaním zo dňa 18. 11. 2010 sa oprávnený domáhal zmeny súdneho exekútora. K návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa písomne vyjadril pôvodný súdny exekútor, ktorý žiadal súd prvého stupňa o rozhodnutie o trovách exekúcie. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením. Podľa § 41 odsek 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 41 odsek 2 písmeno c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno exekúciu vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 22 odsek 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Podľa § 41 ods. 2 EP možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Právnym záväzkom je súkromnoprávny záväzok, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice už existuje a povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasí s jeho vykonateľnosťou, alebo záväzok je obsahom notárskej zápisnice, ktorá je zároveň exekučným titulom. Právnym dôvodom sa rozumie právny titul, na základe ktorého existuje právny záväzok. Najčastejšie je ním zmluva. Oprávnená a povinná osoba musia byť označené spôsobom zodpovedajúcim označeniu podľa Exekučného poriadku a Notárskeho poriadku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou je náležitosťou notárskej zápisnice, na základe ktorej sa zápisnica stáva exekučným titulom. Ide o jednostranný právny úkon povinného. Pre notársku zápisnicu, ktorá je exekučným titulom, Notársky poriadok ani Exekučný poriadok nepredpisujú žiadnu doložku právoplatnosti či vykonateľnosti. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP. Nemožno však atribúty vykonateľnosti exekučného titulu stotožňovať s preskúmavaním hmotnoprávneho nároku, ktorý má byť základom nároku oprávnenej osoby. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami v danej veci exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, keď argumentoval tým, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil, že zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku a úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný, teda aj plnomocenstvo. Naviac mal za to, že takýmto konaním došlo aj k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že súd prvého stupňa na základe odôvodnenia uznesenia zastavujúceho exekúciu posudzoval hmotnoprávny základ samotného nároku oprávneného a v rozpore s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmaval vecnú stránku exekučného titulu. Exekučný súd preskúmava iba atribúty formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať, či v predmetnom spore neexistuje rozpor medzi záujmami zastúpeného povinného a medzi jeho zástupcom, ktorý bol v zmluve o úvere, uzavretej dňa 06. 06. 2005 splnomocnený na spísanie notárskej zápisnice - exekučného titulu a na uznanie záväzku z úveru, čím sa stal tento exekučný titul vykonateľný. Pokiaľ by došlo k zisteniu, že splnomocnenie ako právny úkon bol urobený v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, išlo by o neplatný právny úkon, ktorý by v súlade s ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka odporoval zákonu a z toho dôvodu by išlo o absolútne neplatný právny úkon. Následkom uvedeného by bola skutočnosť, že notárska zápisnica by sa nemohla stať exekučným titulom. Pretože súd prvého stupňa sa uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (vrátane výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora) podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa právnym názorom vyššie vysloveným viazaný (§ 226 OSP), pretože rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo odôvodnené práve tým, že súd priamo rozhodoval o zastavení exekúcie. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.