Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 1To/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210010270 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210010270.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci proti obžalovanému M. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora v Komárne (ďalej len „prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 30. 04. 2012 sp. zn. 3T/76/2010, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 30. 10. 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože zistil, že nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa oslobodil obžalovaného M. T. (ďalej len „obžalovaný“) spod obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne z 10. 05. 2010, 2Pv 763/08, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ v spojení s § 140 písm. b/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ v spojení s § 140 písm. b/ Tr. zák. pre skutok, že : 27. októbra 2008 v čase okolo 19.00 hod. za obcou W. F. Z. smerom na obec M. pri prvom závlahovom kanáli nazývanom „P. P., kam priviezol na osobnom motorovom vozidle L. Q., nar. XX. XX. XXXX, aby pred jeho manželkou, ktorú na tomto mieste vyložil už skôr, že nemajú intímny vzťah a keď sa L. Q. vyjadrila, že takýto vzťah s obžalovaným má, fyzicky ju napadol tak, že ju opakovane udieral päsťou do tváre a tela, chytil ju za rameno a vlasy a ťahal ju smerom k vode a opakovane na ňu kričal slovami „Q. W.“, pričom v dôsledku jeho útoku vznikli poškodenej zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, pohmoždenie hlavy v oblasti dolnej čeľuste, pohmoždenie pod ľavým okom, vo vlasatej časti hlavy na pravej strane temena a povrchové škrabance na chrbte v oblasti drieku vľavo a ľavej lopatky s dobou liečenia najmenej 10 dní, pričom v útoku obžalovaný prestal až potom, čo sa k miestu činu blížilo iné auto a L. Q. mu povedala, že ide po ňu, na čo reagoval tak, že spoločne s manželkou nasadol do auta a z miesta činu odišiel, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. na Z. č. XXX a poškodenú K. W. H., T. XX/X, T., s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, odvolaním proti „celému rozsudku“ napadol prokurátor. V jeho písomných dôvodoch vytýkal súdu I. stupňa, že vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, čo nezodpovedá kritériám § 2 ods. 12 Tr. por. Poukazoval na to, že : - obžalovaný odmietol podrobnejšie objasniť okolnosti skutku, - svedkyňa P. T. po náležitom vysvetlení poučenia odmietnutia vypovedať uviedla, že iný dôvod na odmietnutie výpovede, ako to, že obžalovaný je otcom jej syna, nemá, - súd hodnotil výpovede svedkov - členov policajnej hliadky ako zmätočné, bez bližšej argumentácie, - relevantná z hľadiska posudzovania trestnej zodpovednosti veci sa javí byť výpoveď D. T., pretože druhý člen hliadky - D. A. - bol vodičom služobného vozidla, - svedok T. na hlavnom pojednávaní fakticky potvrdil údaje v zázname zo služby, vyhotovenom bezprostredne po jej ukončení, - prvý výsluch svedka T. sa uskutočnil takmer 8 mesiacov po skutku, pričom na začiatku výsluchu musel byť oboznámený s tým, v akej veci má byť vypočutý, - v zázname zo služby niet zmienky o tom, že P. T. mala nejakú účasť na napadnutí poškodenej, motív policajta uviesť do záznamu vedome nepravdivé údaje neexistuje, - posudok znalca - psychológa môže byť využiteľný len v tom smere, že z jeho záverov vyplýva tendencia poškodenej konfabulovať z dôvodov daných jej osobnostnou štruktúrou, - poškodená uviedla tri rôzne verzie dôvodu, pre ktorý sú jej výpovede odlišné - v priestupkovom konaní - od podania trestného oznámenia tvrdila, že ju napadla P. T., pri tom istom úkone uviedla, že táto jej dobre zaplatí, ak usvedčí zo spáchania skutku obžalovaného, čo bude pre ňu slúžiť ako argument v rozvodovom konaní, - v druhej verzii vypovedala proti obžalovanému, lebo hneď na mieste činu sa jej P. T. vyhrážala a neskôr jej telefonovala a vyhrážala sa jej zabitím, ak povie pravdu (že bola napadnutá svedkyňou), - podľa tretej verzie - z hlavného pojednávania - po skutku sa dozvedela, že obžalovanému v prípade odsúdenia hrozí vysoký trest, - znalec tieto okolnosti zjednodušil, zúžil posudzovanú situáciu do ničím nepodloženej polohy, že poškodená najprv označila za páchateľku P. T. a až následne obžalovaného, pričom v neskoršom štádiu konania sa znovu vrátila k tvrdeniu, že bola napadnutá manželkou obžalovaného, hoci poradie týchto výsluchov poškodenej bolo opačné, z čoho vyplýva, že poškodená bezprostredne po skutku, v rozrušení vďaka bolestiam, zo strachu, že bola zanechaná bez pomoci na pomerne odľahlom mieste, spontánne označila za páchateľa obžalovaného, o ktorého vine svedčí aj opakovaná svedecká výpoveď P. T.. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a následne postupoval podľa § 322 ods. 1 Tr. por. Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a vec vrátiť súdu I. stupňa podľa § 322 ods. 1 Tr. por. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo na žiadosť obžalovaného vykonané v jeho neprítomnosti. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na dôkazy vykonané pred súdom I. stupňa na hlavnom pojednávaní a to, že svedok A. neovláda maďarský jazyk. Dodala, že je predpoklad, že poškodená hovorila po maďarsky. Jej motiváciu vysvetlil znalec, pričom proti obžalovanému nie sú dôkazy takého charakteru, aby bol uznaný vinným. Navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou- prokurátorom, nezistiac dôvod na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Na základe prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v § 119 Tr. por. Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa Tretej časti, Tretej hlavy Tr. por. ako aj ďalších jeho ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods.1 písm. a/ Tr. por. V konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku nedošlo ani k porušeniu práv obžalovaného, vrátane jeho práva na obhajobu. Odvolací súd nezistil žiaden z dôvodov odôvodňujúcich podanie dovolania podľa § 371 Tr. por. Odvolací súd preskúmal predložený spisový materiál aj z hľadiska dodržania kontradiktórnosti pri vykonávaní dôkazov v prípravnom konaní a ich ďalšej použiteľnosti na hlavnom pojednávaní a zistil, že tento postup nebol pri všetkých dôkazoch dodržaný, na čo bude ďalej podrobne poukázané. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 213 ods. 1 Tr. por., policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu. Na základe výsledkov úplného a zákonne vykonaného dokazovania dospel súd I. stupňa k správnym skutkovým záverom. I keď v konečnom dôsledku súd I. stupňa o podanej obžalobe rozhodol správne, odvolací súd sa nestotožnil so všetkými jeho právnymi úvahami. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, na obsahy ktorých aj poukázal. Pri tomto sa podrobne zaoberal hodnotením rozporov vo výpovediach poškodenej z hlavného pojednávania oproti jej výpovediam z prípravného konania ako aj rozpormi zistenými vo výpovediach svedkov D. T. a D. A. a obsahom záznamu zo služby. Pokiaľ však ide o výpoveď poškodenej z 02. 12. 2008 tento dôkaz na hlavných pojednávaniach 14. 03. 2011 a 21. 09. 2011 nebol vykonaný (prečítaný), a že v prípravnom konaní tento výsluch nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, v súlade s ustanovením § 213 Tr. por. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, v prejednávanej veci bolo začaté trestné stíhanie 02. 12. 2008. Obvinenie bolo obžalovanému vznesené uznesením povereného príslušníka PZ z 20. 03. 2009, ktoré mu bolo doručené (oznámené) pri jeho výsluchu konanom 02. 04. 2009. Nasledujúci deň si obžalovaný zvolil obhajkyňu. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný pred výsluchom poškodenej z 02. 12. 2008 nebol poučený o možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov, najmä výsluchu poškodenej, nebolo mu umožnené klásť jej otázky a vyjadriť sa v prípravnom konaní k jej jedinej usvedčujúcej výpovedi. Z toho dôvodu takúto výpoveď nie je možné použiť ako dôkaz v konaní pred súdom. V tomto smere preto námietky prokurátora nie sú dôvodné. Ďalšie výpovede poškodenej z prípravného konania zo 04. 11. 2009, pri konfrontáciách s obžalovaným ako aj so svedkyňou P. T. a taktiež hlavných pojednávaní konaných 14. 03. 2011 a 21. 09. 2011 boli výlučne v prospech obžalovaného, pretože táto v nich zhodne tvrdila, že bola verbálne aj fyzicky napadnutá svedkyňou P. T. - bývalou manželkou obžalovaného. V rámci právnych úvah súd I. stupňa správne poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov - policajtov, ktoré nevedeli vysvetliť. Orgánom činným v trestnom konaní (policajt a prokurátor) je potrebné taktiež vytknúť, že výsluchy svedkov D. T. a D. A. vykonali až s odstupom 8 mesiacov od skutku, čo vzhľadom aj na nejednoznačný a neúplný obsah záznamu zo služby z 27. 10. 2008 (nie je z neho zrejmé, kedy bol policajtom vyhotovený) znižuje ich dôkaznú hodnotu. Ich výsluch nemal byť problémom, pretože sa jednalo o príslušníkov polície. Nie je možné súhlasiť ani s odvolacou námietkou prokurátora, v ktorých poukazoval na výsluch poškodenej v priestupkovom konaní, keďže výsluch v priestupkovom konaní nebol zadovážený orgánmi činnými v trestnom konaní nemožno ho použiť ako dôkaz v konaní pred súdom. Pokiaľ prokurátor poukazoval na závery znaleckého posudku z odboru psychológie, kde mal znalec vychádzať z iného poradia výsluchov poškodenej, než ako sú zadokumentované v spisovom materiály, táto skutočnosť nemala vplyv na hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na chronológiu jednotlivých výsluchov poškodenej tak, ako časovo prebiehali. Vzhľadom k uvedeným zisteným rozporom medzi jednotlivými dôkazmi a veľkým pochybnostiam o osobe páchateľa skutku aj odvolací súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním vina obžalovanému nebola jednoznačne preukázaná. Súd I. stupňa preto správne postupoval, keď vychádzal zo zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech), pretože nastala situácia ako vyplýva z uvedenej zásady, že pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môže reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne zistenie stavu veci, a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z týchto dôvodov súd I. stupňa správne rozhodol, keď obžalovaného postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Zákonný a správny je aj výrok o náhrade škody, ktorým súd I. stupňa obligatórne poškodených L. Q. a K. W. H. T. s nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože obžalovaného oslobodil spod obžaloby (§ 288 ods. 3 Tr. por.). Na základe uvedených dôvodov odvolací súd nezistiac žiadne právne relevantné a významné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie prokurátora zamietol, pretože zistil, že nie je dôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.(§ 185 ods. 2 Tr. por.).