Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoP/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201092 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4212201092.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: P. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., X. cesta XXX/XXX a B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Y. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. 02. 2012 č. k. 9P/18/2012-18, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. T., nar. XX. XX. XXXX, zvyšuje za čas od 01. 10. 2011 do 31. 03. 2012 zo sumy 30 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne a od 01. 04. 2012 vyživovaciu povinnosť otca znižuje zo sumy 60 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mení rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 01. 2011 č. k 9P/368/2010-13 v časti o výživnom. Zročné výživné za dobu od 01. 10. 2011 do 31. 05. 2012 v sume 180 eur je otec povinný zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. T. zo sumy 30 eur na sumu 60 eur mesačne od 01. 10. 2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 01. 2011 č. k. 9P/368/2010-13 vo výroku o výživnom na maloletého. Zaostalé výživné za obdobie od 01. 10. 2011 do 29. 02. 2012 v sume 150 eur uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10 eur, počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania s tým, že nezaplatením jednej zo splátok včas sa stáva zročným celý dlh. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine ). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na mal. P. sa zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. U maloletého zmenu pomerov vzhliadol v tom, že v súčasnosti navštevuje 8. ročník základnej školy, s čím sú preukázateľne spojené i zvýšené náklady, súvisiace s jeho ošatením, stravovaním a školskými potrebami. Poukázal na to, že matka a jej druh sú nezamestnaní, obaja poberajú sociálne dávky každý po 63,07 eura, pričom matka má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Na strane otca zmena pomerov nastala v náraste jeho príjmu, ktorý od poslednej úpravy výživného dosiahol zamestnaním sa v obci A., kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 295 eur. Konštatoval, že otec má vyživovaciu povinnosť iba k mal. P., s maloletým sa nestretáva a okrem stanoveného výživného na potreby dieťaťa iným spôsobom neprispieva. Doteraz určené výživné v sume 30 eur mesačne považoval za nepostačujúce vzhľadom na vek dieťaťa, ako i zdražovanie základných potravín a ošatenia. Z dôvodu preukázanej zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 60 eur mesačne od 01. 10. 2011. Za obdobie od 01. 10. 2011 do 29. 02. 2012 zaviazal otca po zohľadnení plnenia jeho vyživovacej povinnosti v rozsahu 30 eur mesačne k doplateniu zaostalého výživného v sume 150 eur ( 5 x 30 eur ), ktorú sumu vzhľadom na jeho príjmy povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným. Nakoľko matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 100 eur mesačne a súd prvého stupňa zaviazal otca na platenie výživného v sume 60 eur mesačne, návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. Uzavrel, že otec je schopný prispievať na výživu dieťaťa sumou 60 eur mesačne bez ohrozenia jeho vlastnej výživy. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zmeny. Uviedol, že je ochotný naďalej prispievať na výživu maloletého sumou 30 eur mesačne, pričom nesúhlasil so zvýšením výživného na sumu 60 eur mesačne, nakoľko jeho príjem je iba 62 eur mesačne. V tejto súvislosti dôvodil, že táto suma mu bude vyplácaná až od apríla 2012, keďže pracovná zmluva bola uzatvorená len na dobu 6 mesiacov. Poukázal, že matka má vyšší príjem ako deklarovala, keď okrem sumy 62 eur poberá i sociálne dávky a pracovala i na dohodu, čo korešponduje s jej daňovým priznaním, ako i daňovým priznaním jej druha, ktorý je zamestnaný a rovnako znáša náklady na výchovu detí. Uzavrel, že v jeho finančných možnostiach nie je, aby platil zvýšené výživné i vzhľadom na skutočnosť, že v obci a v okolí nie sú žiadne pracovné príležitosti. Matka a kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie otca na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) OSP a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( § 212 ods. 2 písm. a) OSP ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 25. 01. 2012 na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému P. T., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 30 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 01. 10. 2011, ktorú matka následne upravila na pojednávaní dňa 29. 02. 2012 na sumu 60 eur mesačne. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ako už uviedol súd prvého stupňa, vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles ) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie, obuv a pod. ), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. ). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. V preskúmavanej veci vychádzajúc z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že posledná úprava výživného na mal. P. T., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 01. 2011 č. k. 9P/368/2010-14, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca voči tomuto dieťaťu zvýšená zo sumy 9,95 eura na sumu 30 eur mesačne s účinnosťou od 01. 02. 2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 01. 2011. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z celkových pomerov rodičov, ktorí boli obaja nezamestnaní, ich mesačný príjem bol tvorený sociálnymi dávkami, ktoré u matky činili 60 eur mesačne a u otca 62 eur mesačne. Matka mala v tom čase vyživovaciu povinnosť i k mal. Y. D., nar. XX. XX. XXXX a k mal. B. D., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúcich z jej druhovského pomeru so Y. D., ktorý v tom čase bol tiež nezamestnaný. Otec okrem mal. P. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov zostal zachovaný, keď ani jednému z nich nová vyživovacia povinnosť nepribudla. Matka je i naďalej nezamestnaná a poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke hmotnej núdzi so spoločne posudzovanými osobami v celkovej výške 209,24 eura mesačne. Pokiaľ ide o otca, tento od 01. 10. 2011 pracoval ako pomocný robotník v obci A., kde dosiahol mesačný netto zárobok vo výške 318 eur. Pracovnú zmluvu s obcou A. uzatvoril dňa 30. 09. 2011 na dobu určitú do 31. 03. 2012. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Komárno otec poberal od januára do októbra 2011 i dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura mesačne a od novembra 2011 do marca 2012 vo výške 63,07 eura mesačne, ktoré mu boli od 01. 04. 2012 rozhodnutím ÚPSVaR Komárno zo dňa 20. 04. 2012 č. OS/2012/27368/9 odňaté. Maloletý P. v čase posledného rozhodovania navštevoval 7. ročník Základnej školy v A. a v súčasnosti je žiakom 8. ročníka tejto školy. V tomto konaní súd prvého stupňa správne postupoval, keď v intenciách § 78 ods. 1 Zákona o rodine zisťoval, či od poslednej úpravy výživného na mal. P. došlo k zmene pomerov, odôvodňujúcu zmenu ostatného rozhodnutia, ktorým bola stanovená vyživovacia povinnosť otca voči tomuto dieťaťu. Rovnako tak správne vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval kvalifikovanú zmenu pomerov ako na strane mal. dieťaťa, tak i na strane jeho otca. Bezpochyby totiž od poslednej úpravy výživného došlo v súvislosti s uplynutím viac ako ročného obdobia na strane maloletého k čiastočnému nárastu jeho potrieb, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Na strane matky podstatná zmena pomerov nenastala, keď táto nepretržite od doby posledného rozhodovania o výživnom do rozhodovania odvolacieho súdu je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Pokiaľ ide o otca, u toho zmena pomerov v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola zaznamenaná v náraste jeho príjmu, keď v období rozhodnom pre určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti ( t. j. k 25. 01. 2012 ) pracoval ako pomocný robotník v obci A., kde dosiahol mesačný netto zárobok vo výške 318 eur. Zároveň bol poberateľom i dávok v hmotnej núdzi vo výške 63,07 eura mesačne. Posudzujúc takto zistené zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov konania v ich vzájomných súvislostiach bol preto daný dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. P., ktoré výživné v čase rozhodovania súdu prvého stupňa plne zohľadňovalo zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. V tomto smere súd prvého stupňa správne a v súlade s ust. § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine určil počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti dňom 01. 10. 2011, keď k uvedenému dátumu preukázateľne došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu, nakoľko otec od tohto dátumu začal vykonávať pracovnú činnosť. Odvolací súd, pre ktorý je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia ( § 154 ods. 1 OSP ) však pri hodnotení možností a schopností otca plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť musel vziať zreteľ i na ďalšie skutkové zistenia, ktoré vyšli najavo až po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Týmito sú okolnosti na strane otca, ktorý vykonával pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej s obcou A. len na dobu určitú a to do 31. 03. 2012 a od 01. 04. 2012 je naďalej v evidencii nezamestnaných, pričom od tohto dátumu má ukončené i poskytovanie dávky v hmotnej núdzi. Preukázateľne takto na strane otca došlo od 01. 04. 2012 k podstatnej zmene pomerov, ktorá má za následok dôvodný záver, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach podieľať sa na výžive mal. P. naďalej zvýšeným výživným bez ohrozenia jeho vlastnej výživy a potrieb. Berúc do úvahy i prehlásenie otca, podľa ktorého i za tejto situácie je schopný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 30 eur mesačne, odvolací súd jeho vyživovaciu povinnosť od 01. 04. 2012 opätovne znížil na sumu 30 eur mesačne. Za obdobie od 01. 10. 2011 do 31. 05. 2012 zročné výživné vzhľadom ku skutočnosti, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu do doby rozhodovania odvolacieho súdu plnil vo výške 30 eur mesačne, činí 180 eur. ( 6 mesiacov x 30 eur ). Zročné výživné odvolací súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným v súlade s ust. § 160 ods. 1 OSP, zohľadniac pri svojom rozhodovaní celkovú výšku nedoplatku, ako i zárobkové a majetkové pomery otca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.