Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/314/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210201857 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210201857.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, Panenská ul. 7, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti odporkyni: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., F. XX, zastúpená Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 1.266,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. augusta 2011 č. k. 6C/51/2010-72, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu 1.266,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 1.241,78 eura od 01. 05. 2008 do zaplatenia a trovy konania. Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 25. júna 2010 č. k. 6C 51/2010-29 tak, že návrh zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 31. marca 2011 č. k. 5Co 242/2010-44 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.081,79 eura do 15 dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám JUDr. Heleny Strachotovej advokátky do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v sume 305,27 eura. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 39, § 52 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka a z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že peňažné prostriedky navrhovateľ odporkyni poskytol v sume 1.081,79 eura a s prihliadnutím na všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa pre poskytnutie takéhoto úveru touto skutočnosťou (zaplatením kúpnej ceny spotrebného tovaru predajcovi) došlo k vzniku zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je ex offo povinný skúmať, či zmluva neodporuje dobrým mravom, teda je povinný posúdiť jej platnosť z hľadiska § 39 Občianskeho zákonníka. V úverovej zmluve absentuje dohoda jej účastníkov o výške úrokov z úveru, pričom tento údaj je veľmi dôležitý pre spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať pri výbere medzi viacerými produktmi toho istého dodávateľa, prípadne viacerými dodávateľmi. Pri tejto orientácii spotrebiteľovi údaj o RPMN nepomôže, keď priemerný spotrebiteľ nepozná konkrétny obsah a dopad tohto údaja na jeho povinnosti z konkrétneho právneho vzťahu. Z obsahu medzi účastníkmi konania uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva ani to, že odporkyňa ako spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy bola informovaná o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných v čase, keď bola zmluva podpísaná. Je pravda, že zmluva má odkaz na zmluvné podmienky navrhovateľa na poskytnutie takéhoto úveru, ale odporkyňa ako priemerný spotrebiteľ však náležite vyhodnotiť tieto rozsiahle zmluvné podmienky vôbec nemohla a to vzhľadom na rozsiahlosť a komplikovane štylizovaný obsah zmluvných podmienok. Zmluva uzavretá medzi veriteľom a odporkyňou je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a to v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže vôbec ovplyvniť vzhľadom na formulárovú predtlač, teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície jednoznačne slabšou stranou zmluvného vzťahu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd bol toho názoru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na to, že predmetnú zmluvu súd považoval za absolútne neplatný právny úkon, odstúpenie od zmluvy vykonané navrhovateľom je právne irelevantné, pretože právne účinne je možné odstúpiť len od platného právneho úkonu. Z absolútne neplatného právneho úkonu pre jej účastníkov vzniká len povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z obsahu potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že navrhovateľ odporkyni dňa 28. 08. 2007 poskytol finančné prostriedky v sume 1.081,79 eura a to tak, že u predajcu spotrebného tovaru zaplatil kúpnu cenu tovaru. V konaní zo strany odporkyne nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by odporkyňa na vyrovnanie svojho dlhu vyplývajúceho z tejto spotrebiteľskej zmluvy navrhovateľovi zaplatila nejakú sumu, preto súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že odporkyňa žiadnu splátku doteraz navrhovateľovi nezaplatila. Keďže zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22. 08. 2007 súd považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, každému z účastníkov vzniká povinnosť vrátiť druhého účastníkovi to, čo na základe takejto zmluvy nadobudol. Odporkyňa teda je povinná navrhovateľovi vrátiť 1.081,79 eura. Súd návrh nad túto sumu považoval za nedôvodný a zamietol ho, pretože odporkyni vznikla povinnosť navrhovateľovi vydať to, čo na základe neplatnej zmluvy od nej nadobudla. Súd návrh aj v časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky považoval za nedôvodný, pretože odporkyňa sa doteraz nemohla dostať do meškania s plnením tohto peňažného dlhu, keď neplatnosť zmluvy súd konštatoval len týmto rozsudkom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keď v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v takom pomere, v akom bol úspešný. Navrhovateľ mal vo veci úspech 85,40 %, preto má od odporkyne nárok na náhradu 85,40 % vzniknutých trov. Trovy navrhovateľa boli spolu v sume 357,46 eura, z ktorej priznal 85,40 %, teda sumu 305,27 eura. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že súd nerozhodol správne, nesprávne postupoval pri aplikácii právnych noriem na skutkový stav, ako aj pri zistení skutkového stavu. Záver súdu, že úverová zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v rozpore so zákonom je celkom nesprávny. Nie je pravdou, že zmluva neobsahuje údaj o výške úroku. Úrok je uvedený pod údajom cena úveru. Pre odporkyňu bol údaj o koľko peňazí požičanú sumu preplatí viacej ako transparentný. Údaj o výške sumy, o ktorú odporkyňa úver preplatí je celom jednoducho odvoditeľný z údaju o výške mesačnej splátky a ich počtu. Ak súd uvádza, že údaj o RPMN nepomôže, nakoľko je pre spotrebiteľa nezrozumiteľný, je takéto hodnotenie v rozpore so zákonom, nakoľko práve údaj o RPMN ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je najzrozumiteľnejším údajom, z ktorého vyplynie celková ročná cena požičania peňažných prostriedkov. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa navrhol zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť v plnom rozsahu a navrhovateľovi priznať trovy odvolacieho konania za súdny poplatok za odvolanie. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia zvyšku návrhu na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je treba podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP pre nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť zrušiť a v tejto časti vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Za nepreskúmateľný je treba považovať aj rozsudok, v ktorom sa súd skutkovo a právne nevysporiadal s celým uplatneným nárokom a za taký je treba považovať aj rozsudok, v odôvodnení ktorého súd neuviedol, prečo zamietol zvyšok návrhu navrhovateľa. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu 1.266,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 1.241,78 eura od 01. 05. 2008 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že odporkyni na základe jej žiadosti zo dňa 22. 08. 2007 o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol úver v sume 1.081,79 eura na nákup spotrebného tovaru. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 24 mesačných splátkach po 62,27 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15. 09. 2007. Odporkyňa si povinnosť nesplnila, preto je navrhovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so splatením ktorej sa odporca dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol navrhovateľom na zaplatenie vyzvaný. Navrhovateľ dňa 06. 03. 2008 od zmluvy odstúpil a vyzval odporkyňu na úhradu zmluvnej pokuty. Dňa 30. 04. 2008 sa stal splatným dlh odporkyne vo výške 1.266,68 eura. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 1.081,79 eura s príslušenstvom vyhovel, v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné. Predmetom odvolacieho konania je len zaplatenie sumy 184,89 eura (1.266,68 - 1.081,79) s príslušenstvom, v ktorej bol návrh zamietnutý (pozostávajúci z úrokov, poplatku za poistenie úveru a zmluvnej pokuty) a tiež výrok o náhrade trov konania. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy (22. 08. 2007) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Podľa § 372s OSP na konania začaté do 28. februára 2010 sa použijú predpisy účinné od 1. marca 2010. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta je jedným z osobitných inštitútov záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov. Je to zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak nesplní záväzok, teda ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Z obsahovej stránky je dôležitá podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, ktorou je výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta je pokuta peňažná, pri ktorej sa vyžaduje určenie jej výšky alebo jej určiteľnosť. Pôjde teda buď o pevnú sumu alebo dohodnutie spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom výslovne obmedzená, pretože je veľmi ťažké vopred finančne ohodnotiť záujem strany na splnení záväzku. Vo vzťahu k významu povinnosti zabezpečenej zmluvou pokutou by mohlo ísť o sumu príliš vysokú alebo neúmerne nízku, čo by negatívne ovplyvnilo uplatnenie funkcií zmluvnej pokuty. Preto je potrebné dbať na to, aby zmluvná pokuta bola primeraná hodnote a významu zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Ak je zmluvná pokuta privysoká, súd ju môže znížiť. Úvaha o súlade dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi nemôže viesť k všeobecnému konštatovaniu o jej možnej výške, ale musí vychádzať vždy z konkrétnej dohody o pokute, z jednotlivých konkrétnych podmienok, za ktorých je uzavretá a z konkrétnej jednotlivej zaisťovanej povinnosti. Tento súlad je preto potrebné skúmať vždy znova od začiatku pre každý jednotlivý prípad. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nar. Vlády č. 87/1995 Z. z. účinnom do 31. 12. 2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danej veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, preto jej obsah mal súd prvého stupňa posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaných ustanovení mal teda posudzovať aj jednotlivé zmluvné podmienky a u jednotlivých zmluvných podmienok posúdiť, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by z toho dôvodu boli podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. To, že údaj o úroku z úveru nie je uvedený priamo v zmluve, ale vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, na ktoré zmluva odkazuje, zmluvu neplatnou nerobí a RPMN v zmluve bolo uvedené, pričom nemožno súhlasiť s tým, že tento údaj spotrebiteľovi nepomôže, pretože uvedenie tohto údaju v zmluve vyžaduje aj zákon o spotrebiteľských úveroch a pokiaľ by zmluva takýto údaj neobsahovala, považoval by sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Aj keď bola zmluva uzavretá na štandardnom formulári, nemožno súhlasiť s tým, že odporkyňa nemohla v ničom ovplyvniť jej obsah, pretože samotné podmienky poskytnutia úveru boli individuálne s odporkyňou dohodnuté, odporkyňa nemohla ovplyvniť iba obsah ostatných zmluvných podmienok, uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec v rozpore s vykonaným dokazovaním nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zmluva ako celok je neplatná, pričom pre absenciu odvolania zo strany odporkyne nebolo možné napadnutý rozsudok zrušiť aj v už priznanej sume (v tejto časti je už právoplatný), preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zaoberať sa nárokom navrhovateľa na zaplatenie už len sumy 184,89 eura (1.266,68 - 1.081,79) s príslušenstvom, v ktorej bol návrh zamietnutý (pozostávajúcom z úrokov, poplatku za poistenie úveru a zmluvnej pokuty) a tiež výrokom o náhrade trov konania. Súd posúdi jednotlivé zmluvné podmienky týkajúce sa týchto uplatnených nárokov (úroky, poplatky, zmluvná pokuta), bude sa zaoberať výškou jednotlivých nárokov a posúdením ich platnosti. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Podľa § 95 ods. 1 OSP navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa § 95 ods. 2 OSP súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd ešte dodáva, že v danej veci navrhovateľ podaním zo dňa 05. 08. 2011 návrh zmenil a žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.266,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.241,78 eura od 01. 05. 2008 do zaplatenia a trovy konania. Návrh teda v časti príslušenstva zmenil, keď už nežiadal priznať úrok z omeškania 0,08 % denne (29,2 % ročne), ale len úrok vo výške 8,5 % ročne. Súd prvého stupňa takto zmenený návrh opatrovníčke odporkyne nedoručil, zmenený návrh na pojednávaní dňa 09. 08. 2011 uznesením pripustil, pričom toto uznesenie účastníkom konania ani nedoručil, čo bolo tiež dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je právnym názorom odvolacieho súdu súd prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP). Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.