Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/186/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211214232 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211214232.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s. r. o., so sídlom Praha 4, Novodvorská 994, IČO: 25 117 483, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. G., B. XXX/X, o zaplatenie 458,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno, zo dňa 27. januára 2012, č. k. 6C/233/2011-45, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti o trovách konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,42 eura v mesačných splátkach po 10,- eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 30. dňom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ust. § 39, § 52 ods. 2, § 457 , § 524 ods. 1 a § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, a to do sumy 200,42 eura. Poukázal na to, že dňa 09.10.2007 odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa Beneficial Finance, a. s., na predtlačenom formulári zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 298,41 eura (8.990,-Sk) a odporca sa zaviazal tento splácať v mesačných splátkach po 10,89 eura (328,-Sk) s počtom splátok 50. Odporca si však svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy riadne a včas neplnil lebo nedodržal splátkový kalendár a dostal sa do omeškania. Poukázal na to, že dňa 26. 02. 2009 bola medzi navrhovateľom a pôvodným veriteľom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok a navrhovateľ vstúpil do práv pôvodného veriteľa. Uviedol, že v tomto konaní sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 458,02 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 421,27 eura za čas od 18. 07. 2009 do zaplatenia, pričom svoj nárok odvodzoval od zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09. 10. 2007. Preto súd z úradnej povinnosti preskúmal túto zmluvu z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi a posúdil, či ide o zmluvu platnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v zmluve dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov bola 37,23 % a úroky z úveru boli dohodnuté vo výške 32,04 % Súd takto dohodnutú výšku úrokov z úveru podrobil kontrole z pohľadu zásad o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že takto dohodnutá výška úroku z úveru je v rozpore s dobrými mravmi, keďže celkom zjavne presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Priemerná úroková sadzba na takýto druh spotrebiteľského úveru poskytnutý komerčnými bankami v čase uzavretia zmluvy bola 14,39 %. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aj ďalšie dojednania v zmluve a to podľa bodu 2 písm. a), e), d), g), bodu 3 písm. b) Obchodných podmienok považoval v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu, keď nemôže ovplyvniť obsah zmluvy vzhľadom na formulárovú predtlač, a teda buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Konštatoval, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v sume 298,41 eura, z ktorej sumy odporca zaplatil 97,99 eura. Vychádzajúc z ust. § 457 Občianskeho zákonníka preto odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,42 eura (6.038,-Sk) a vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, konštatujúc, že z absolútne neplatnej zmluvy navrhovateľovi iné právo nevzniklo. Navrhovateľovi nepriznal úroky z omeškania, pretože neplatnosť zmluvy bola zistená len týmto rozsudkom, a preto sa odporca doteraz nemohol dostať do omeškania s vrátením prijatého plnenia druhému účastníkovi neplatnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy vykonané právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 12. 12. 2008 označil za právne neúčinné, pretože odstúpiť je možné len od platnej zmluvy. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 OSP a pri čiastočnom úspechu oboch účastníkov vyslovil, že žiadny nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ do jeho zamietajúcej časti, domáhajúc sa zrušenia rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne skutkovo a právne vec posúdil. S poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. d) a § 497 Obchodného zákonníka mal ta zo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je uzavretá v súlade s § 497 Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a je v súlade s obchodnými zvyklosťami v oblasti poskytovania úverov. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že zmluva ako celok je v rozpore s dobrými mravmi, keď odporca podpisom zmluvy potvrdil oboznámenie sa so všetkými podmienkami poskytnutia úveru, pričom dojednanie o výške úrokovej sadzby sa nachádza priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti rozpis úveru. Výška úrokovej sadzby tak musela byť odporcovi známa ešte pred podpisom zmluvy a odporca súhlasil s takto dohodnutou výškou, ako i ostatným obsahom zmluvy a obchodnými podmienkami. Opierajúc sa o ust. § 53 ods. 5 a § 41 Občianskeho zákonníka neplatnosť jednej zo zmluvných podmienok nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Sankcia neplatnosti sa vzťahuje len na konkrétne dojednanie, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Predmetom konania je nárok navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie sumy 458,02 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 421,27 eura od 18. 07. 2009 do zaplatenia. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 264,63 eura, z úrokov z úveru do odstúpenia od zmluvy vo výške 36,75 eura a zo zmluvnej pokuty vo výške 156,64 eura, vyplývajú pre odporcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0026141614, uzatvorenej právnym predchodcom oprávneného Beneficial Finance a. s. a odporcom dňa 09. 10. 2007. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že na jej základe právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 298, 41 eura (8.990,-Sk ), pričom odporca bol povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok po 10,89 eura. Dňa 26. 02. 2009 spoločnosť Beneficial Finance, a. s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola i pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pretože odporca povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil, navrhovateľ podľa čl. 4. obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy, odstúpil od zmluvy, pričom ku odstúpenia od zmluvy (oznámení zo dňa 12. 12. 2008) predstavovala výška nesplateného úveru sumu 269,63 eura, úroky z úveru sumu 36,75 eura, zmluvná pokuta za omeškanie s platením splátok sumu 107,88 eura a zmluvná pokuta za predčasné ukončenie zmluvy sumu 48,76 eura. Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v časti istiny 200,42 eura vyhovel. Pre absenciu odvolania odporcu (navrhovateľ proti vyhovujúcemu výroku nie je oprávnený podať odvolanie) v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania zostala odvolaním napadnutá zamietajúca časť, týkajúca sa istiny 257,60 eura, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 421,27 eura od 18. 07. 2009 do zaplatenia a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade trov konania. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01. 03. 2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plneniu alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vychádzajúc z citovaných ustanovení odvolací súd poukazuje na to, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak ako to zakotvuje ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie tak poskytuje širšiu súdnu ochranu spotrebiteľovi aj vo vzťahu k jednotlivým častiam zmluvy i v prípade, že tieto sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria osobitnú súčasť zmluvy, alebo sú zakomponované priamo v zmluve samej. Ide predovšetkým o podmienky, ktoré neúmerne poškodzujú spotrebiteľa, sú neprimerané a nečestné. Takéto podmienky zákon sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou, okrem podmienok týkajúcich sa predmetu plnenia alebo ceny plnenia. Znamená to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy len v tejto časti, nie však absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku, pokiaľ samozrejme táto spĺňa všeobecné náležitosti právneho úkonu upravené v I. časti, štvrtej hlavy Občianskeho zákonníka (§ 34 a nasl.), ako i formu a náležitosti vyžadované zákonom pre jej platnosť. V danom prípade záver súdu prvého stupňa o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi nemá oporu v zistenom skutkovom stave a nie je ani právne dostatočne zdôvodnený. Vymenovanie podmienok zmluvy, ktoré považoval za rozporné s dobrými mravmi bez bližšej konkretizácie a zdôvodnenia, prečo by tieto sami o sebe mali privodiť neplatnosť celej zmluvy alebo zapríčiniť takú intenzitu nepomeru medzi právami a povinnosťami jej účastníkov, ktorá by túto neplatnosť spôsobovala, je nepostačujúce. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať preto vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, ale upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku, z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí byť zrejmé z akého konkrétneho dôvodu je zmluva absolútne neplatná ako celok, čo v dôvodoch napadnutého rozsudku uvedené nie je, preto je tento rozsudok nepreskúmateľný. Naviac sa súd prvého stupňa právne nevysporiadal s ust. § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Súd prvého stupňa sa preto musí najskôr vysporiadať s tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzatvorená medzi účastníkmi bola uzatvorená platne (z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by trpela vadou, ktorá by spôsobovala absolútnu neplatnosť celej zmluvy) alebo je v rozpore s dobrými mravmi len v niektorej časti (§ 41 OZ) čo by malo za následok len čiastočnú neplatnosť zmluvy o úvere. Rovnako tak závery súdu prvého stupňa o právnej neúčinnosti odstúpenia od zmluvy navrhovateľom sú vzhľadom na vyššie uvedené predčasné. Vzhľadom k tomu, že nesporne ide o zmluvu spotrebiteľskú, bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa po prípadnom doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu a po vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132 OSP skúmať prijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok a následne posúdiť jeho dôvodnosť vo vzťahu k zvyšnej časti uplatnenej istiny, ako i úrokom z omeškania. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje na existenciu ust. § 153 ods. 4 OSP ukladajúce súdu v prípade určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú aj bez návrhu, výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP. Zároveň rozhodne i o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP). Záverom odvolací súd poukazuje na nesprávnosť v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, a to v označení žalovanej sumy v predmete konania, keďže z obsahu návrhu (navrhovaného žalobného petitu) na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 458,02 eura spolu s príslušenstvom, a nie sumy 421,27 eura s príslušenstvom, napriek tomu, že uvedenú sumu sám navrhovateľ uvádza aj v návrhu na začatie konania. Rovnako tak súd prvého stupňa v záhlaví svojho rozhodnutia uvádza sumu 421,27 euro, pričom v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľka sa domáha zaplatenia 458,02 eura. Uvedené potom pri nedostatku ďalších dôvodov vyvoláva pochybnosť o tom, aká suma bola predmetom zamietajúcej časti napadnutého rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.