Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15CoE/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4298899676 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4298899676.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: COOP - SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bajkalská 25, Bratislava, IČO: 31 370 641, proti povinnému: JUDr. Ivan Pádej, so sídlom Kuzmányho 902, Považská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Jednota, spotrebné družstvo Komárno v likvidácii, so sídlom Petöfiho 7, Komárno, IČO: 00 168 858, o vymoženie sumy 10.399,55 eura (313.297,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. Er/324/1998 - 19 zo dňa 06. marca 2006, v časti trov exekúcie, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil, pričom priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Horváthovi trovy exekúcie v sume 132,78 eura, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"). Konštatoval, že nakoľko oprávnený navrhol súdu prvého stupňa exekúciu zastaviť, súd podľa vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku exekúciu zatavil. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 203 prvá veta Exekučného poriadku a s poukazom na ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"). Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 132,78 eura podľa predloženej špecifikácie trov exekúcie, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky za 4 hodiny účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 eura vo výške 26,56 eura, z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), b), e), i) a 2 x j) vyhlášky za 6 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eura vo výške 19,92 eura a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za 13 hodín vynaložených na služobné cesty vo výške 86,30 eura. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že oprávnený ešte pred vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzného konania voči povinnému navrhol listom zo dňa 09.06.1999 exekúciu zastaviť, nakoľko došlo medzi oprávneným a povinným k dohode a následne si súdny exekútor listom zo dňa 11.06.1999 vyčíslil trovy exekúcie. Ďalej uviedol, že konkurz na majetok povinného bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 09.02.2000, z čoho je zrejmé, že pohľadávka voči povinnému vznikla pred vyhlásením konkurzu a exekútor si ju mal v zmysle § 20 ZKV riadne prihlásiť do konkurzného konania. Poukázal na to, že v zmysle § 14 ZKV vyhlásením konkurzu nastanú hmotnoprávne a procesnoprávne účinky, a to v tom, že súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Okrem uvedeného nastávajú aj ďalšie hmotnoprávne a procesnoprávne účinky, podľa ktorých mal konajúci súd predmetné konanie uznesením prerušiť alebo zastaviť. Ďalej poukázal na to, že uznesenie v takom obsahu, ako ho po cca šiestich rokoch vydal Okresný súd Komárno je podľa jeho názoru protiprávne, nakoľko nemôže byť uložené správcovi konkurznej podstaty zaplatiť titulom náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi sumu 132,78 eura, nakoľko táto pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu a nie je to pohľadávka voči konkurznej podstate. Na základe uvedeného navrhol predmetné uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietnuť, ako odvolanie podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 04.02.1998, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa udelil dňa 06.03.1998 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Horváthovi, so sídlom exekútorského úradu Ul. 17. novembra 2304, Topoľčany, poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia a to platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Komárno č. k. 15Rob31/98 zo dňa 30.01.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.01.1998. Dňa 11.06.1999 bol súdu prvého stupňa doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania. Prípisom, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený dňa 02.07.2002, súdny exekútor opätovne žiadal súd prvého stupňa o rozhodnutie o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v sume 132,78 eura. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením. Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Podľa § 201 veta prvá OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. K podaniu odvolania je teda oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností účastníkov konania. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že povinný ním namietal uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Keďže napadnutým výrokom uznesenia súdu prvého stupňa bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada trov exekúcie v plnej vyčíslenej výške (v súlade s predloženou špecifikáciou trov), napadnutý výrok nevyznel v neprospech povinného, a preto nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania. Rozhodnutie o subjekte, ktorému bola uložená povinnosť náhrady trov exekúcie, odvolací súd nepovažuje za skutočnosť, ktorú by bol povinný oprávnený namietať. Pokiaľ účastník, ktorému bola uložená povinnosť náhrady trov exekúcie, uloženie tejto povinnosti nenamieta, odvolací súd nemá dôvod skúmať, či povinnosť tomuto účastníkovi bola uložená dôvodne alebo nie. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1, písm. b) OSP odmietol ako podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.