Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/273/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211219080 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211219080.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., C. XXX, zast. X.. T. I., bytom J., C. XX/XX, proti odporcovi: FORLIFE, n.o., Všeobecná nemocnica Komárno, Mederčská 38, o ochranu osobnosti a náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 25. 06. 2012, č. k. 8C/335/2011-68, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 659,85 eura z titulu majetkovej ujmy a sumy 10.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu neuplatnil. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 449 ods. 2, 3, § 11, § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 120 OSP a konštatoval, že nebola preukázaná zodpovednosť odporcu za škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť úmrtím bývalej manželky H. F.. Vychádzal zo zistenia, že H. F. dňa XX. XX. XXXX zomrela. Z podnetu navrhovateľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava, pobočka Nitra, prešetril správnosť zdravotnej starostlivosti poskytnutej nebohej a dňa 22. 01. 2010 vydal protokol. Z jeho obsahu vyplýva, že H. F. nebola v posledných rokoch vážnejšie chorá, všeobecného lekára navštevovala len sporadicky, v roku 2009 mala zistený zvýšený krvný tlak, ale podľa písomného stanoviska všeobecného lekára nechodila na pravidelné kontroly. Úradom bolo konštatované, že odporca mal dňa 02. 07. 2009, po prijatí H. F., vykonať hematologické a biologické vyšetrenie a realizovať ich hneď po príjme pacientky na interné oddelenie, v nemocničnom zariadení by to nemal byť problém ani u dehydrovaného pacienta, akým H. F. bola. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu a majetkovú ujmu, pretože nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti odporcom a vznikom škody. Navrhovateľ nepreukázal, že by odporca porušil takú právnu povinnosť, ktorá by zapríčinila smrť jeho manželky, on sám odmietol dať súhlas k vykonaniu pitvy, ktorá by mohla objasniť príčinu jej úmrtia. Tvrdenie, že pitvu odmietol z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, považoval súd za právne irelevantné, pretože tento úkon hradí poisťovňa. V súvislosti s uplatneným nárokom a náhradou nemajetkovej ujmy prijal záver, že navrhovateľ nepreukázal, k akému porušeniu práva zo strany odporcu malo dôjsť a aká ujma mu mala vzniknúť. Poukázal na ľahkovážne konanie nebohej manželky navrhovateľa, ktorá sa o svoje zdravie nestarala, ako vyplýva aj z potvrdenia všeobecného lekára, a preto práve zanedbávanie starostlivosti o svoje zdravie mohlo mať za následok jej úmrtie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Poukázal na závery protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanom dohľade z 22. 01. 2010, v ktorom sa konštatuje, že pani H. F. počas jej vyšetrenia na internom oddelení zo strany odporcu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, neboli vykonané všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy, čím došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Uviedol, že súd prvého stupňa sa so záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vôbec nevysporiadal. Odporca k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V tomto konaní sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 659,85 eura titulom náhrady súvisiacej s nákladmi na zriadenie pomníka podľa § 449 ods. 12 Obč. zákonníka a zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 Obč. zákonníka v sume 10.000 eur s odôvodnením, že úmrtím manželky bolo porušené jeho právo rozvíjať rodinné a iné citové vzťahy. Mal za to, že smrť jeho manželky zapríčinil odporca, ktorý, ako vyplýva z Protokolu o dohľade vykonanom Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, neposkytol nebohej zdravotnú starostlivosť správne, nevykonal všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy, čím došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odporca žiadal návrh zamietnuť dôvodiac tým, že H. F., bola po prevoze sanitným vozidlom dňa 02. 07. 2009 po vyšetrení v neurologickej ambulancii odoslaná na internú ambulanciu a o 10.22 hod. prijatá na hospitalizáciu. Bol jej odmeraný krvný tlak, realizované EKG vyšetrenie, kompletné fyzikálne vyšetrenie, stanovený liečebný plán a zahájená intenzívna dehydratačná liečba. Po nej sa mali vykonať hematologické a biologické odbery, ktoré však nebolo možné v tom čase vykonať vzhľadom na ťažkú dehydratáciu pacientky. Na ďalší deň boli naplánované RTG a USG vyšetrenia. O 15.50 hod. bola u pacientky zistená zvýšená teplota 38 °C, neudávala subjektívne žiadne ťažkosti. O 16.00 hod. bola v bezvedomí, bola zahájená kardiopulmonárna resuscitácia, ktorá bola neúspešná. O 16.00 hod bola konštatovaná smrť pani H. F.. Príčina smrti zistená nebola, prihliadajúci lekár za týmto účelom nariadil pitvu, ktorá ale pre nesúhlas navrhovateľa nebola vykonaná. Pochybenie, ktoré konštatoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - a to nevykonanie hematologického a biochemického vyšetrenia - nezakladá jeho zodpovednosť za smrť H. F., pretože neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti. Súd prvého stupňa žalobu zamietol majúc za to, že neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v súvislosti s nákladmi na zriadenie pomníka a v súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva, teda v splnení zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 449 ods. 2 OZ pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť napraviť škodu v rozsahu v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom (§ 442 až § 449 Obč. zákonníka). V citovanom ustanovení § 420 ods. 1 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Príčinná súvislosť je určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 od. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky takýchto zásahov a by jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 OZ). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ). Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, vážnosť, telesná integrita, rodinný život a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy). Teda subjektom práva na ochranu osobnosti je len fyzická osoba ako ľudská bytosť - človek, pretože len táto môže byť nositeľom osobnosti, resp. jednotlivých hodnôt tvoriacich osobnosť. Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne život a zdravie, označované ako práva na telesnú integritu a jej nedotknuteľnosť. Vychádza z článku 15 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo na ochranu života a jeho cieľom je zabezpečiť ochranu jednotlivca, fyzickej osoby, pred akýmkoľvek svojvoľným pozbavením života. Rovnako tak z Listiny základných práv a slobôd (článok 6 ods. 1), ako i Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd (článok 2 ods. 1). Osobnosť každej fyzickej osoby je vytváraná jednotou jej zložky morálnej a telesnej. Ak má preto občianske právo v rámci všeobecného osobnostného práva chrániť osobnosť fyzickej osoby v plnom rozsahu, musí sa táto právna ochrana nutne vzťahovať nielen na sféru morálnu, ale aj na sféru telesnú. Preto je právo na telesnú integritu uznávané za jedno z najvýznamnejších čiastkových práv, ktoré tvoria súčasť občianskoprávnej ochrany osobnosti ako celku. To platí aj na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 11 OZ, ktorá právo na život a zdravie výslovne prehlasuje za súčasť širšieho práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Z toho vyplýva, že i právo na telesnú integritu je svojou povahou subjektívnym občianskym právom. Generálna klauzula ochrany osobnosti, obsiahnutá v ust. § 11 Občianskeho zákonníka, bola prispôsobená Listine základných práv a slobôd zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 1.1.1992. Účinnosťou tohto zákona bola pod ochranu osobnosti zahrnutá aj ochrana súkromia, ktorá zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, ktorej rešpektovanie musí občianske právo voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať, je právo na súkromie. Obsah práva na súkromie je nutné určovať so zreteľom na ústavné predpisy a ustanovenia medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, v ktorých má pozitívna zákonná úprava práva občana na súkromie, svoj prirodzenoprávny zdroj. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny, založenej na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí, alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závisieť v prvom rade na jej vôli, ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti, je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a ak ich niet, tak o rodičov. Posudzujúc predmetnú vec z hľadiska vyššie cit. zákonných ustanovení a uvedených princípov, odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že neboli splnené všetky predpoklady pre prisúdenie majetkovej ujmy ako náhrady primeraných nákladov spojených s pohrebom a za zriadenie pomníka a nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľovi. Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia, ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv, nestačí. Predpokladmi vzniku tohto nároku je existencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, spočívajúci v konaní tretej osoby, zodpovednej za narušenie osobnostných práv a príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním. Predpokladom vzniku zodpovednosti sú existencia protiprávneho úkonu, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Navrhovateľ protiprávnosť konania odporcu vyvodzuje z nedodržania postupu pri výkone zdravotnej starostlivosti dňa 02. 07. 2009, kedy jeho manželka H. F. po hospitalizácii v zariadení odporcu zomrela. Zo spisu vyplýva, že H. F. bola dňa 02. 07. 2009 prijatá na hospitalizáciu na internú ambulanciu, kde bola odoslaná z neurologických vyšetrení. Pri vyšetrení primárkou neurologického oddelenia prejavovala celkovú slabosť, nesťažovala sa, bola pri vedomí, ale primerane nespolupracovala. Bolo zistené, že niekoľko dní nejedla, nepila, zvracala, v noci ťažšie a rýchlejšie dýchala. Podozrenie na akútnu príhodu, resp. iné akútne neurologické ochorenie u nej bolo vylúčené. Pre možný respiračný infekt a podozrenie na cirhózu pečene bola odoslaná na internú ambulanciu. Tam bola prijatá o 10.22 hodine na hospitalizáciu, na oddelenie bola dovezená na vozíku, keďže pre celkovú slabosť nebola schopná chôdze. Po prijatí na oddelenie jej bolo vykonané fyzikálne vyšetrenie, bola uložená na lôžko a zahájená rehydratačná liečba. Po nej mali byť vykonané hematologické a biologické odbery. O 15.50 hod. bola u nej zistená zvýšená telesná teplota a o 16.00 hod. bolo konštatované úmrtie. Z hľadiska takto zisteného skutkové stavu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešetril správnosť zdravotnej starostlivosti poskytnutej nebohej H. F. a v protokole č. 926/2009 zo dňa 22. 01. 2010 o vykonanom dohľade zistil nedostatky pri výkone dohľadu spočívajúce v tom, že nebohej nebol vykonaný odber krvi a iného biologického materiálu hneď po príjme na interné oddelenie, a preto konštatoval, že H. F. nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia stavu osoby so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy, čím došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Úrad odporcovi uložil nápravné opatrenie realizovať seminár pre zdravotníckych pracovníkov interného oddelenia so zameraním na správny postup pri zabezpečení potrebných vyšetrení pri prijímaní pacientov na interné oddelenie. Náhradu nákladov za zriadenie pomníka voči odporcovi navrhovateľ uplatňuje z titulu jeho zodpovednosti za smrť neb. manželky H. F. z dôvodu vyššie popísaného pochybenia pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Úprava ochrany súkromia vrátane rodinného súkromia vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Ústava chráni aj súkromné fyzické osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, morálne i materiálne. V prípade, že medziľudskú väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže deštrukciu vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobeným vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Treba tiež uviesť, že právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je i práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd sa zastáva názor, že ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujú právny základ nároku na náhradu im materiálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti podľa § 11 však musí byť splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a dotknutím osobnosti sféry fyzickej osoby. Niektoré zásahy aj keď sa zdanlivo javia, že odporujú objektívnemu právu, napriek tomu ich nie je možné posudzovať ako neoprávnené. V danej veci odvolací súd zastáva ten právny názor, že navrhovateľ nepreukázal, že protiprávne konanie odporcu, spočívajúce v porušení ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup, bolo spôsobilé objektívne zasiahnuť do práva na ochranu jeho osobnosti a že existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilej vyvolať nemajetkovú ujmu. Úradom pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou konštatované porušenie povinnosti odporcom vo forme nevykonania hematologických a biologických odberov nepreukazuje príčinnú súvislosť so smrťou H. F., ktorá nastala dňa 02. 07. 2009 o 16.00 hod. Navrhovateľ príčinnú súvislosť musí preukázať, čo sa v tomto konaní nestalo. V konaní nebolo preukázané, že príčinou smrti H. F. bol vyššie popísaný nesprávny postup odporcu a že vykonaním odberov by nedošlo k jej úmrtiu. Keďže nebola uskutočnená pitva nebohej, nie je možné prijať jednoznačný záver o príčine jej úmrtia. Z „Protokolu“ vyplýva, že u pacientky sa jednalo o závažný rozvrat vnútorného prostredia, poškodenie centrálneho a periférneho nervového systému, bližšie nezistený ferbilný stav a možno predpokladať, že jej úmrtie bolo logickým dôsledkom týchto ochorení. Uvedený záver nenasvedčuje tomu, že je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcom, ku ktorej bezo sporu došlo, a úmrtím manželky navrhovateľa. . V tomto smere súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav veci a z vyhodnotených dôkazov vyvodil aj správny právny záver a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil. Na doplnenie poznamenáva, že úmrtím manželky navrhovateľa jednoznačne došlo k zásahu do jeho súkromia a rodinného života, ktorá oblasť patrí medzi chránené záujmy spoločnosti a ktorým Občiansky zákonník poskytuje právny základ nároku na náhradu nemateriálnej ujmy spôsobenej usmrtením blízkej osoby. Pre jej nárok je však podstatné splnenie podmienky, že konanie pôvodcu zásahu v tomto prípade odporcu musí byť protiprávne, musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti a musí existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Všetky tieto tri podmienky musia byť splnené súčasne. V danom prípade síce bolo preukázané splnenie prvej podmienky - porušenie právnej povinnosti pri výkone zdravotnej starostlivosti, nebola však preukázaná príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym konaním a vznikom nemajetkovej ujmy. Absencia existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, uplatňovanou ako náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom a nákladov za zriadenie pomníka, viedla odvolací súd k záveru, že nie je daná zodpovednosť odporcu ani za tento nárok, keďže pre vznik zodpovednosti, ako bolo uvedené vyššie, musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. S ohľadom na uvedené právne závery odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP, úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.