Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26CoE/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207208151 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4207208151.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, G., o vymoženie pohľadávky vo výške 487,95 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/874/2007-59 zo dňa 14. mája 2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zastavil. Právne posúdenie veci súd prvého stupňa založil na ustanoveniach § 53 ods. 1, 2 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, rozsudkoch Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine Von Colson Elisabeth Kamann v Land Nordrhein-Westfalen, C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quinetro (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) a smernici Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na to, že vymáhané právo vzniklo zo spotrebiteľskej zmluvy, skúmal, či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že rozhodcovská doložka v predmetnej exekúcii spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ si túto rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, pričom pri voľbe spôsobu riešenia prípadných sporov nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať všetky Všeobecné obchodné podmienky. Súd prvého stupňa mal za to, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že prijatie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka znamenalo, že niektoré z právnych vzťahov, ktoré odporujú dobrým mravom dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu ich prenesením do pozitívneho práva, to však neznamená, že v citovanom ustanovení demonštratívne uvedené zmluvné podmienky neboli v rozpore s dobrými mravmi aj v čase pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka. Predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Konštatoval, že ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu k exekučným titulom ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia zákonom stanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na jej základe je materiálne nevykonateľný. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Uviedol, že súd nesprávne poučil účastníka o prípustnosti odvolania, keď na dané konanie opomenul aplikovať ustanovenie § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný a mal za to, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykoval náležité dokazovanie a jeho rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku tam, kde neexistujú. Mal za to, že právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, nakoľko je v rozpore s princípmi právnej istoty. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Konštatoval, že exekučný súd úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. V odvolaní ďalej podrobne uviedol i dôvody prečo napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Podľa § 204 ods. 1 OSP, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 OSP, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručenému dňa 17.05.2012. Táto skutočnosť je preukázateľná z doručenky pripojenej v spise, kde ako prijímateľ písomnosti (napadnutého uznesenia) je podpísaný právny zástupca oprávneného. Dňom nasledujúcim, t.j. 18.05.2012 začala oprávnenému plynúť 15- dňová lehota na podanie odvolania a posledný deň tejto lehoty pripadol na piatok, 01.06.2012. Oprávnený podal odvolanie na poštu až dňa 05.06.2012 na príslušný Okresný súd Komárno, urobil tak až po márnom uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP musí byť splnený predpoklad, t.j. odvolanie musí byť podané po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým odmietne odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP. Odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa oneskorene. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.