Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/289/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209209753 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4209209753.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: E. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., Z. XXXX/XX, zast. JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom v Trnave, Teodora Tekela 23, proti žalovanému: E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., U. XX/XX, o zaplatenie sumy 11.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. 06. 2012 č. k. 13C/345/2011-87, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 11.000 eur titulom pôžičky. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že mu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP, avšak náhradu trov konania si neuplatnil. Vo veci samej rozhodol tak z dôvodu, že žalobca nepreukázal poskytnutie pôžičky žalovanému v zmysle zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 26. 05. 2009. Súd konštatoval, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania pravdivosti tvrdenia, že na základe písomnej zmluvy o pôžičke došlo aj k reálnemu odovzdaniu pôžičky vo výške 11.000 eur žalovanému. Žalovaný poprel prevzatie peňazí a žalobca okrem písomnej zmluvy o pôžičke z 29. 06. 2006 (správne 26. 05. 2009) iný dôkaz na poskytnutie pôžičky nepreukázal. Kúpna zmluva, ktorou odpredal nehnuteľnosti tretej osobe za kúpnu cenu 780.000,- Sk, bola podpísaná dňa 29. 06. 2006, teda 3 roky pred uzatvorením spornej pôžičky a skutočnosť, že od 24. 09. 2008 nebol spoločníkom V.T.B. Slovakia s.r.o., súd hodnotil ako právne bezvýznamnú, keďže k uzatvoreniu zmluvy malo dôjsť až o 8 mesiacov neskôr, pričom žalobca je nezamestnaný a funkcia konateľa mu zanikla k 21. 08. 2008. Predpokladom platnej zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka je dojednanie o výške pôžičky a zároveň aj odovzdanie predmetnej sumy. Súd prvého stupňa v rozhodnutí poukázal na rozhodovaciu prax v obdobných veciach, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 138/2009 z 31. 11. 2011, 2Cdo 293/2008 z 15. 12. 2009. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že dôkazom poskytnutej pôžičky je zmluva o pôžičke z 26. 05. 2009, na ktorej je podpis žalovaného overený notárom, pričom v článku II. zmluvy o pôžičke žalovaný potvrdil prevzatie sumy 11.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že preukázal svoje tvrdenie o prevzatí peňazí žalovaným. Súd prvého stupňa mal zamerať dokazovanie na tvrdenie žalovaného, že peniaze neprevzal, čo je odrazom jeho súčasnej finančnej situácie v snahe zabrániť tomu, aby mu vrátil peniaze. Pokiaľ ide o rozhodnutia NS SR, na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozhodnutí, v týchto rozhodnutiach je iná situácia, keďže priamo v zmluvách neexistuje písomné prehlásenie dlžníka o prevzatí požičanej sumy a túto bolo potrebné dokazovať. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca veľmi dobre vie, že jeho tvrdenia sú nepravdivé, pretože mu žiadne peniaze nepožičal, a preto rozhodnutie považuje za správne. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy 11.000 eur, ktorej sa žalobca domáha titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovaným dňa 26. 05. 2009 tvrdiac, že uvedenú sumu žalovaný prevzal v hotovosti po overení podpisov na zmluve. Žalovaný prevzatie sumy popieral s tým, že po podpise zmluvy a overení podpisov k odovzdaniu peňazí žalobcom neprišlo. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalobca nepreukázal reálne odovzdanie peňazí, pričom samotná zmluva o pôžičke s podpisom žalovaného nie je dôkazom, že pôžičku skutočne prevzal. Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Posúdenie, ktorý z účastníkov má dôkazné bremeno na preukázanie určitých skutočností, je vo väčšine prípadov možné pri znalosti hmotnoprávneho predpisu. Hodnotenie dôkazov súdom, ktorého zásady sú zakotvené v ustanovení § 132 OSP, sa uskutočňuje po vykonanom dokazovaní. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vec správne právne posúdil. Vychádzal zo správneho právneho záveru, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej kvality. Ako vyplýva zo skutkových zistení, účastníci konania dňa 26. 05. 2009 uzatvorili zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca (veriteľ) požičal žalovanému (dlžníkovi) sumu 11.000 eur. Dňom podpísania zmluvy dlžník potvrdil prevzatie pôžičky v uvedenej sume a súčasne sa ju zaviazal vrátiť do 26. 08. 2009. Podpisy na zmluve sú overené notárom dňa 26. 05. 2009. Žalobca podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie pôžičky v zmysle uvedenej zmluvy o pôžičke s odôvodnením, že žalovaný v lehote splatnosti pôžičku nevrátil. Žalovaný popieral prevzatie pôžičky tvrdiac, že zmluvu o pôžičke podpísal a podpisy boli overené, avšak po podpise zmluvy mu žalovaný peniaze neodovzdal. Po podpísaní zmluvy išli do reštaurácie, kde mu mal žalobca peniaze odovzdať. Tam mu oznámil, že mu peniaze vloží na účet a budú s nimi spoločne disponovať, pretože mal záujem podieľať sa na jeho podnikaní, čo bolo dôvodom, pre ktorý si chcel peniaze požičať. Keďže nemal záujem o spoluprácu so žalobcom, došlo medzi nimi k hádke a napokon sa rozhodol, že si peniaze od neho nepožičia. Oznámil mu aby zmluvu roztrhal a že o pôžičku nemá záujem. Podnikať nezačal, pretože nemal finančné prostriedky a je nezamestnaný. V sporovom konaní je povinnosťou účastníka konania označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy na svoje tvrdenia, nesie nepravdivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Žalobca tvrdil, že žalovanému požičal sumu 11.000 eur. Žalovaný túto skutočnosť popieral, preto dôkazná povinnosť označiť dôkaz na svoje tvrdenie o tom, že žalovanému peniaze poskytol, bola na žalobcovi. Tento právny názor je súladný aj s rozhodovacou činnosťou NS SR (rozsudok 2Cdo 293/2008, 4Cdo 138/2009). Podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, podľa ktorého deň podpísania zmluvy je zároveň potvrdením prevzatia pôžičky s ohľadom na skutkový stav súdenej veci, nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky. Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zisťovanie, či žalobca disponoval finančnými prostriedkami ku dňu poskytnutia pôžičky. Na preukázanie svojej finančnej solventnosti žalobca predložil kúpnu zmluvu zo dňa 29. 06. 2006, ktorou predal nehnuteľnosti tretej osobe za kúpnu cenu 780.000,-Sk a výpis z Obchodného registra spoločnosti V.T.B. Slovakia s.r.o.. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že kúpna zmluva bola uzatvorená 3 roky pred poskytnutím pôžičky, preto nie je dôkazom, že ku dňu poskytnutia pôžičky žalobca disponoval finančnou hotovosťou. Rovnako právne bezvýznamná v súvislosti so zisťovaním solventnosti žalobcu ku dňu uzatvorenia zmluvy je aj skutočnosť, že do 24. 09. 2008 bol spoločníkom spoločnosti V.T.B. Slovakia s.r.o., pretože žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by mu prípadne ukončením činnosti v tejto spoločnosti boli vyplatené finančné prostriedky, z ktorých by bol schopný poskytnúť žalovanému pôžičku. Je zrejmé, že od 24. 09. 2008 je nezamestnaný a nemá príjmy, z ktorých by preukázateľne bol schopný žalovanému poskytnúť finančné prostriedky za účelom začatia podnikania, ktoré mali byť dôvodom uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Keďže žalovaný v priebehu celého konania popieral prevzatie sumy 11.000 eur, pričom žalobca dôkazné bremeno v smere preukazujúcom existenciu finančných prostriedkov, ktoré mali byť predmetom pôžičky, nepreukázal a dôkazné bremeno neuniesol, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že žaloba nebola podaná dôvodne. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu ohľadne súdom prvého stupňa nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných rozhodnutí NS SR, odvolací súd uvádza, že v oboch rozhodnutiach je vyslovený právny názor, že pri zmluve o pôžičke veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázania skutočného odovzdania peňazí ako aj jeho solventnosti ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. Úspešný žalovaný mal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 OSP. Keďže v odvolacom konaní si žiadne trovy podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP neuplatnil, odvolací súd rozhodol, že sa mu ich náhrada nepriznáva. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.