Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/216/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209209633 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4209209633.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľov: 1/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, 2/ O. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. Z., U. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Margit Keszegh, advokátkou, so sídlom Komárno, Jókaiho 24, proti odporcom: 1/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, W. Z., P. XXX/X, zastúpená JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z., P. XXX/X, o zaplatenie 15.657,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/217/2009-162 zo dňa 10. mája 2011 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa odporkyne v 1/ rade a v časti náhrady trov konania vo vzťahu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade k odporkyni v 1/rade takto jednohlasne r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa odporkyne v l. rade a v časti náhrady trov konania vo vzťahu navrhovateľov v l. a 2. rade k odporkyni v l. rade z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu v l. rade zaplatiť navrhovateľom v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 15.657,31 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.045,21 Eur od 01.11.2008 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal odporkyňu v l. rade zaplatiť navrhovateľom v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 2.786,53 Eur na účet ich právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľov v 1.a 2. rade voči odporkyni v 2. rade zamietol. Navrhovateľov v 1.a 2. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť odporkyni v 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1.232,71 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 550, § 35, § 558, § 454, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zistený skutkový stav veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľov bol podaný dôvodne len vo vzťahu k odporkyni v l. rade. Na základe vykonaného odkazovania mal za preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade boli ručiteľmi peňažných záväzkov odporkyne v 2. rade ako dlžníka zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2001, zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2001, zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2001, ktorými úvermi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., /ďalej len PSS/ poskytla odporkyni v 2. rade predmetné medziúvery po 200.000,- Sk, ktoré sa po pridelení cieľovej sumy a ďalších podmienok špecifikovaných v týchto zmluvách zmenia na stavebné úvery vo výške cca 100.000,- Sk. Mal za preukázané, že navrhovateľ v 1. rade v exekučných konaniach vedených na návrh PSS proti povinnej -odporkyni v 2. rade uhradil súdnemu exekútorovi E.. L. Q. v exekučnom konaní Ex/1539/2003, 12 Er/1/2004 dňa 18.1.2006 na základe exekučného titulu -notárskej zápisnice E. P. sp. zn. N/126/2001, NZ/112/2001 zo dňa 23.03.2001 sumu 395.731, -Sk podľa príjmového dokladu exekútora, pričom exekútor súdu oznámil úhradu sumy 395.729,20-Sk. V exekučných konaniach vedených na návrh PSS voči navrhovateľom v 1.a 2. rade ako povinným EX/979/2005, 7Er/809/2005 navrhovateľ v 1. rade uhradil dňa 18.01.2006 na základe exekučného titulu- platobného rozkazu 5Rob/184/2005 sumu 11.134,- Sk, z ktorej sumy súdny exekútor zúčtoval v prospech oprávneného sumu 6.005,- Sk, ďalej uhradil exekútorovi v exekučnom konaní EX/981/2005, 7Er/810/2005 dňa 18.01.2006 na základe exekučného titulu- platobného rozkazu 5Rob/186/2005 sumu 11.056,50,- Sk, z ktorej sumy exekútor zúčtoval v prospech oprávneného sumu 5.950,- Sk, ďalej uhradil exekútorovi v exekučnom konaní EX/980/2005, 10Er/814/2005 dňa 18.1.2006 na základe exekučného titulu -platobného rozkazu 5Rob/185/2005 sumu 11.082,50,- Sk podľa príjmového dokladu exekútora, pričom exekútor oznámil súdu úhradu sumy 11.082,- Sk, z ktorej sumy exekútor zúčtoval v prospech oprávneného sumu 6.000,- Sk. Navrhovateľ v l. rade celkom zaplatil exekútorovi v exekučných konaniach na vymoženie dlhu z vyššie uvedených zmlúv sumu 429.004,- Sk, ktorú skutočnosť mal za preukázanú z príjmových pokladničných dokladov exekútora. Ďalej mal za preukázané, že odporkyňa v 2. rade v uznaní dlhu zo dňa 15.05.2006 uznala dlh voči obom navrhovateľom v l. a 2. rade titulom plnenia navrhovateľov v 1.a 2. rade ako ručiteľov pohľadávky PSS, vyplývajúcej zo zmlúv o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere za odporkyňu v 2. rade ako dlžníka, ako aj titulom hradenia nákladov s tým súvisiacich, ktoré vznikli navrhovateľom v celkovej výške 471.500,- Sk a zaviazala sa dlh zaplatiť do 31.12.2006. Dôvodil tým, že tieto náklady navrhovateľov v 1.a 2. rade ako ručiteľov vzniknuté titulom hradenia záväzkov z predmetných zmlúv odporkyňa v 2. rade nerozporovala, ani v konaní nepoprela. Dôvodil ďalej tým, že odporkyňa v 2. rade v priebehu konania opakovane uznala, že v deň uznania dlhu dlhovala navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu vo výške 471.500,- Sk, v ktorej boli zahrnuté aj súvisiace náklady navrhovateľov. Tento uznávací prejav podľa súdu prvého stupňa obsahoval údaje, z ktorých aj za pomoci výkladu podľa § 35 OZ dôvod dlhu nesporne vyplýval /označenie akého dlhu sa uznanie týka alebo v čom dlh skutkovo spočíva/. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznanie záväzku odporkyňou v 2. rade je platným právnym úkonom podľa § 558 OZ. Dôvodil aj tým, že odporkyňa v 2. rade ako dlžník v čase uznania dlhu nemala voči navrhovateľom iné ďalšie záväzky. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ boli v uznaní dlhu obsiahnuté aj súvisiace náklady navrhovateľov v 1. a 2. rade ako ručiteľov titulom hradenia záväzkov zo zmlúv vyplývajúcich, odporkyňa v 2. rade neuniesla dôkazné bremeno ohľadne ňou tvrdenej výšky uznaného dlhu, keďže vecne bremeno ju zaťažovalo a právnu domnienku existencie dlhu vo výške uvedenej v uznaní dlhu nevyvrátila. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa v 2. rade v deň uznania dlhu dňa 15.05.2006 dlhovala navrhovateľom sumu 471.500,- Sk. Ďalej uviedol, že v exekučnom konaní sp. zn. EX 1539/2003, 12Er/1/2004 plnenie navrhovateľov vo výške 395.731,- Sk predstavovalo bezdôvodné obohatenie odporkyne v 2. rade podľa § 454, keď v uvedenom exekučnom konaní plnili za odporkyňu v 2. rade to, čo mala titulom notárskej zápisnice ako exekučného titulu plniť sama, z ktorého exekučného titulu navrhovatelia neboli zaviazaní. Ďalej mal za preukázané, že pohľadávka navrhovateľov vo výške 471.500,- Sk bola čiastočne uhradená sumou 78.500,- Sk s poukazom na čiastočné úhrady dňa 18.05.2006 vo výške 3.000-Sk, dňa 18.07.2006 vo výške 6.000-Sk, dňa 04.09.2006 vo výške 3.000-Sk, dňa 28.01.2008 vo výške 4.000-Sk, dňa 21.02.2008 vo výške 4.000-Sk, dňa 05.05.2008 vo výške 2.000-Sk, dňa 01.07.2008 vo výške 6.500- Sk, dňa 31.10.2008 vo výške 50.000-Sk, teda pohľadávka navrhovateľov od 01.11.2008 predstavovala sumu 393.000,- Sk /13.045,21 Eur/. Mal za preukázané, že odporkyňa v 1. rade zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 15.05.2006 prevzala dlh odporkyne v 2. rade voči obom navrhovateľom vo výške 471.500,- Sk a stala sa novým dlžníkom navrhovateľov v 1.a 2. rade. Obaja navrhovatelia dňa 23.06.2006 dali súhlas k prevzatiu dlhu odporkyne v 2. rade odporkyňou v 1. rade. Súd prvého stupňa skúmajúc platnosť tejto zmluvy ako predbežnej otázky nezistil dôvod jej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ. Dôvodil tým, že odporkyňa v 2. rade v konaní sama potvrdila, že sa s odporkyňou v 1. rade o prevzatí dlhu voči navrhovateľom rozprávali, najskôr odporučila odporkyni v 1. rade, aby prevzatie dlhu nepodpísala, avšak potom, ako sa obe slobodne dostavili na notársky úrad, na ktorom odporkyňa v 1. rade predmetnú zmluvu bez nátlaku podpísala, podpísala ju aj odporkyňa v 2. rade. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa nemal za preukázanú absenciu vážnej vôle odporkyne v l. rade, keďže sa obe odporkyne dobrovoľne dostavili na notársky úrad zo svojho bydliska, predmetnú zmluvu bez výhrad podpísali. Odporkyňa v l. rade dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu nepreukázala, neuniesla dôkazné bremeno, keďže pokiaľ ide o preukázanie nevážnosti vôle pri tomto právnom úkone. Dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dospel k záveru, že odporkyňa v 1. rade prejavila vôľu, ktorá u nej existovala, túto nesimulovala, preto súd považoval zmluvu o prevzatí dlhu za platnú, s ktorou prejavili súhlas obaja navrhovatelia ako veritelia a v súlade s § 531 ods. 1 OZ sa odporkyňa v 1. rade stala dlžníkom navrhovateľov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľom v 1.a 2. rade, ktorí ako ručitelia uhradili úvery poskytnuté odporkyni v 2. rade aj s príslušenstvom, vznikol právny nárok podľa § 550 OZ na plnenie poskytnuté veriteľovi odporkyne v 2. rade ako dlžníčky. V súlade s § 531 ods. 1 OZ sa odporkyňa v 1. rade stala dlžníkom navrhovateľov, preto návrhu vo vzťahu k odporkyni v 1. rade vyhovel ako dôvodne podanému a návrh vo vzťahu k odporkyni v 2. rade zamietol, keď mal za to, že odporkyňa v 2. rade nie je pasívne legitimovaná, keďže nie je v žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľmi. Ďalej uviedol, že odporkyňa v 2. rade sa v uznaní dlhu zaviazala dlh vo výške 471.500,- Sk zaplatiť do 31.12.2006. K uvedenému dňu dlh po zohľadnení čiastočných úhrad vo výške 12.000,- Sk predstavoval sumu 459.500,- Sk /15.252,60 Eur/, ktorou sumou sa odporkyňa v l. rade dostala od 01.01.2007 do omeškania a navrhovateľom vznikol podľa § 517 ods. 1, 2 OZ nárok na úrok z omeškania v súlade s § 3, § 10 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 9,5 % ročne zo sumy 15.252,60 Eur. S poukazom na čiastočnú úhradu dňa 28.1.2008 132,78 Eur im vznikol nárok na úrok z omeškania zo sumy 15.119,82 Eur od 29.1.2008 do 21.2.2008 vo výške 90,50 Eur. S poukazom na čiastočnú úhradu sumy 132,78 Eur dňa 21.2.2008 im vznikol nárok na úrok z omeškania zo sumy 14.987,04 Eur od 22.2.2008 do 5.5.2008 vo výške 284,80 Eur. S poukazom na čiastočnú úhradu dňa 5.5.2008 vo výške 66,38 Eur im vznikol nárok na úrok z omeškania zo sumy 14.929,65 Eur od 6.5.2008 do 1.7.2008 vo výške 217,50 Eur. S poukazom na čiastočnú úhradu dňa 1.7.2008 vo výške 215,76 Eur im vznikol nárok na úrok z omeškania od 2.7.2008 do 31.10.2008 vo výške 463,10 Eur. S poukazom na úhradu sumy 1.659,70 Eur dňa 31.10.2008 sa istina znížila na sumu 13.045,21 Eur. Teda za obdobie od 1.1.2007 do 31.10.2008 titulom úroku z omeškania vznikol na úroku z omeškania dlh vo výške 2612,10 Eur v súlade s vyčíslením navrhovateľov, s ktorým vyčíslením bol súd s poukazom na § 153 ods.2 OSP viazaný. Zaviazal odporkyňu v l. rade zaplatiť navrhovateľom v 1.a 2. rade sumu 15.657,31 Eur / 13 045,21 Eur + 2 612,10 Eur/ s 9, 5 % úroku ročne od 01.11.2008 do zaplatenia, keď po 31.10.2008 nebola na zníženie pohľadávky vykonaná žiadna úhrada. O náhrade trov účastníkov konania vo vzťahu navrhovateľov v 1.a 2. k odporkyni v 1. rade, ako aj vo vzťahu navrhovateľov v 1.a 2. rade vo vzťahu k odporkyni v 2. rade rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa v l. rade. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh zamietne alebo odporkyňu v 1. rade zaviaže zaplatiť navrhovateľom v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 7.286,07 Eur. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa pokiaľ ide o uznanie dlhu a prevzatie dlhu. Dôvodila tým, že odporkyňa v 2. rade uznala záväzok len voči navrhovateľovi v l. rade, nie aj voči navrhovateľke v 2. rade čo do výšky 471.500,- Sk a čo do právneho dôvodu- úhrada dlhu zo stavebného sporenia, vrátane úroku z neho plynúceho /istina/, avšak nie úhradu aj príslušenstva -trovy exekučného konania, úrokov z omeškania, súdnych poplatkov a iné. Uznaná suma nezodpovedá výške istiny, teda odporkyňa v 2. rade uznala dlh vo väčšom rozsahu, ako bola v skutočnosti povinná plniť. V uznaní dlhu sa neuvádza, že odporkyňa v 2. rade sa zaväzuje uhradiť aj príslušenstvo. Súd sa touto skutočnosťou nezaoberal, neskúmal obsah dohody o uznaní dlhu odporkyňou v 2. rade, nezaoberal sa súladom právneho dôvodu vzniku dlhu a na to nadväzujúcou výškou dlhu /či má podľa dohody o uznaní dlhu navrhovateľ nárok na celú sumu tam uvedenú/. Dňa 15.05.2006 došlo k prevzatiu dlhu odporkyňou v l. rade vo výške 471.500,- Sk tak, ako to bolo pripravené navrhovateľom v l. rade. Do tejto sumy si navrhovateľ započítal okrem istiny aj náklady na exekúciu /trovy exekúcie/, úroky z omeškania, súdne poplatky a iné, pričom na úhradu týchto nákladov nebola odporkyňa v 2. rade voči navrhovateľom v l. a 2. rade povinná. V zmluve o prevzatí dlhu sa uvádza, že odporkyňa v l. rade preberá záväzok odporkyne v 2. rade voči navrhovateľovi, vyplývajúci zo zmluvy o stavebnom úvere, t. j. prevzala dlh len čo do výšky tohto úveru /odporkyňa v 1. rade bola v tom, že suma 471.500,- Sk predstavuje len istiny úveru, nie aj jeho príslušenstvo/. Súhlas s dohodou o prevzatí dlhu vyjadril len navrhovateľ v 1. rade, nie navrhovateľka v 2. rade. K prevzatiu dlhu odporkyňou v 1. rade nedošlo, resp. dohoda o prevzatí dlhu nenadobudla právne účinky. Ďalej dôvodila tým, že s poukazom na ustanovenie § 550 OZ náhradu trov súdneho konania, vrátane trov exekúcie vedeného proti ručiteľovi, ktorej ručiteľ zaplatil veriteľovi na základe súdneho rozhodnutia, nemožno zahrnúť do plnenia, ktoré ručiteľ poskytol veriteľovi za dlžníka. Navrhovatelia v l. a 2. rade sa vyjadrili k odvolaniu. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany odporkyne v 2. rade došlo k platnému uznaniu dlhu dňa 15.05.2006 vo výške 471.600-Sk vo vzťahu k obom navrhovateľom ako veriteľom s tým, že dlh zaplatí obom navrhovateľom do 31.12.2006, ktorú skutočnosť odporkyňa v 2. rade v konaní opakovane uznala. Tvrdenia odporkyne v l. rade, že odporkyňa v 2. rade uznala dlh len voči navrhovateľovi v l. rade je nepravdivé i s poukazom na obsah uznania dlhu zo dňa 15.05.2006, kde sú označení ako veritelia obaja navrhovatelia. Dňa 15.05.2006 došlo medzi odporkyňou v l. rade a odporkyňou v 2. rade k prevzatiu dlhu v sume 471.500,- Sk presne tak, ako to vyplývalo z uznania dlhu. Novým dlžníkom navrhovateľov v l. a 2. rade sa stala odporkyňa v 1. rade. Samotný právny zástupca oboch odporkýň uviedol, že došlo k platnému prevzatiu dlhu odporkyňou v 1. rade, ktorá sa stala dlžníkom navrhovateľov vo výške 471.500-Sk. Obaja navrhovatelia dali súhlas k prevzatiu dlhu. Dlh mal byť zaplatený do 31.12.2006, teda 01.01.2007 došlo k omeškaniu, preto boli uplatnené úroky z omeškania tak, ako o nich rozhodol súd. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že v prípade uznania dlhu odporkyňou v 2. rade ide o platný právny úkon podľa § 588 OZ a považoval ho za dostatočne určitý, skúmal aj platnosť zmluvy o prevzatí dlhu a nezistil dôvod neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ, keď odporkyňa v 2. rade potvrdila, že sa s odporkyňou v 1. rade o tom, že navrhovateľ v l. rade chce, aby jej dlh voči obom navrhovateľom prevzala, rozprávali, nakoniec tento návrh akceptovala. Obe žalované sa slobodne dostavili na notársky úrad, na ktorom uvedenú zmluvu bez výhrad obe podpísali. Odporkyňa v l. rade nepreukázala nedostatok vážnosti vôle, pričom odporkyňu v l. rade v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno a toto neuniesla. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd v danej právnej veci mal za preukázané, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti nie je preskúmateľné, keď absentuje dostatok dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa /§ 157 ods.2 OSP/. Absentuje dostatok dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom smere, na základe akých vykonaných dôkazov, na základe akých skutkových zistení súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade voči odporkyni v 1. rade v jeho vyhovujúcej časti, pokiaľ ide o uplatnený právny nárok navrhovateľov v 1.a 2. rade uplatnený podľa ustanovenia § 550 OZ. Podľa § 550 OZ ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Na ručiteľa, ktorý splnil záväzok dlžníka, prechádzajú zo zákona práva veriteľa. Vzniká mu pohľadávka voči dlžníkovi na náhradu toho, čo za neho plnil veriteľovi. Jeho právo na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť odo dňa, keď uspokojil pohľadávku veriteľa. Nárok ručiteľa voči dlžníkovi je rovnaký ako nárok veriteľa, ktorý uspokojil ručiteľ. Náhradu trov súdneho konania (vedeného proti ručiteľovi), ktoré ručiteľ zaplatil veriteľovi na základe súdneho rozhodnutia, nemožno zahrnúť do plnenia, ktoré ručiteľ poskytol veriteľovi za dlžníka. Podľa § 558 OZ Uznanie dlhu. Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval. Podľa § 531 ods.1 OZ kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Podľa § 531 ods.3 OZ zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou. Podľa § 531 ods. 4 OZ námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala. Ustanovenie odseku 1 § 531 OZ upravuje zmenu v subjektoch záväzkového právneho vzťahu na strane dlžníka, keď pôvodný dlžník prestal byť účastníkom záväzkového vzťahu a namiesto neho so súhlasom veriteľa nastúpil nový dlžník. K platnému prevzatiu dlhu môže dôjsť na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a treťou osobou (novým dlžníkom), na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa. Súhlas veriteľa ako jednostranný právny úkon môže byť adresovaný buď pôvodnému dlžníkovi, alebo novému dlžníkovi, pričom nie je rozhodujúce, v akej forme bol súhlas udelený. Musí však spĺňať podmienky uvedené v ustanovení § 37 ods. 1. Keďže nemožno vylúčiť, že zmena dlžníka by v niektorých prípadoch mohla ohroziť splnenie dlhu (napr. z hľadiska schopnosti nového dlžníka dlh splniť), dohoda o prevzatí dlhu, ku ktorej veriteľ nedal súhlas, je neúčinná. Pôvodný dlžník zostáva dlžníkom naďalej. Ak bol dlh prevzatý účinne, pôvodný dlžník už nemá voči veriteľovi povinnosť plniť a povinnosť splniť pohľadávku vrátane príslušenstva prechádza na nového dlžníka. Veriteľ sa preto môže domáhať uspokojenia pohľadávky len od nového dlžníka. Obsah záväzku sa však prevzatím dlhu nemení (§ 532). V konaní bol nesporne preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade boli ručiteľmi peňažných záväzkov odporkyne v 2. rade ako dlžníka zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2001, zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2001, ktorými úvermi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., /ďalej len PSS/ poskytla ako veriteľ odporkyni v 2. rade ako dlžníčke predmetné medziúvery, ktorá skutočnosť nebola sporná medzi účastníkmi konania. Z pokladničných dokladov súdneho exekútora E.. L. Q., Exekútorský úrad Nitra, Piaristická 2 vyplýva, že navrhovateľ v l. rade za navrhovateľov v 1.a 2. rade ako ručiteľov uspokojil za odporkyňu v 2. rade ako dlžníčku pohľadávku veriteľa, keď celkom zaplatil exekútorovi v exekučných konaniach na vymoženie dlhu z vyššie uvedených zmlúv sumu 429.004,- Sk, ktorú skutočnosť mal za preukázanú z príjmových pokladničných dokladov exekútora. Súd prvého stupňa sa však nevysporiadal pri tejto úhrade exekútorovi s vecou z pohľadu, či táto suma zaplatená navrhovateľom v 1. rade predstavuje len plnenie z titulu ručiteľského záväzku navrhovateľov v 1.a 2. rade, resp. či v tejto sume sú zahrnuté náklady súdneho konania, resp. exekučného konania v ktorých bol dlh voči ručiteľom uplatnený na súde, resp. vymáhaný v exekúcii, ktorá skutočnosť z vykonaného dokazovania, z prijatých skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa nevyplýva. Vysporiadanie sa s touto skutočnosťou je v danej veci právne významné z toho hľadiska, že ak ručiteľ uspokojí veriteľovu pohľadávku, prechádzajú na neho zo zákona všetky veriteľské oprávnenia a z toho hľadiska, že rozsah nároku ručiteľa je daný rozsahom nároku veriteľa voči dlžníkovi a tým, čo v rámci tohto nároku ručiteľ za dlžníka zaplatil. Ručiteľ nemá voči dlžníkovi nárok na náhradu nákladov konania, príp. nákladov exekúcie, ktorou bol voči vymáhaný dlh, za ktorý ručil, v takom prípade ide o vlastný záväzok ručiteľa, ktorý nesplnil za dlžníka, ale za seba. V konaní bola doposiaľ nesporne preukázaná tiež len tá skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade v uznaní dlhu zo dňa 15.05.2006 uznala nesporne dlh voči navrhovateľom v l. a 2. rade, teda nielen voči navrhovateľovi v 1. rade, ako vyplýva z písomného uznania dlhu na č.l. 8 spisu a to titulom plnenia navrhovateľov v 1.a 2. rade ako ručiteľov pohľadávky PSS, vyplývajúcej zo zmlúv o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere za odporkyňu v 2. rade ako dlžníka. Z uznania dlhu vyplýva, že toto obsahuje v písomnej forme aj uznanie dlhu v časti - „titulom hradenia všetkých nákladov s tým súvisiacich, ktoré vznikli navrhovateľom v 1. a 2. rade“. Teda celom uznala dlh vo výške 471.500,- Sk a zaviazala sa tento dlh zaplatiť navrhovateľom v 1.a 2. rade do 31.12.2006. V konaní bol medzi účastníkmi sporný predmet uznania v časti - „titulom hradenia všetkých nákladov s tým súvisiacich, ktoré vznikli navrhovateľom v 1. a 2. rade“ z dôvodov uvedených vyššie. Odvolací súd dospel k záveru, že v tejto spornej časti uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu odporkyne v 2. rade ako dlžníka adresovaného navrhovateľom v 1.a 2. rade ako veriteľom, ktoré zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval, sa súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal s tým, či z tohto právneho úkonu v spornej časti /ktorý právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu/ je zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky v spornej časti uznania dlhu, či je v tejto spornej časti presne určená výška pohľadávky, keďže odporkyne v 1.a 2. rade namietali, že dlh v tejto časti v čase uznania neexistoval, nevznikol, keďže nemali právnu povinnosť plniť úhradu aj príslušenstvo - pokiaľ ide o trovy exekučného konania, úroky z omeškania, súdne poplatky a iné, resp. tvrdili, že dlh v tejto časti neuznali, keďže odporkyňa v 2 . rade nemala v čase uznania vedomosť, sa uznanie dlhu v spornej časti sa malo dotýkať aj trov exekučného konania, úrokov z omeškania, súdnych poplatkov a iné, v ktorom smere má odporkyňa v 1. rade dôkazné bremeno ako dlžníčka. Z vyššie uvedeného pohľadu sa súd prvého stupňa dostatočne skutkovo a právne s vecou nevysporiadal, preto i v tejto časti je odôvodnenie jeho rozhodnutia nepreskúmateľné. V konaní bolo nesporne preukázané, že zmluvou uzatvorenou v písomnej forme zo dňa 15.5.2006 odporkyňa v 1. rade v súlade s ustanovením § 531 ods.1, 3,4 OZ prevzala dlh odporkyne v 2. rade z titulu splnenia navrhovateľov v 1.a 2. rade ako ručiteľov pohľadávky PSS, vyplývajúcej zo zmlúv o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere za odporkyňu v 2. rade ako dlžníka a z titulu titulom hradenia všetkých nákladov s tým súvisiacich, ktoré vznikli navrhovateľom v 1. a 2. rade v sume 471.000- Sk, splatnej 31.12.2006 /ako vyplýva z č. l. 5 ,6 spisu/, pričom navrhovatelia v 1. a 2. rade. rade ako veritelia dali písomný súhlas dňa 15.5.2006 s prevzatím dlhu /č.l. 10 spisu/, teda nesporne došlo k zmene v subjektoch záväzkového právneho vzťahu na strane dlžníka, keď pôvodný dlžník -odporkyňa v 2. rade prestala byť účastníkom záväzkového vzťahu a namiesto nej so súhlasom navrhovateľov v 1.a 2. rade ako veriteľov nastúpila odporkyňa v 1. rade ako nový dlžník. Teda nesporne prevzatie dlhu bolo účinné a povinnosť splniť pohľadávku vrátane príslušenstva prešla na odporkyňu v 1. rade ako nového dlžníka. Súd prvého stupňa sa s poukazom na vyššie uvedenú neprekúmateľnosť odôvodenia napadnutého rozhodnutia vo vyššie naznačenom smere potom nezaoberal s vecou ani z pohľadu základného predpokladu prevzatia dlhu- existencie záväzkového vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom, bez ohľadu na základe akej právnej skutočnosti vznikol pôvodný dlh v časti „hradenia všetkých nákladov s tým súvisiacich, ktoré vznikli navrhovateľom v 1. a 2. rade“ a v tejto časti je jeho rozhodnutie taktiež nepreskúmateľné pre nedostatok skutkových a právnych dôvodov. S poukazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd musel rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods.2 OSP a pokiaľ nebude mať dostatok dôkazov pre prijatie úplných skutkových zistení vo veci a pre právne posúdenie veci, dokazovanie vo veci doplní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.