Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207428 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211207428.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, zastúpený JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 60, proti odporcovi: A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., G. 207/1, zastúpený Mgr. Cyntiou Takács Szalai, advokátkou so sídlom v Komárne, M. R. Štefánika 6, o zaplatenie 344,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. júla 2011 č. k. 6C/124/2011-39, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 12. júla 2011 č. k. 6C/124/2011-39 návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28. 04. 2011 navrhovateľka doručila súdu návrh, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporcovi zaplatiť jej 344,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne za čas od 21. 05. 2008 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že s odporcom dňa 27. 12. 2007 uzatvorila zmluvu o pripojení ako aj dodatok k tejto zmluve a na základe nej odporca využíval služby verejnej mobilnej rádio telefónnej siete a uplatnená pohľadávka vznikla ako povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Z obsahu žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 27. 12. 2007, jej dodatku z tohto istého dňa, faktúry č. 5100220250, VZP navrhovateľky mal súd za preukázané, že navrhovateľka faktúrou č. 5100220250 zo dňa 13. 05. 2008 vyfaktúrovala odporcovi 344,40 euro (10.375,50 Sk) ako zmluvnú pokutu s tým, že faktúra je splatná 20. 05. 2008. Súd sa predovšetkým zaoberal tým, či táto zmluva je platná a či bola uzavretá v súlade so všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by tento právny úkon bol uzavretý v rozpore s ust. § 37 a 34, súd sa však zaoberal aj tým, či tieto právne úkony sa nepriečia dobrým mravom. Poukázal na to, že za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Dobré mravy z hľadiska § 3 ods. 1 OZ majú prevažne funkciu interpretačnú. Dospel k záveru, že sporné spotrebiteľské zmluvy v časti dojednanej zmluvnej pokuty sú v rozpore s dobrými mravmi, lebo spotrebiteľ sa zaviazal po dobu viazanosti využívať služby dodávateľa bez ohľadu na životnú situáciu, v ktorej sa aktuálne bude nachádzať v dobe viazanosti. Na druhej strane navrhovateľ na základe týchto právnych úkonov získal pre seba odberateľa, t. j. spotrebiteľa pre prípad, že by spotrebiteľ jeho služby neodoberal v dohodnutej dobe, dojednal s ním zmluvnú pokutu. Navrhovateľ síce tvrdí, že pre odporcu bol poskytnutý „hospodársky benefit“ vo forme zvýhodnenej ceny mobilného telefónu, ako aj zvýhodnených volaní, na to však žiaden dôkaz neprodukoval, hoci jej bola doručená výzva súdu na predloženie dôkazov na všetky jej tvrdenia. Na základe týchto skutočností súd dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi považoval za absolútne neplatné zmluvné dojednanie a uzavrel, že z neplatného zmluvného dojednania nevznikajú pre jeho účastníkov žiadne práva ani povinnosti, preto návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. S tvrdením súdu, že v časti dojednania výšky zmluvných pokút sa tieto priečia dobrým mravom, nesúhlasí. Poukázal na primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty a konštatoval, že zmluvná pokuta plní preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú funkciu a okrem iného slúži aj ako paušalizovaná náhrada škody a to bez ohľadu na skutočnosť, či reálna škoda vznikla. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 2776/2008 a to, že v súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je treba, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí mať dostatočnú, nie však premrštenú výšku. Pokiaľ ide o dohodnutú výšku zmluvnej pokuty, konštatovanie súdu, že je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je neprimerane vysoká, nie je v súlade so skutočným stavom, nakoľko súd nevzal do úvahy podmienky, za ktorých bola zmluvná pokuta individuálne dohodnutá, a to predovšetkým skutočnosť, že skutočná škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla je ďaleko vyššia ako dohodnutá zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta, ako na to poukázal v podanom návrhu a následnom vyjadrení zo dňa 30. 05. 2011, bola s odporcom dohodnutá na základe dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 27. 12. 2007 (t. č. XXXX XXX XXX) vo výške 10.376,- Sk (344,40 EUR) za nasledujúce benefity: 1x mesačný program - Pre mňa 70, 1x každý druhý mesačný poplatok za 1 Sk s DPH [namiesto štandardnej ceny 420,- Sk, zľava za 6 mesiacov by predstavovala sumu 2.514,- Sk (83,50 €)]. Poskytnutými výhodami odporcovi tak boli mobilné telefóny, ako aj samotný paušál Pre mňa 70 a akcia každý druhý mesačný poplatok za 1,-Sk s DPH. V dodatku k zmluve o pripojení čl. II ods.2.1 sa odporca zaviazal využívať služby navrhovateľa po dobu 24 mesiacov a v ods. 2.2 písmeno c/ sa zaviazal, že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o pripojení. Neplnením si svojich povinností ani po dodatočne stanovenej lehote však navrhovateľ nemal inú možnosť ako od zmlúv o pripojení so žalovaným odstúpiť. Neuhradením faktúr po termíne splatnosti ani po nasledujúcich výzvach pristúpil navrhovateľ k vypojeniu telefónnych čísel a následne aj k odstúpeniu od zmluvy. Túto skutočnosť súd vôbec nezobral do úvahy. Navrhovateľ poukázal aj na to, že pri zotrvaní v zmluvnom vzťahu navrhovateľa s odporcom v súlade so žiadosťou o pripojenie a dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 27. 12. 2007, by zaplatená suma za 24 mesiacov pri 1x Pre mňa 70 (pri akcii 6x paušál za 1,- Sk) predstavovala sumu 1x 7.564,- Sk (251,08 eura). Vzhľadom na uvedené, pokiaľ by odporca zotrval v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 2/24 mesiacov, predstavuje ušlý zisk, t. j. škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, po odpočítaní akcie každý druhý poplatok za 1,- Sk a dvoch mesiacoch, kedy boli využívané služby klienta, sumu 7.143,- Sk (237,10 eura). Spolu zľava pri akcii každý druhý poplatok za 1,- Sk, poskytnutie mob. tel. a vzniknutá škoda navrhovateľa predstavuje sumu 12.055,- Sk (400,15 eura). Ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení navrhovateľa slúžia práve na ochranu záujmov navrhovateľa a majú zabezpečiť, aby nedochádzalo k špekuláciám zo strany záujemcov, ktorí využijú služby žalobcu, prevezmú si mobilné telefóny, využijú poskytnuté akcie a následne neuhradia ani jedinú faktúru za riadne poskytnuté služby. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že dňa 07. 04. 2008 zaslal navrhovateľ odporcovi odstúpenie od zmluvy, v ktorom bola odporcovi v zmysle ustanovenia § 43 ods. 5 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení a čl.6.7 písm. a/ Všeobecných podmienok spoločnosti navrhovateľa daná dodatočná primeraná lehota na zaplatenie jeho splatného záväzku. Z prílohy k odstúpeniu od zmluvy, ale aj z prílohy pripojenej k pokusu o zmier vyplýva, že navrhovateľ pristúpil k uplatneniu zmluvnej pokuty a odstúpeniu od zmluvy z dôvodu, že odporca neuhradil ani jedinú faktúru riadne a včas (fa. č. 1000234871, fa. č. 1000345423), t. j. v čase uplatnenia zmluvnej pokuty neboli faktúry za poskytnuté služby riadne a včas uhradené. V prípade zaplatenia záväzku odporcu v stanovenej lehote by navrhovateľ nielenže neodstúpil od zmluvy o pripojení s odporcom, ale neuplatnil by voči nemu ani zmluvnú pokutu, ktorá bola navrhovateľom vystavená až následne po platnom odstúpení od zmluvy. Žiadal, aby odvolací súd podľa § 220 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcu zaviaže na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 344,40 eura s 8,5 % úrokom z omeškania p.a. zo sumy 344,40 eura odo dňa 21. 05. 2008 do zaplatenia a aby ho zaviazal na náhradu trov prvostupňového i druhostupňového konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v V. L., pobočka L., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo aby v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti výroku týkajúcej sa zamietnutia zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, preto toto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení zo dňa 27. 12. 2007 (účinný bol od 31. 12. 2003 do 31. 10. 2011, zrušený bol zákon č. 351/2011 Z. z.) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu (ods. 2). Podľa § 43 ods. 3 citovaného zákona zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje, b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, kedy bol podnik podľa § 42 ods. 3 písm. e/ povinný oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok, c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami, d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase. Podľa § 43 ods. 5 písm. b/ citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení zo dňa 27. 12. 2007, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ak došlo medzi zmluvnými stranami k zhode vôle o obsahu zmluvy, riadnym a včasným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy vzniká zmluva. Uzavretím zmluvy zmluva nadobúda aj účinnosť, okrem prípadov ustanovených zákonom, keď zmluva nadobudne účinnosť až rozhodnutím príslušného orgánu. Platným a účinným uzavretím zmluvy sú zmluvné strany zmluvou viazané. Po uzavretí zmluvy môže účastník zmluvy výnimočne jednostranným adresovaným právnym úkonom od zmluvy odstúpiť, avšak iba v prípade, ak je to v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. V predmetnej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 344,40 eura s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo žalovanej sumy od 21. 05. 2008 do zaplatenia neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Z obsahu spisu v predmetnej veci vyplýva, že účastníci konania si v dodatku k zmluve o pripojení okrem iného dohodli aj zmluvnú pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy zo strany odporcu. Táto dohoda bola v písomnej forme, sú v nej vymedzené povinnosti, pri porušení ktorých vzniká navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a špecifikovaná bola aj výška zmluvnej pokuty, teda dohoda o zmluvnej pokute bola medzi účastníkmi konania uzavretá platne. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, že sporné zmluvy v časti dojednanej zmluvnej pokuty sú v rozpore s dobrými mravmi, lebo spotrebiteľ sa zaviazal po dobu viazanosti využívať služby dodávateľa bez ohľadu na životnú situáciu, v ktorej sa aktuálne bude nachádzať v dobe viazanosti je v rozpore s hore uvedenými zásadami a funkciou zmluvnej pokuty a pre nedostatok dôvodov je aj nepreskúmateľné. Účastníci konania si ako kontrahenti dohodli v zmluve o pripojení a jej dodatku práva a povinnosti, navrhovateľ poskytol odporcovi nielen mobilný telefón Samsung E 250 za 1,- Sk s DPH, pričom predajná cena tohto mobilného telefónu podľa navrhovateľa bola v tom čase 4.494,- Sk (149,17 eura), ale aj ďalšie benefity a v súlade so zákonom sa dohodli, že môžu odstúpiť od zmluvy, pričom navrhovateľ využil toto svoje právo vyplývajúce zo zmluvy, keďže odporca si neplnil povinnosti, na ktoré sa zaviazal v dodatku k zmluve o pripojení, preto sa mal súd prvého stupňa zaoberať odstúpením od zmluvy a právnymi následkami odstúpenia a v závislosti od toho posúdiť uplatnený nárok navrhovateľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 264/2002 platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky, vrátane záväzku na zmluvnú pokutu, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. Pri skúmaní dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov mal súd brať do úvahy funkciu zmluvnej pokuty (funkcia preventívna, uhradzovacia a sankčná) a primeranosť výšky zmluvnej pokuty posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy je treba vziať výšku zistenej sumy, z ktorej možno usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Obo 438/2005). V posudzovanej veci síce súd prvého stupňa uvádzal, že sporná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale nezaoberal sa skúmaním dohodnutých zmluvných podmienok a ich primeranosťou, pokiaľ ide o zakotvenie práv a povinností ohľadne zmluvných pokút, teda ani tým, aký následok má odstúpenie od zmluvy na práva a povinnosti týkajúce sa zmluvnej pokuty. Keďže súd prvého stupňa rozsudok dostatočne neodôvodnil a s uvedenými skutočnosťami sa vo svojom odôvodnení nevysporiadal je jeho rozsudok nepreskúmateľný, preto ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP). Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.