Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/321/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210201865 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210201865.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobkyne: T. Z., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B., I. XXX/XX, zastúpená JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Turecká 49, proti žalovanej: H. U., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, B. Z., zastúpená JUDr. Emou Zacharovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Forcháchova bašta 7, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27. júla 2011, č. k. 10C/45/2010-119 a dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 14. septembra 2011, č. k. 10C/45/2010-138, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 198,42 eura, právnej zástupkyni žalovanej JUDr. Eme Zacharovej, advokátke so sídlom Nové Zámky, Forcháchova bašta 7, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o určenie, že závet poručiteľa L. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B., V. X zo dňa 17. 04. 2007, spísaný advokátkou JUDr. Teréziou Barákovou za prítomnosti dvoch svedkýň V. W. a R. T., dedičstvo ktorého je prejednávané v dedičskom konaní súdnej komisárky JUDr. Leily Baštrnákovej v Komárne pod č. k. 4D/647/2008, Dnot 287/2008, je neplatný, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 80 písm. c) OSP, § 34, § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 až 3, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 476b a § 476e Občianskeho zákonníka a zistený skutkový stav, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by bol závet poručiteľa L. T. zo dňa 17. 07. 2007 absolútne neplatným právnym úkonom. Konštatoval, že tvrdenie žalobkyne o absolútnej neplatnosti závetu z prvého dôvodu uvádzaného žalobkyňou, že svedkyňa závetu R. T. neovláda jazyk, v ktorom bol závet spísaný relevantným spôsobom preukázané nebolo, jednoznačne ale bolo preukázané, že obe svedkyne porozumeli obsahu testamentu, bol im známy zámer poručiteľa (že jeho výlučnou dedičkou má byť žalovaná), ako aj to, že predmetná listina obsahuje pre prípad smrti jeho skutočnú, vážnu a slobodnú vôľu. Uviedol, že svedkyňa R. T. síce perfektne neovláda slovenský jazyk, v ktorom bol závet spísaný, no je znalá úradného jazyka v takom rozsahu, aby mohla byť svedkyňou tohto právneho úkonu. Druhý dôvod neplatnosti závetu o nedostatku spôsobilosti poručiteľa na právne úkony bol podľa názoru súdu vyvrátený znaleckým posudkom vypracovaným v konaní ustanovenou znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria T.. I. W., na závery ktorého súd poukázal, konštatujúc, že poručiteľ v inkriminovanom čase bol plne spôsobilý na zriadenie závetu. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že zákon dáva poručiteľovi voľnosť pri robení závetu, v ktorom vyjadruje svoju poslednú vôľu - ako sa má naložiť s jeho majetkom pre prípad smrti, ktorá voľnosť je obmedzená len v záujme ochrany neopomenuteľných dedičov v § 479 OZ, podľa ktorého je závet v časti, ktorá odporuje právu neopomenuteľných dedičov na ich dedičský podiel neplatný. Pretože poručiteľ žalobkyňu ako neopomenuteľnú dedičku - dcéru nevydedil, tento je čiastočne relatívne neplatný, pretože žalobkyni sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí 1-ica jej dedičského podielu podľa zákona. Relatívnej neplatnosti závetu sa žalobkyňa musí dovolať v dedičskom konaní po poručiteľovi, v občiansko-právnom konaní naliehavý právny záujem na vyslovení relatívnej neplatnosti žalobkyňa nemá. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal ich náhradu vo výške 935 eur. Konštatoval, že žalovanej vznikli trovy na právnom zastúpení podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 1.102,79 eura (prevzatie veci dňa 23. 03. 2010 podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. a) = 1/13- ina výpočtového základu, t. j. 55,49 eura; účasť na pojednávaniach dňa 19. 05. 2010, 03. 09. 2010, 22. 09. 2010 podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. d) á 55,49 eura, t. j. 166,47 eura; za účasť na pojednávaní dňa 28. 02. 2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 14 ods. 5 patrí 1-ina, t. j. 14,25 eura; za vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 21. 04. 2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) suma 57 eur; za účasť na pojednávaniach dňa 11. 05. 2011 a 27. 07. 2011 podľa § 14 ods. 1 písm. d) á 57 eur, t. j. 114 eur, režijný paušál ku každému úkonu právnej služby podľa § 16 ods. 3, t. j. 4x 7,21 eura + 4x 7,41 eura, spolu 58,48 eura. Hotové výdavky: cestovné osobným motorovým vozidlom zn. Mazda EP Tribute, ev. č. B. z Nových Zámkov do Komárna a späť dňa 23. 03. 2010, 19. 05. 2010, 03. 09. 2010, t. j. 70 km pri spotrebe 12,8 l/100 km a cene PHM 1,25 eura/l, t. j. 8,96 litra x 1,25 eura = 11,20 eura a za opotrebovanie vozidla 0,21 eura x 70 km, t. j. 14,70 eura, spolu 25,90 eura x 3 cesty = 77,70 eura, dňa 28. 02. 2011 pri cene PHM 1,40 eura/l, t. j. 8,96 l x 1,40 eura = 12,54 eura, za opotrebovanie vozidla 0,21 eura x 70 km, t. j. 14,70 eura, spolu 27,24 eura; za cesty dňa 11. 05. 2011, 27. 07. 2011 pri cene PHM 1,46 eura/l, t. j. 13,08 eura; za opotrebovanie vozidla 0,21 eura x 70 km, t. j. 14,70 eura, spolu 27,78 eura x 2 cesty = 55,56 eura; za stratu času 1/60-ina výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1, t. j. za účasť na troch pojednávaniach v r. 2010 za 4 začaté polhodiny x 12,02 eura = 48,08 eura x 3 = 144,24 eura; za účasť na troch pojednávaniach v r. 2011, t. j. 4x 12,35 eura = 49,40 eura x 3 = 148,20 eura, 19% DPH podľa § 18 ods. 3 za služby vykonané v r. 2010, t. j. zo sumy 221,96 eura + 28,84 eura + 77,70 eura + 27,24 eura + 144,24 eura = 499,98 eura x 19% = 94,99 eura, 20% DPH podľa § 18 ods. 3 za úkony vykonané v r. 2011, t. j. zo sumy 14,25 eura + 171 eur + 29,64 eura + 27,24 eura + 55,56 eura + 148,20 eura = 445,89 eura x 20% = 89,17 eura), avšak náhradu trov konania si uplatnila len v sume 935 eur, a preto jej náhrada trov konania bola priznaná len v ňou uplatnenej výške. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14. septembra 2011, č. k. 10C/45/2010-138 prvostupňový súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov na účet Okresného súdu Komárno v sume 227,10 eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 148 ods. 1 a 166 ods. 3 OSP uviedol, že štátu vznikli trovy vyplatením znalečného znalkyni T.. I. W. vo výške 227,10 eura, o ktorých opomenul rozhodnúť v rozsudku vo veci samej. Proti obom rozsudkom podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne ich zmeny tak, že žalobe vo veci samej odvolací súd vyhovie a zaviaže žalovanú k náhrade trov konania a trov konania štátu. Vytýkala súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodol predčasne, bez zabezpečenia dôkazu, ktorý navrhla zadovážiť, čím porušil zákon v § 120 OSP, a napokon aj nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, čím porušil zákon v § 132 OSP. Dôvodila tým, že vo veci ustanovená znalkyňa T.. W. si na účely svojho znaleckého posudku nezabezpečila kompletnú zdravotnú dokumentáciu z hospitalizácie poručiteľa, ktorý bol operovaný na vážnu diagnózu a hospitalizovaný krátko pred spísaním závetu. Jeho zdravotný stav a vykonané procedúry mohli mať vplyv na slobodu a vážnosť prejavu jeho vôle v závete. Uviedla, že dôraz kladie predovšetkým na dôvody neplatnosti závetu uvedené v žalobe, t. j. svedeckú nespôsobilosť svedkyne R. T. a na ďalšie v žalobe uvedené nedostatky závetu. Poukázala predovšetkým na výpoveď a správanie svedkyne T. pri výsluchu pred súdom, najmä dňa 19. mája 2010, kedy táto svedkyňa nevedela a odmietla vypovedať na súde v úradnom jazyku a po maďarsky uviedla, že vôbec ničomu nerozumie. Ani na ďalšom pojednávaní táto svedkyňa nerozumela otázkam kladeným súdom a nevedela preložiť text po slovensky prečítaný zo závetu, najmä text týkajúci sa vyhlásenia poručiteľa o jeho poslednej vôli nakladať so svojím majetkom. Z jej vystúpenia pred súdom jednoznačne vyplynulo, že svedkyňa neovláda jazyk, v akom bol závet spísaný a prejav vôle poručiteľa urobený do takej miery, aby celému úkonu porozumela a mohla o ňom spôsobilo svedčiť. Zdôraznila, že v závete nie je uvedené, či si svedkyňa svoje výslovné vyhlásenie v ňom napísané prečítala a či mu porozumela, závet postráda akúkoľvek prekladateľskú doložku o tlmočení do maďarského jazyka, a naviac, táto svedkyňa bola k úkonu len náhodile privolaná svedčiť a nebola so svojou úlohou uzrozumená. Tieto skutočnosti preto považuje za také nedostatky závetu, ktoré ho robia nejasným, neurčitým, obchádzajúcim zákon, a teda v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka aj neplatným. V dôvodoch odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku žalobkyňa uviedla, že s poukazom na to, že odvolaním proti rozsudku vo veci samej sa domáha zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia žaloby, z týchto istých intencií a dôvodov navrhuje preto zmeniť aj dopĺňací rozsudok prvostupňového súdu a na trovy znaleckého dokazovania zaviazať žalovanú. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobkyňu nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 75,49 eura pozostávajúce z 1 úkonu právnej pomoci v sume 55,50 eura + 7,41 eura režijný paušál a k tomu 12,58 eura DPH. Uviedla, že s dôvodmi podaného odvolania nesúhlasí. Súd použil správne ustanovenie právneho predpisu a skutkový stav zistil dostatočne, pretože znalkyňa sa oboznámila s obsahom spisu aj zdravotnou dokumentáciou poručiteľa. Poukázala na to, že v súdnom spise sa nachádza oznámenie FNsP Nové Zámky zo dňa 18. 10. 2010, prílohu ktorého tvoria prepúšťacie správy z hospitalizácií poručiteľa v rokoch 2007 a 2008. Znalkyňa jednoznačne v závere znaleckého posudku konštatuje, že poručiteľ v čase blízkom ku dňu 17. 04. 2007 neužíval lieky, ktoré by ovplyvňovali jeho psychické schopnosti a neliečil sa na také ochorenie a ani ho nemal diagnostikované žiadnym z lekárov, ktoré by malo ovplyvniť jeho rozpoznávacie schopnosti a jeho schopnosť správne a logicky predvídať následky svojho konania, vrátane spísania závetu. K ďalším námietkam žalobkyne o tom, že svedkyňa závetu R. T. bola svedecky nespôsobilá podľa § 476e OZ žalovaná uviedla, že s týmto tvrdením a právnym posudzovaním zákonných požiadaviek kladených na osobu svedka závetu nesúhlasí a toto tvrdenie nemá ani oporu v zákone. Zdôraznila, že svedkyňa T. nepochybne splnila podmienku uvedenú v ust. § 476e OZ, že svedkami závetu môžu byť len osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Čo sa týka ďalšej podmienky, že svedkami nemôžu byť osoby, ktoré okrem iného nepoznajú jazyk, ktorým sa prejav vôle robí, žalovaná uviedla, že toto ustanovenie má na mysli vylúčenie ako svedkov osoby, ktoré nedisponujú rozumovými, zmyslovými a vyjadrovacími schopnosťami, potrebnými na zistenie toho, či závet je skutočnou vôľou závetcu. Zdôraznila, že závet môže byť vyhotovený v akomkoľvek jazyku, ktorému rozumie závetca a len, ak by sa závet vyhotovoval v inom ako štátnom jazyku, je potrebné, aby svedkovia závetu tento jazyk poznali do takej miery, aby porozumeli, že vyjadruje poslednú vôľu závetcu. Teda tvrdenie žalobkyne, že svedok musí ovládať jazyk, nemá oporu v zákone, práve tak, ako nemá oporu v zákone tvrdenie, že má ovládať jazyk aspoň na úrovni poručiteľa. Za nepravdivé označila tvrdenie žalobkyne, že svedkyňa bola náhodile prítomná a to s poukazom na výpoveď samotnej svedkyne T., ktorá potvrdila, že s poručiteľom sa poznala a vedela o tom, že bude svedkyňou závetu. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že poručiteľ p. T. jej povedal, že toto je jeho posledná vôľa, že takto chce, aby sa po ňom dedilo. Uviedla, že úlohou svedka pri závete spisovanom podľa § 476b OZ nie je aj poznať obsah závetu, hoci v tomto konkrétnom prípade svedkyňa vedela, že poručiteľ chcel, aby dedila žalovaná a nechcel, aby dedila žalobkyňa, pretože z platnej dikcie tohto ustanovenia nevyplýva, že svedkovia majú poznať obsah závetu, títo dokonca nemusia byť prítomní pri samotnom spisovaní závetu a ani pri podpisovaní závetu zostaviteľom. Zdôraznila, že zostaviteľ môže výslovne prejaviť svoju vôľu rôznymi spôsobmi - ústne, písomne, iným jednoznačným, nesporným a pochyby nevzbudzujúcim spôsobom, z ktorého je zrejmé jeho vedomie, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a že s jej obsahom súhlasí. O takýto prejav ide napríklad, keď zostaviteľ predloží svedkom pripravenú listinu - závet k podpisu a odpovie kladne na ich otázku, či listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pozornosť žalovaná upriamila aj na to, že žalobkyňa sa so svojím otcom nestýkala, nepoznala ho a on si ani neželal poznať ju, pričom je toho názoru, že súdy by mali rešpektovať vôľu poručiteľov a mali by pristupovať k posudzovaniu závetu súladne s vôľou poručiteľa vyjadrenou v nich. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporkyne a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 15. 02. 2010 domáhala určenia neplatnosti závetu poručiteľa L. T., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého dňa XX. XX. XXXX, spísaného advokátkou JUDr. Teréziou Barákovou za prítomnosti dvoch svedkýň V. W. a R. T.. Dôvod neplatnosti závetu videla v tom, že závet svojím obsahom odporuje zákonu, pretože tento je spísaný v jazyku slovenskom, avšak svedkyňa tohto právneho úkonu R. T. vôbec neovláda slovenský jazyk ani rečou, ani písmom, a aj keď je na závete podpísaná, vôbec nie je v závete uvedené, či závet prečítala a či celému právnemu úkonu porozumela. V priebehu konania (na pojednávaní konanom dňa 22. 09. 2010) žalobkyňa neplatnosť závetu rozšírila o ďalší dôvod - nespôsobilosť poručiteľa na právne úkony v čase spísania závetu. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť správnosť právnych záverov prvostupňového súdu na otázku platnosti (neplatnosti) závetu poručiteľa L. T., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého dňa XX. XX. XXXX, spísaného advokátkou JUDr. Teréziou Barákovou za prítomnosti dvoch svedkýň V. W. a R. T., ktorý žalobu o určenie neplatnosti predmetného závetu zamietol, zastávajúc názor, že neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by bol závet poručiteľa L. T. absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a prejednaní veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na prvý dôvod uvádzaný žalobkyňou v podanom odvolaní, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie predčasné, odvolací súd uvádza, že s týmto právnym názorom z nižšie uvedených dôvodov súhlasiť nemôže. Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 OSP) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď § 120 ods. 1 OSP). Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 OSP), a nie účastníkov konania. V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie na žalobkyňou namietaný dôvod neplatnosti závetu z dôvodu poručiteľovej nespôsobilosti na takýto právny úkon pre jeho zdravotný stav. Predovšetkým treba uviesť, že žalobkyňa počas celého konania nepredložila žiaden dôkaz o prípadnom psychickom ochorení poručiteľa, ktoré by malo vplyv na jeho spôsobilosť, len poukazovala na to, že poručiteľ v čase blízkom pred spísaním závetu mal vážne zdravotné problémy, užíval lieky, čo mohlo mať vplyv vykonanie tohto právneho úkonu. Ak prvostupňový súd na vyriešenie tejto odbornej otázky nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. I. W. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, tento postup bol správny. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, má za to, že vo veci ustanovená znalkyňa v písomne podanom znaleckom posudku zo dňa 04. 04. 2011 (č. l. 84 až 89 spisu) jednoznačne vyvrátila akékoľvek pochybnosti o tom, že by neb. L. T. v inkriminovanom období užíval lieky, ktoré by ovplyvňovali jeho psychické schopnosti alebo sa liečil na také ochorenie alebo ho mal diagnostikované príslušným lekárom, ktoré by malo vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti a jeho schopnosť správne a logicky predvídať následky svojho konania vrátane spísania závetu. Znalkyňa sa tiež dostatočne vyporiadala aj s námietkami žalobkyne, prečo nebol žiaden racionálny dôvod k vyžiadaniu kompletnej dokumentácie z hospitalizácie poručiteľa k vypracovaniu znaleckého posudku (viď č. l. 101 spisu), na svojich odborných záveroch zotrvala, a preto odvolací súd mal za to, že dokazovanie bolo dostatočné a námietky žalobkyne sú nedôvodné. Ani ďalšiu námietku žalobkyne o nespôsobilosti R. T. byť svedkyňou závetu z dôvodov žalobkyňou už v žalobe, počas konania, ako aj v dôvodoch odvolania uvedených, odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú. K tomuto záveru odvolací súd, okrem dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnej miere stotožňuje, naviac ešte uvádza nasledovné: dediť podľa súčasnej právnej úpravy možno: a) zo zákona, b) zo závetu alebo c) z obidvoch týchto dôvodov. Závet je jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle výlučne osobnej povahy (nepripúšťajúci zastúpenie), ktorý o svojom majetku pre prípad smrti zriaďuje jediná fyzická osoba. Pre zriadenie závetu treba dohliadnuť na všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 - § 479 Občianskeho zákonníka. Pri vlastnoručne napísanom závete (§ 476a OZ) záleží na tom, aby bol celým svojím obsahom poručiteľom vlastnoručne napísaný a na záver podpísaný s uvedením dňa, mesiaca a roku, kedy bol podpísaný. Pokiaľ ide o závet, ktorý je napísaný iným spôsobom (§ 476b OZ), čo je aj prejednávaný prípad, musí byť poručiteľom, ktorý môže čítať a písať, podpísaný. Podmienkou platnosti je však pribratie dvoch svedkov, u ktorých sú predpoklady na toto ich pôsobenie (§ 476e, § 476f OZ), ktorí musia byť súčasne prítomní tomu, kedy poručiteľ závetu výslovne vyhlásil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Nezáleží však na tom, aby boli aj oboznámení s obsahom závetu. Svedkyňa závetu R. T., voči ktorej výhrady nespôsobilosti sú žalobkyňou namietané, vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22. 09. 2010 (č. l. 36 až 38 spisu) jednoznačne uviedla, že plne porozumela, aká je vôľa závetcu, kvôli čomu bola k poručiteľovi zavolaná a že podpisuje listinu, ktorá obsahuje jeho poslednú vôľu. Aj keď bol prítomný na tomto pojednávaní tlmočník, z výpovede svedkyne je zrejmé, že aj keď lepšie ovláda jazyk maďarský ako slovenský, po slovensky rozumie, žije v zmiešanom prostredí, v ktorom žijú slovensky a maďarsky hovoriaci občania, pracovala v určitom období ako predavačka v obchode a podľa jej vyjadrenia „samozrejme vedela obslúžiť aj občanov, ktorí po maďarsky nehovorili.“ Rovnako tak bolo preukázané, že sa nejednalo o náhodilú svedkyňu, s poručiteľom dokonca spolu pracovali na družstve, čo uviedla sama žalobkyňa na pojednávaní dňa 22. 09. 2010. Z uvedeného preto odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že v danom prípade svedkyňa R. T. spĺňala náležitosti ustanovené v § 476b Občianskeho zákonníka. (Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať). Z tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že závet môže byť vyhotovený v akomkoľvek jazyku, ktorému rozumie závetca a len, ak by sa závet vyhotovoval v inom ako štátnom jazyku, je potrebné, aby svedkovia závetu tento jazyk poznali do takej miery, aby porozumeli, že vyjadruje poslednú vôľu závetcu (svedok závetu nemusí ovládať jazyk, v ktorom je závet napísaný, ani nemusí poznať obsah závetu), musí len vedieť, že je to posledná vôľa závetcu, čo svedkyňa R. T. vedela. Táto svedkyňa spĺňala aj náležitosti uvádzané v § 476e Občianskeho zákonníka (Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.), čo však v konaní tvrdené ani namietané nebolo. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa (odvolanie, voči ktorému žalobkyňa podala len z dôvodu podania odvolania vo veci samej) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal ich náhradu vo výške 198,42 eura, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby podľa § 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolacie trovy žalovanej vznikli za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 07. 11. 2011 vo výške 57 eur + režijný paušál 7,41 eura a za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 15. 03. 2012 vo výške 63,58 eura + režijný paušál 7,63 eura + cestovné Nové Zámky - Nitra a späť a náhrada za stratu času vo výške podľa § 17 ods. 1 vo výške 62,80 eura. Náhradu trov odvolacieho konania je žalobkyňa povinná zaplatiť právnej zástupkyni žalovanej JUDr. Eme Zacharovej, advokátke so sídlom Nové Zámky, Forcháchova bašta 7, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 OSP). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.