Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211221437 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211221437.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľa: L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., P. XXX/XX, proti odporcovi: P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. F., A. XXXX/XXX, zastúpený P. Q. E., bytom V. F., K. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31. mája 2012, č. k. 12P/359/2011-52, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o zročnom výživnom, ako aj v časti trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť výživné na plnoletého navrhovateľa vo výške 100 eur mesačne, počnúc od 01. 01. 2012. Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Zaostalé výživné od 01. 01. 2012 do 31. 05. 2012 vo výške 150 eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, preto bol navrhovateľ úspešný v časti výživného v sume 100 eur a súd vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Súd pri posudzovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb plnoletého dieťaťa - navrhovateľa, ktorého pomery sa od posledného rozhodnutia súdu vo výdavkovej sfére podstatne zmenili, nakoľko v čase rozhodovania v roku 2009 navštevoval SSOÚ V. F. a v súčasnej dobe navštevuje VŠ Nyugat magyarországi Egyetem Sopron. Štúdium na tejto škole zvýšili výdavky navrhovateľa, nakoľko za jeden semester platí 110.000 Ft. Každodenne dochádza do Győru osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že nie je vhodný spoj. Okrem uvedených výdavkov si zabezpečuje školské potreby a ďalšie bežné výdavky. Štúdiom na tejto škole si zvyšuje kvalifikáciu v odbore, ktorý študoval na škole strednej, čiže stále sa pripravuje na budúce povolanie. Súd neakceptoval námietku odporcu ohľadne vysokej školy, nakoľko jednoznačne z rozhodnutia MŠ SR zo dňa 28. 09. 2011 vyplýva, že je to rovnocenné štúdium so štúdiom na VŠ v SR. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia MŠ SR zo dňa 16. 04. 2012, z ktorého vyplýva, že štúdiom na tejto škole dosahuje študent vyššiu úroveň vzdelania v porovnaní s dokladom, ktorý sa získava po absolvovaní úplného stredného odborného vzdelania. Aj v prípade, ak by sa jednalo o nadstavbové štúdium, je potrebné to považovať za prípravu na budúce povolanie, nakoľko si navrhovateľ zvyšuje kvalifikáciu už vo vyštudovanom odbore vo forme denného štúdia. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zárobkových možností matky navrhovateľa, ktoré sa od posledného rozhodnutia výrazne nezmenili a tiež zo zárobkových možností odporcu. Odporca bol v čase predchádzajúceho rozhodovania bez príjmu. V súčasnej dobe je zamestnaný a dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 443,31 eura. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Z tohto príjmu bude odporca bez ohrozenia svojej vlastnej životnej úrovne schopný prispievať na výživu plnoletého dieťaťa sumou 100 eur. Súd zmenu v príjmovej zložke odporcu považoval za podstatnú, ktorá umožňuje podporiť dieťa pri príprave na budúce povolanie. Pri určení výživného, tak ako to žiadal navrhovateľ vo výške 150 eur, by odporca vzhľadom na výšku príjmu ohrozil svoju vlastnú životnú úroveň, a preto určenú výšku súd považoval za primeranú potrebám navrhovateľa, ako aj finančným možnostiam odporcu. Súd určil výživné spätne od 01. 01. 2012 v zmysle návrhu navrhovateľa, čím vzniklo zaostalé výživné vo výške 150 eur za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 05. 2012. Zaostalé výživné súd umožnil odporcovi splácať v splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v danom prípade bol úspešným účastníkom vo väčšom pomere navrhovateľ, avšak konanie medzi rodičmi a deťmi je oslobodené od platenia súdneho poplatku, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol odporca, odôvodniac ho tým, že suma výživného určená súdom pri jeho súčasnej situácii ohrozí jeho životnú úroveň a privedie ho do neriešiteľnej situácie. Jeho jediným príjmom je príjem z pracovného pomeru, kde dostáva 375 až 475 eur. Z toho uhrádza teraz 70 eur výživné, 30 eur splátku úveru a zo zvyšku prispieva na výdavky spojené s bývaním 170 eur. Zo zostatku 100 eur si zabezpečuje ostatné výdavky. Žije na hranici životného minima. Vzhľadom k veku na zmenu práce nemôže pomyslieť a je rád, že po rokoch bez zamestnania má prácu. Pracovný pomer má uzatvorený do 31. 07. 2012. Ako ďalší dôvod uviedol, že podľa jeho zistenia navrhovateľ nie je študentom vysokej školy. Študijný odbor, ktorý navrhovateľ študuje síce zastrešuje univerzita, ale jedná sa o štúdium dvojročné, ktoré nezabezpečuje vysokoškolské vzdelanie. Je to forma vyššieho odborného štúdia, v SR známe ako nadstavbové štúdium. Podobný charakter štúdia navrhovateľ absolvoval už na Slovensku, teda študuje duplicitne. Tento odbor je možné absolvovať aj popri zamestnaní, tým by navrhovateľovi odpadli výdavky spojené s cestovaním. Potvrdenie zo strany MŠ SR o rovnocennosti štúdia navrhovateľa so štúdiom na VŠ je vydané v rozpore so skutočnosťou. Plateniu výživného sa nevyhýba, ale jeho súčasná situácia ho núti, aby žiadal o zohľadnenie všetkých okolností. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol zrušiť. Navrhovateľ k odvolaniu odporcu uviedol, že náklady na jeho štúdium sa značne zvýšili, matka ho vychováva sama, on žiaden príjem nemá a matkin sa nezvýšil. Na obavy odporcu týkajúce sa jeho štúdia dáva vyhovujúcu odpoveď vyjadrenie zo strany MŠ SR zo dňa 16. 04. 2012, oboznámené na pojednávaní. Vzhľadom k tomu, že súd vo veci zistil skutkový stav veci a vec aj správne právneho posúdil, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom konania bolo (po zmene návrhu navrhovateľom) zvýšenie výživného odporcu voči navrhovateľovi od 01. 01. 2012 na sumu 150 eur mesačne, pričom návrhu navrhovateľa bolo vyhovené čiastočne, po sumu 100 eur mesačne, a vo zvyšku bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Súd prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Odvolací súd dodáva, že v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného, možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú alebo vysokú školu, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. O výživnom na navrhovateľa bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 14. 04. 2009, č. k. 12C/39/2009-14, ktorým bola vyživovacia povinnosť na navrhovateľa určená v sume 70 eur mesačne, počnúc od 11. 03. 2009. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 06. 2009. Odporca bol v tom čase nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a pomoc v hmotnej núdzi nepoberal. Tvrdil, že ako murár obkladač žije z peňazí, ktoré mal nasporené, nakoľko pracoval v zahraničí. Matka navrhovateľa bola zamestnaná a jej čistý mesačný príjem bol 282 eur. Pre posúdenie veci bolo rozhodujúce zistiť, či od ostatného rozhodnutia o výživnom na navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že sú dané dôvody na zvýšenie výživného na navrhovateľa po sumu 100 eur mesačne. Súd pritom zohľadnil terajšie príjmy odporcu aj matky navrhovateľa, keď zistil, že matka navrhovateľa má príjem 263 eur a poberá opatrovateľský príspevok 51 eur, teda k podstatnej zmene okolností u nej nedošlo. U odporcu však došlo k zmene v tom, že na rozdiel od ostatného rozhodovania o výživnom, keď bol nezamestnaný, t. č. pracuje a jeho príjem je 443,31 eura mesačne. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane navrhovateľa, ktorý ukončil stretnú škodu a t. č. študuje na Nyugat magyarországi Egyetem Apáczai Csere János Kar, pričom z vyjadrenia MŠ SR zo dňa 16. 04. 2012 vyplýva, že doklad získaný po absolvovaní pomaturitného štúdia je na úrovni ISCED 4, čo predstavuje vyššiu úroveň vzdelania v porovnaní s dokladom, ktorý sa získava po absolvovaní úplného stredného odborného vzdelania a jeho ďalším štúdiom vzrástli jeho náklady. S oboma dôvodmi uvádzanými odporcom v odvolaní - výškou výživného, vzhľadom k príjmu odporcu, ako aj tým, že u navrhovateľa nejde o štúdium rovnocenné so štúdiom na vysokej škole a že ide o nadstavbové štúdium a navrhovateľ študuje duplicitne, sa v rozhodnutí vysporiadal už súd prvého stupňa, pričom výšku určeného výživného za terajších schopností a možností rodičov a potrieb navrhovateľa považoval aj odvolací súd za primeranú. Aj po zaplatení výživného na navrhovateľa v sume 100 eur zostane odporcovi z jeho príjmu suma 343,31 eura, čo prekračuje sumu životného minima určenú pre plnoletú fyzickú osobu od 01. 07. 2012 v sume 194,58 eura. Za pokračovanie prípravy dieťaťa na budúce povolanie možno, s prihliadnutím na nedostatok vhodných pracovných príležitostí pre absolventov škôl, považovať aj dvojročné pomaturitné štúdium, ktorého ukončenie umožní absolventovi nájsť si zamestnanie v inom odbore, než na ktorý bola príprava dieťaťa doteraz zameraná (R 11/1993). Z vyjadrenia MŠ SR zo dňa 16. 04. 2012 vyplýva, že štúdiom na škole, ktorú navštevuje navrhovateľ dosahuje študent vyššiu úroveň vzdelania v porovnaní s dokladom, ktorý sa získava po absolvovaní úplného stredného odborného vzdelania, z čoho potom vyplýva, že štúdium navrhovateľa je pokračovaním prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pričom nejde o duplicitné vzdelávanie navrhovateľa, ale jeho pokračovanie v štúdiu, preto bol návrh navrhovateľa v rozsahu, ako mu vyhovel súd prvého stupňa dôvodný a rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 242 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.