Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/127/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206210185 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4206210185.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza so sídlom Trnava, Hollého 10, IČO: 00 419 702, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpenému JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kamenná Poruba 15, prevádzka v Prešove, Hlavná 10, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 26. marca 2012, č. k. 6C/176/2006-1130, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP prerušil do právoplatného ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II ÚS 42/2011. V dôvodoch svojho rozhodnutia len uviedol, že návrh odporcu na prerušenie konania považuje za dôvodný, pretože predmetom konania na Ústavnom súde sú aj také skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tejto veci. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny v zmysle § 220 OSP tak, že odvolací súd návrh odporcu na prerušenie konania zamietne. Dôvodil tým, že absenciou dostatočného a riadneho odôvodnenia uznesenia mu bolo spôsobené odňatie možnosti konať pred súdom a zároveň vyjadril názor, že určitosťou a zrozumiteľnosťou reštitučnej výzvy a jej náležitostí v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. je potrebné sa zaoberať v každom jednotlivom prípade osobitne, a preto tu neexistoval dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Vytýkal súdu porušenie svojho ústavného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a poukázal tiež na fakultatívnu možnosť súdu prerušiť súdne konanie v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP, čím podľa neho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany súdu prvého stupňa. Konštatoval, že súd nemusí obligatórne prerušiť konanie na návrh účastníka konania, môže tak však urobiť, ak po zvážení okolností dospeje k názoru, že konkrétne prebiehajúce konanie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Teda rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností sporu, pričom je potrebné, aby súd prihliadol aj na štádium, v akom sa konanie nachádza, ako aj zvážil, či predmetný právny vzťah týkajúci sa účastníkov konania si nemôže prejudiciálne sám vyriešiť. Mal za to, že v tomto konaní si súd prvého stupňa môže vyriešiť otázku určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní považuje za nedôvodné, nakoľko súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal so všetkými otázkami podstatnými pre vydanie rozhodnutia v danej veci. Zároveň predložil rozhodnutia Krajského súdu v Nitre (uznesenie zo dňa 28. 03. 2012, č. k. 6Co/24/2012-895 a uznesenie zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 25Co/84/2012-861), na základe ktorých navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je treba podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky) slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ svojím návrhom voči odporcovi domáhal vydania nehnuteľných vecí špecifikovaných v návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14. 09. 2005 vyzval odporcu podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., vedených v pozemkovoknižnej vložke č. 190. O podanej výzve tiež upovedomil Odštepný závod Palárikovo, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci jeho územného obvodu. Dňa 03. 08. 2006 sa uskutočnilo na generálnom riaditeľstve odporcu pracovné rokovanie k uplatneným reštitúciám, avšak nedošlo k žiadnemu relevantnému zaujatiu stanoviska odporcu, či uzavrie s navrhovateľom Dohodu o vydaní nehnuteľných vecí, alebo nie. V priebehu konania odporca doručil súdu prvého stupňa návrh na prerušenie konania. Súd prvého stupňa o návrhu odporcu na prerušenie konania rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 42/2011 a v dôvodoch svojho rozhodnutia len uviedol, že predmetom konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky sú aj také skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tejto veci. Ak sa v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd obmedzil iba na konštatovanie, že predmetom konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky sú aj také skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tejto veci, tak odvolací súd takéto odôvodnenie považuje za nedostatočné, ničím nepodložené a v dôsledku toho nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov. Nedostatok riadneho, náležitého a vykonanými dôkazmi podloženého odôvodnenia rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, aké skutočnosti sú predmetom konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky a aký vplyv môžu mať na rozhodnutie v predmetnom konaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemôže posúdiť správnosť záverov prvostupňového súdu predovšetkým v tom, aký význam bude mať prebiehajúce konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky, do skončenia ktorého konania sa predmetné konanie prerušuje na predmet tohto sporu, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na predmetné konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáha vydania nehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z. z. S poukazom na uvedené, z napadnutého rozhodnutia nie je odvolaciemu súdu zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil. Účastník konania má právo aj na to, aby rozhodnutie, ktoré sa dotýka jeho práv bolo náležite odôvodnené. Toto právo sa zároveň premieta v povinnosti súdu svoje rozhodnutie v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP náležite odôvodniť, teda uviesť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil a zároveň dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Z napadnutého rozhodnutia vôbec nie sú zrejmé konkrétne dôvody vysvetľujúce prerušenie konania. Týmto postupom súd prvého stupňa odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu procesný predpis dáva. Musí ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. V tomto prípade nesprávnym postupom súd prvého stupňa odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď náležite neodôvodnil rozhodnutie o prerušení konania. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa bude postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.