Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/307/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211201278 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211201278.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa : Stavebné bytové družstvo Komárno, so sídlom Komárno, Zimná 16, IČO: 00 170 984, zastúpený advokátom : JUDr. Matej Pekarik, so sídlom Nové Zámky, Petöfiho 1, proti odporcovi : N. H., nar. XX. XX. XXXX, zdržuje sa na adrese : J., B. N. XXXX/ X, zastúpený advokátkou : Mgr. Daniela Oravczová, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o zaplatenie 1.042,77 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 13. septembra 2011 pod č. k. 6C/27/2011-73 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 1.042,77 eura zastavil. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 30,75 eura za čas od 21. 11. 2009 do 23. 05. 2011 v sume 8,43 eura, zo sumy 101,28 eura za čas od 21. 12. 2009 do 23. 05. 2011 v sume 26, 23 eura, zo sumy 101,28 eura za čas od 21. 01. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 24,66 eura, zo sumy 101,28 eura za čas od 21. 02. 2010 do 23.05.2011 v sume 23,09 eura, zo sumy 101,28 eura za čas od 21. 03. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 21,67 eura, zo sumy 101,28 eura za čas od 21. 04. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 20,11 eura, zo sumy 101,28 eura za čas od 21. 05. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 18,58 eura, zo sumy 101,28 eura za čas od 21. 06. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 17,01 eura, zo sumy 50,51 eura za čas od 21. 07. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 7,73 eura, zo sumy 50,51 eura za čas od 21. 08. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 6,94 eura, zo sumy 50,51 eura za čas od 21. 09. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 6, 16 eura, zo sumy 50,51 eura za čas od 12. 10. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 5,40 eura, zo sumy 50,51 eura za čas od 21. 11. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 4,62 eura, zo sumy 50,51 eura za čas od 21. 12. 2010 do 23. 05. 2011 v sume 3,86 eura všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi z uvedených súm úroky z omeškania vo výške 9 %. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 381,06 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca je vlastníkom bytu č. X . v bytovom dome nachádzajúcom sa v J., na B. priateľstva 7. Dňa 01. 05. 2007 uzatvorili zmluvu o výkone správy, na základe ktorej odporca mal navrhovateľovi zaplatiť mesačné platby za výkon správy a zabezpečovaní plnení spojených s užívaním sporného bytu. V období od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2010 odporca pravidelné mesačné platby nevykonal, preto mu vznikol nedoplatok v celkovej sume 1.042,77 eura. Žalovanú istinu zaplatil navrhovateľovi 23. 05. 2011. Medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka vzniku povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Úroky z omeškania odporca spochybnil len čo do ich výšky, teda na nekalú správnosť ich výpočtu. Súd považoval uplatnený nárok za dôvodný. Vychádzal z ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2009. Čo sa týka námietky odporcu, že nadpolovičná väčšina vlastníkov bytového domu prehlásila, že si úroky z omeškania neuplatňujú, takýto spôsob odpustenia úrokov z omeškania zmluva o výkone správy nepripúšťa a zo žiadneho ustanovenia nie je možné vyvodiť, že by navrhovateľ nemohol príslušenstvo pohľadávky uplatniť. Navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva z článku 6 bod 8 zmluvy o výkone správy za obdobia, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku, pretože v týchto obdobiach odporca bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu. K námietke odporcu, že dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd uviedol, že nie každá dojednaná zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože jej zmyslom je zaistenie splnenia zmluvných povinností, teda účelom je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie riadnemu splneniu záväzku. Dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,25 % nie je neprimeraná k jednotlivým funkciám zmluvnej pokuty. Napokon, navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu len vo výške 0,05 % denne. V časti o zaplatenie istiny konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP, keď navrhovateľ v tejto časti zobral návrh späť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, § 146 ods. 2 a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, keď v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania vzniklo mu právo na náhradu trov konania, pretože k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa odporcu a v ostatnej časti mu vzniklo právo na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 OSP, pretože v tejto časti bol úspešný. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca vo vyhovujúcej časti a domáhal sa jeho zmeny tak, že návrh bude zamietnutý. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) ako aj, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho poriadku a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2, písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí odchýlil od požiadaviek navrhovateľa vo všetkých položkách priznanej zmluvnej pokuty ako aj úrokov z omeškania ich znížením o eurocenty, ale v rozdieloch žalobu bez uvedenia dôvodov nezamietal. Nerozhodol tak o celom predmete sporu. Naopak, v jednej položke priznal viac, ako navrhovateľ požadoval a to v položke úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 50,51 eura za čas od 21.07.2010 do 23.05.2011, ktorý navrhovateľ požadoval v sume 3,82 eura a súdom mu bol priznaný v sume 8,81 eura. V prejednávanej veci ide o prípad, keď sa odporca dostal do omeškania s plnením svojich platobných povinností ako vlastník bytu v bytovom dome, ktorého správcom je navrhovateľ. Povinnosťou odporcu bolo platiť mesačné príspevky vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv alebo iných fondov (článok 3 bod 2 písm. a/ Zmluvy o výkone správy), platiť preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu a ďalšie služby vo výške určenej správcom mesačne vopred (článok 3 bod 2 písm. b/ Zmluvy o výkone správy) a platiť poplatok za výkon správy mesačne vopred (článok 3 bod 2 písm. c/ Zmluvy o výkone správy). Prvé dve platobné povinnosti tvoria vlastníctvo bytov v bytovom dome, až tretia - poplatok za výkon správy patrí správcovi. V článku 6 bod 7 Zmluvy o výkone správy sú uvedené prostriedky, ktoré patria správcovi, pričom z týchto troch platieb patrí správcovi len poplatok za výkon správy. Preto úroky z omeškania ako príslušenstvo a zmluvná pokuta ako zabezpečenie pohľadávky tvoria taktiež vlastníctvo vlastníkov bytov v dome a nie správcu. Z uvedeného nie je možné vyvodiť iný logický záver ako ten, že veriteľom z úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty sú ostatní vlastníci bytov v dome. Správca sa výkonom svojej činnosti nestáva veriteľom, resp. vlastníkom pohľadávok. Odporca predložil súdu odpustenie mu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v písomnej forme, ktoré podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v dome. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že vlastníci bytov v dome nemôže pristúpiť k odpusteniu predmetných úrokov z omeškania, keď zmluva o výkone správy s týmto postupom nepočíta. Nadpolovičná väčšina vlastníkov odpustila nároky, ktoré im patria, preto im nemožno vyčítať, že by prekročili rozsah svojich oprávnení. Správca, ako zástupca vlastníkov bytov v dome by sa mal riadiť ich vôľou a sledovať ich záujmy. Nespravil tak tým, že zotrval na žalobe po tom, ako bol oboznámený s tým, že nadpolovičná väčšina upustila od vymáhania predmetných nárokov. Dohodu o zmluvnej pokute naviac považoval za absolútne neplatnú, pretože zo zmluvy o výkone správy nie je zrejmé, komu táto pokuta patrí. V článku 6. bod 4 sa uvádza, komu patria úroky z omeškania, pri zmluvnej pokute takéto ustanovenie chýba. Zabezpečenie vo forme zmluvnej pokuty nemôže byť zriaďované v prospech správcu a v tom prípade ani nemôže byť ním zriaďované zmluvou o výkone správy. Správca sa má venovať správe domu, ktorej súčasťou nie je dohadovanie zmluvnej pokuty v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome. Zmluvná pokuta netvorí príslušenstvo pohľadávky, preto nie je možné tvrdiť, že jej vymáhanie je súčasťou vymáhaní vzniknutých nedoplatkov vlastníkov. S týmito námietkami o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute sa súd nezaoberal. Odporca namietal aj neprimeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty, keďže zmluva o výkone správy je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a takáto zmluvná podmienka podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ je neprijateľná, a preto neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Neprimeranosť spočíva v tom, že zabezpečená pohľadávka je zabezpečená aj zákonným záložným právom v prospech ostatných vlastníkov bytov, a je dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti, s ktorým je spojená aj možnosť domáhať sa úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa mal pristúpiť k tomu, že by rozdelil úroky z omeškania a zmluvnú pokutu na dve položky, a to na položku pripadajúcu na poplatok za výkon správy prináležiacu správcovi, a na položku pripadajúcu na poplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv alebo iných fondov a na plnenia spojené s užívaním bytu a ďalšími službami patriacimi vlastníkom, keďže vyžadujú odlišné rozhodnutie, čo pri ich uvádzaní v jednej položke nie je možné. Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (§ 212 ods. 1 OSP) , prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa vyplýva, že odporca ako vlastník bytu č. X. v bytovom dome v J., na B. N. X uzavrel s navrhovateľom ako správcom zmluvu o výkone správy, na základe ktorej sa vlastníci zaviazali zaplatiť správcovi poplatky za výkon správy a preddavky na zabezpečenie plnení spojených s užívaním bytu v bytovom dome a zaplatiť mu príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu alebo iných fondov a plniť si iné povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy (článok 3 ods. 2 zmluvy) a správca sa zaviazal zabezpečiť dodávky plnení spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru, údržbu a opravy bytu bytového domu, jeho spoločných častí, spoločných zariadení a priľahlého pozemku k bytovému domu a s tým spojené technické, ekonomické a právne činnosti za dohodnutých podmienok uvedených v zmluve (článok 1, ods. 4 zmluvy). V zmysle článku 3 ods. 2 sú vlastníci povinní najmä platiť príspevky mesačne vopred do FPUO alebo iných fondov, platiť preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu a ďalšie služby vo výške určenej správcom mesačne vopred, platiť poplatok za výkon správy mesačne vopred. Platby podľa ods. 2 sú vlastníci povinní platiť správcovi spolu mesačne najneskôr do 20. dňa v mesiaci za mesiac nasledujúci. V prípade omeškania s platbami podľa tejto zmluvy sú vlastníci povinní zaplatiť majetkové sankcie podľa článku 6 ods. 10 (článok 3 ods. 5 zmluvy). Ak sa vlastníci dostanú do omeškania s platbami uvedenými v tejto zmluve po lehote ich splatnosti, sú povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia dlžnej sumy. Použitie § 517 OZ v prospech ostatných vlastníkov tým nie je dotknuté (článok 6 ods. 10 zmluvy). Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia mesačných platieb za výkon správy a zabezpečenie dávok spojených s užívaním bytu, za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2010 vo výške 1.042,77 eura. V dôsledku uhradenia istiny odporcom v priebehu konania bolo konanie o zaplatenie 1.042,77 eura zastavené a návrhu v časti príslušenstva bolo vyhovené. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania , ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Omeškanie dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne relevantné okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu (omeškanie veriteľa). Nastáva automaticky priamo zo zákona a nevyžaduje sa žiadny právny úkon, zo strany veriteľa. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času určeného na plnenie. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu v obsahu záväzku tak, pokiaľ ide o oprávnenie veriteľa, ako aj povinnosti dlžníka a vznik nárokov zo zodpovednosti za omeškanie. Jedným z týchto nárokov sú úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ zákonným dôsledkom omeškania s plnením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania pri meškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t. j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť (splatnosť). V danom prípade súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % z jednotlivých súm tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keď vychádzal z toho, že odporca si neplnil svoje povinnosti uložené v článku 3 ods. 2 písm. a/ a b/, keď neplatil predpísané mesačné platby a preto mu vznikol nedoplatok. Súd prvého stupňa teda priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z jednotlivých zálohových platieb za rok 2009 a 2010. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa článku 3 ods. 2 písm. a/ a b/ sú stanovené povinnosti vlastníkov bytov a to platiť príspevky mesačne vopred do FPUO alebo iných fondov a platiť preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu a ďalšie služby vo výške určenej správcom, mesačne vopred. Zároveň v ods. 3 je stanovená povinnosť vlastníkov tieto platby uhrádzať mesačne najneskôr do 20 dňa v mesiaci za mesiac nasledujúci. V bode 4 zmluvy sú vlastníci povinní vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnuté plnenie v zmysle článku 2 zaplatiť správcovi do 15 dní od dňa doručenia vyúčtovania. Vlastníci bytov sú povinní v súlade so zmluvou o výkone správy, t. j. spôsobom a v lehotách stanovených v zmluve poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv a táto povinnosť je im kogentne daná aj ust. § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. Porušenie povinnosti prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv nie je v zákone nijako sankcionované. Práve s tým počíta ust. § 517 ods. 2 OZ, kedy možno priznať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu úroky z omeškania. V danom prípade išlo o zálohové platby a navrhovateľ na ich základe vykonal vyúčtovanie tak, ako mu ukladá článok 2. bod 8. a 9 Zmluvy o výkone správy. V tejto súvislosti je podstatné uviesť, že až momentom vykonania vyúčtovania vzniká vlastníkom skutočná pohľadávka voči dlžníkovi (v prípade nedoplatku) alebo vice versa, vzniká pohľadávka vlastníka voči ostatným vlastníkom zastúpeným správcom, pričom zároveň zaniká právny dôvod uplatneného žalobného návrhu na zaplatenie neuhradených preddavkov počas kalendárneho roka. Ak už v čase rozhodovania súdu je zrejmé, aké boli skutočné náklady rozrátané na celý dom na všetkých vlastníkov, resp. ako bolo naložené s prostriedkami na fonde prevádzky, údržby a opráv, súd posúdi tieto vyúčtovania vyhotovené správcom, či bolo boli vykonané riadne a v súlade so zákonom. Až v prípade, ak by si odporca svoju povinnosť nesplnil do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, mohol sa dostať do omeškania a nasledujúcim dňom by mu mohol súd prvého stupňa priznať úrok z omeškania, avšak zo sumy, ktorá vyplývala z vyúčtovania v prípade zisteného nedoplatku (v prípade preplatku by tento zákonný podklad odpadol) a nie tak, ako urobil súd prvého stupňa, z každej jednotlivej zálohovej platby. Z listinných dokladov na čl. 13 a 14 spisu predložených navrhovateľom je nesporné, že navrhovateľ vykonal vyúčtovanie za rok 2008, kedy na účte odporcu vznikol nedoplatok vo výške 1.146,06 eura, avšak za rok 2009 vznikol odporcovi preplatok vo výške 567,96 eura. Ak súd prvého stupňa takto nárok navrhovateľa neposúdil, jeho rozhodnutie nie je správne a aj to bolo dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti. Okrem týchto pochybení je nutné prisvedčiť i námietke odporcu, že súd prvého stupňa rozhodol i nad žalobný návrh, keď je nesporné, že priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 50,51 eura za čas od 21.07.2010 do 23.05.2011 v sume 8,81 eura, keď navrhovateľ požadoval sumu 3,82 eura. Navrhovateľ si v danom prípade uplatnil právo aj na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta sa od úroku z omeškania líši vo viacerých smeroch : a/ základným rozdielom je, že zmluvná pokuta sa stanovuje vždy dohodou zmluvných strán, čo vyplýva už z jej samotného pojmu, zatiaľ čo výška úroku z omeškania je upravená pre občianskoprávne vzťahy, nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., b/ ďalším zásadným rozdielom medzi zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania je, že zmluvná pokuta na rozdiel od úrokov z omeškania nie je príslušenstvom pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ, ale je zabezpečovacím a akcesorickým záväzkom, c/ zmluvná pokuta na rozdiel od úrokov z omeškania, ak nebolo dohodnuté inak, vylučuje nárok na náhradu škody z tohto porušenia povinnosti, pre ktoré bola zmluvná pokuta požadovaná. Zmluvná pokuta plní funkciu tzv. paušalizovanej náhrady škody, d/ zmluvná pokuta na rozdiel od úrokov z omeškania môže zabezpečovať aj iné porušenie povinnosti, než je omeškanie. Výška zmluvnej pokuty tiež môže byť stanovená podobne ako úrok z omeškania určitým percentom z dlžnej sumy, takže niekedy nie je zrejmé, či je možné požadovať tieto dve majetkové sankcie súbežne. Súbehom zmluvnej pokuty a úroku z omeškania sa výslovne nezaoberá Občiansky zákonník, je preto potrebné oprieť sa o právnu teóriu a prax. Judikatúra NS ČR dospela k názoru, že v prípade, ak si zmluvné strany dojednajú pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku zmluvnú pokutu, tak je tá zmluvná strana, ktorá sa dostane do omeškania povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane dojednanú zmluvnú pokutu, ako aj úrok z omeškania (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Cdo/742/99 z 28.08.2000). Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty a pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkciu zmluvnej pokuty (funkcia preventívna, uhradzovacia a sankčná). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť z prihliadnutím na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež vziať výšku zaistenej sumy, z ktorej je možné usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. V danom prípade je zmluvná pokuta dojednaná v článku 6 bod 8 zmluvy o výkone správy vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platbami dohodnutím v zmluve o výkone správy. Primeranosť zmluvnej pokuty v danom prípade je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti platiť príspevky do FPUO, preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu a ďalšie služby a poplatok za výkon správy. Zmyslom zmluvnej pokuty je zaistenie splnenia povinnosti, ktoré sú obsahom záväzkov. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je v zásade vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Odvolací súd výšku zmluvnej pokuty 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania z pohľadu zaistenej povinnosti (platiť príspevky do FPUO, preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu a ďalšie služby a poplatok za výkon správy) a aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nepovažoval za neprimeranú jednotlivým funkciám zmluvnej pokuty, ktorú má plniť, a takúto dohodu nepovažoval za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ naviac za situácie, keď navrhovateľ si neuplatnil zmluvnú pokutu v celej dohodnutej výške, vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, avšak len vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí však žiadnym spôsobom nevyporiadal s námietkou odporcu, že zmluvná pokuta bola nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov odporcovi odpustená a v dôsledku absencie odôvodnenia je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Svoje rozhodnutie odôvodnil len čo sa týka úrokov z omeškania, keď uviedol, že hoci nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov obytného domu nepožaduje od odporcu úroky z omeškania, tieto mu nie je možné odpustiť, pretože to nie je možné vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona a v ďalšej časti sa už odpustením zmluvnej pokuty nezaoberal. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje § 157 OSP, ktorého výkladom treba dospieť k záveru, že v tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, ale i čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosťou súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Preskúmavaný rozsudok súdu prvého stupňa tieto požiadavky nespĺňa, pretože okrem zhora už vytknutého pochybenia, jeho ďalším nedostatkom je i takmer úplná absencia reakcie na argumenty odporcu o možnosti odpustenia úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Súd síce nie je povinný reagovať na akýkoľvek argument účastníkov konania, avšak z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery zamietaného rozhodnutia v závažných a samostatné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Keďže v danom prípade išlo o závažný argument odporcu, súd prvého stupňa bol povinný vysporiadať sa s ním racionálne a logickým spôsobom, čo sa však nestalo. Iba konštatácia prvostupňového súdu, že odpustenie úrokov z omeškania zmluvu o výkone správy nepripúšťa, je úplne nepostačujúca, pričom odpustením zmluvnej pokuty sa vôbec nezaoberal. Nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto i z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa po prejednaní veci a doplnení dokazovania s potrebnou rozsahu opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom so všetkými námietkami odporcu. Zároveň rozhodne i o náhrade trov celého konania, vrátanie trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.