Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/302/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308203971 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4308203971.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľky: Q. R., nar. XX.XX.lXXX, bytom G. XXX, proti odporcovi: C. R. nar. XX.XX.lXXX, bytom P. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. septembra 2011 č. k. 9C/84/2008-289, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o hnuteľných a nehnuteľných veciach patriacich do BSM, ako aj v časti výroku o prikázaní jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva odporcu p o t v r d z u j e . V časti týkajúcej sa výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom hodnotového vyrovnania sumu 17.487,99 eura sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 16.143,33 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania štátu a trov konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 11. februára 2010 č. k. 9C 84/2008-191. Proti tomuto rozsudku podali navrhovateľka aj odporca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 9. februára 2011 č. k. 5Co 108/2011-246 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o povinnosti navrhovateľky vydať odporcovi medený tepaný džbán zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí: domová nehnuteľnosť k. ú. P. č. LV XXX parc. č. 128/1 zast. plochy a nádvoria o výmere 2121 m2, parc. č. 128/2 zast. plochy a nádvoria o výmere 139 m2, parc. č. 128/3 zast. plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 129/2 ostatné plochy o výmere 177 m2, súpisné čís1o 210 na parc. č. 128/2 druh stavby 510 rodinný dom v hodnote 47.199,99 eur, osobné auto Škoda Felícia za 1.832,14 eur, obývacia stena čierna za 122,19 eur, sedacia súprava hnedočierna za 108,91 eur, konferenčný stolík čierny za 20,02 eur, veľký stôl rozťahovací za 44,45 eur, 6 stoličiek čierne drevo za 15,47 eur, nástenné hodiny Quartz za 8,96 eur, farebný televízor Sanyo za 8,96 eur, audioveža za 191,46 eur, vešiaková stena za 372 eur, mikrovlnka Panasonic za 40,33 eur, chladnička s mrazničkou za 37,34 eur, kuchynský stôl bie1y okrúhly za 9 eur + 4 stoličky za 16,13 eur, detská izba č. 1 - váľanda jednoposteľová úložná modrá za 8,96 eur, 2 skrine biele dvojdvierkové + 2 šuflíky za 72,06 eur, 2 ks skriňa biela za 72,06 eur, presklená skriňa za 36,05 eur, písací stôl hnedý za 66,55 eur, stolička otočná za 4,05 eur, detská izba č. 2 - váľanda jednoposteľová modrá za 33,82 eur, písací stolík biely za 28,71 eur, skriňa žltohnedá za 5,05 eur, spálňa - manželské postele za 40,33 eur, 2 nočné stolíky za 22,01 eur, toaletný stolík so zrkadlom za 18,32 eur, poličková skriňa + nadstavec za 73,36 eur, vešiaková skriňa + nadstavec za 58,69 eur, taburetka za 4,85 eur, počítač HANSOL 920P za 199 eur, skladací rebrík za 21,04 eur, automatická pračka Whirpool za 232,92 eur, záhradné biele plastové kreslo za 12,35 eur. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu: domová nehnuteľnosť k. ú. P. č. LV XXX parc. č. 128/1 zast. plochy a nádvoria o výmere 2121 m2, parc. č. 128/2 zast. plochy a nádvoria o výmere 139 m2, parc. č. 128/3 zast. plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 129/2 ostatné plochy o výmere 177 m2, súpisné čís1o 210 na parc. č. 128/2 druh stavby 510 rodinný dom v hodnote 47.199,99 eur, osobné auto Škoda Felícia za 1.832,14 eur, obývacia stena čierna za 122,19 eur, sedacia súprava hnedočierna za 108,91 eur, konferenčný stolík čierny za 20,02 eur, veľký stôl rozťahovací za 44,45 eur, 6 stoličiek čierne drevo za 15,47 eur, nástenné hodiny Quartz za 8,96 eur, farebný televízor Sanyo za 8,96 eur, audioveža za 191,46 eur, vešiaková stena za 372 eur, mikrovlnka Panasonic za 40,33 eur, chladnička s mrazničkou za 37,34 eur, kuchynský stôl bie1y okrúhly za 9 eur + 4 stoličky za 16,13 eur, detská izba č. 1 - váľanda jednoposteľová úložná modrá za 8,96 eur, 2 skrine biele dvojdvierkové + 2 šuflíky za 72,06 eur, 2 ks skriňa biela za 72,06 eur, presklená skriňa za 36,05 eur, písací stôl hnedý za 66,55 eur, stolička otočná za 4,05 eur, detská izba č. 2 - váľanda jednoposteľová modrá za 33,82 eur, písací stolík biely za 28,71 eur, skriňa žltohnedá za 5,05 eur, spálňa - manželské postele za 40,33 eur, 2 nočné stolíky za 22,01 eur, toaletný stolík so zrkadlom za 18,32 eur, poličková skriňa + nadstavec za 73,36 eur, vešiaková skriňa + nadstavec za 58,69 eur, taburetka za 4,85 eur, počítač HANSOL 920P za 199 eur, skladací rebrík za 21,04 eur, automatická pračka Whirpool za 232,92 eur, záhradné biele plastové kreslo za 12,35 eur. Odporcovi uložil povinnosť z titulu hodnotového vyrovnania vyplatiť navrhovateľke 17.487,99 eur do troch dní od právoplatnosti. Navrhovateľke uložil povinnosť vydať odporcovi medený tepaný džbán do troch dní od právoplatnosti. Obom účastníkom uložil povinnosť nahradiť rovy konania každému po 536 eur na účet súdu do troch dní od právoplatnosti. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania 150 eur do troch dní od právoplatnosti. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 149 ods. 1, 3, § 126 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní prihliadol na to, že vyše dvoch rokov celý majetok účastníkov užíval odporca sám. Navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila v marci 2006 aj s mal. synom Z. a zobrala so sebou len svoje osobné veci a niektoré svadobné dary. Celková masa BSM činí 50.965,46 eur, čistá hodnota majetku je 35.757,27 eur. Ku dňu zániku manželstva účastníci žiadne dlžoby nemali. Odporcovi boli do výlučného vlastníctva prikázané všetky veci nadobudnuté účastníkmi počas trvania manželstva v celkovej hodnote 50.965,46 eur. Nakoľko odporca zo svojho investoval do spoločných vecí 15.208,19 eur, je treba túto sumu od celkovej hodnoty odpočítať. Predmetom hodnotového vyporiadania tak ostáva suma 35.757,27 eur, čo je čistá hodnota BSM, čo v polovici predstavuje čiastku 17.878,63 eur. Z uvedenej sumy je treba odpočítať sumu 459,03 eur, ktorú zo spoločnej finančnej hotovosti zobrala navrhovateľka pri odchode a ktorá patrí odporcovi. Voči matke navrhovateľky mali účastníci dlh 10.000,-Sk (331,94 eur), ktorý navrhovateľka vrátila z hotovosti zobratej pri odchode z domácnosti. Na dlhu sa podieľajú obaja účastníci spoločne po 165,97 eur. Takto zo sumy 1.250 eur treba odpočítať 331,94 eur a potom zvyšok 918,06 eura patrí do spoločného majetku. Celý zvyšok zobrala navrhovateľka, ktorá má polovicu t. j. 459,03 eur vyplatiť odporcovi (1.250 - 331,94 = 918,06 : 2 = 459,03). Súd neuznal odporcovi tvrdenie, že suma 1.250 eur sú peniaze, ktoré mu mal dať jeho otec, a preto do BSM nepatria. Predložil o tom len výpis z účtu o vybratí peňazí z peňažného ústavu, ale nepreukázal, či túto sumu skutočne dostal, či ju otec skutočne daroval len odporcovi alebo len požičal a na aký účel. Súd uveril navrhovateľke, že o nejakom finančnom dare pre odporcu nič nevedela a že v domácnosti mali túto finančnú hotovosť, ktorú pri odchode zobrala. Odporca tvrdil, že navrhovateľka pri odchode zobrala 1.500 eur, svoje tvrdenie nepreukázal. Syn účastníkov sa síce tiež osvedčil, že v pivnici domu náhodne raz našiel obálku s 1.500 eur, nie je však zrejmý pôvod týchto peňazí, dôvod, prečo boli uložené v pivnici a ako sa s nimi napokon naložilo. Sám odporca tvrdil, že otec mu mal darovať 1.250 eur. Z celkovej hodnoty BSM odpočítal súd finančný dar pre odporcu od rodičov vo výške 15.208,19 eur (458.162,-Sk), keďže mal preukázané, že len jemu ich rodičia darovali. Darovacia zmluva je písomná, podpis odporcovej matky je riadne overený, preto súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jeho tvrdenia. Súd neuznal odporcovi, že na kúpu pozemku vynaložil 50.000,-Sk (1.659,70 eur) z vlastných úspor vnesených do manželstva. Je pravdou, že v čase uzavretia manželstva mal odporca na vkladnej knižke 1.344,02 eur (40.490,-Sk), ale ako z histórie vkladov vyplýva, na vkladnú knižku boli počas manželstva účastníkov vkladané ďalšie úspory, boli robené aj výbery a dňa 22.04.1994 bol urobený posledný výber z vkladnej knižky 8.790,-Sk, zostatok na nej je odvtedy 29,80 Sk. Úspory na vkladnej knižke sa tvorili ďalej počas manželstva, urobili sa aj výbery a napokon sa spoločne spotrebovali. Odporca nepreukázal, že zo svojho minul na spoločný majetok. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že odporca dostal ako svadobné dary sumu 829,84 eura od svojich najbližších. Preukázané bolo aj to, že v čase jeho obdarovania navrhovateľka prítomná nebola. Navrhovateľka síce pripustila, že túto čiastku mohol odporca investovať do kúpy pozemku alebo do stavby domu, ale že tak skutočne aj urobil nič nepreukazuje. So stavbou domu začali účastníci podľa odporcu v roku 1991. Vo februári 1991 bola z vkladnej knižky vybraná suma 50.000,-Sk, ale ako to z legendy na vkladnej knižke je možné zistiť, na túto vkladnú knižku boli robené vklady počas manželstva, teda aj čiastka 50.000,-Sk bola vybratá zo spoločných úspor. Z uvedeného dôvodu súd neuznal, že odporca zo svojho vynaložil na kúpu pozemku. Z titulu hodnotového vyrovnania súd zaviazal odporcu vyplatiť navrhovateľke 17.419,96 eur. Súd odpočítal z finančného podielu navrhovateľky vo výške 35.757,27 eur čiastky 15.208,19 eur, dar od rodičov odporcovi a 459,03 eur polovicu z finančnej hotovosti zobratej navrhovateľkou pri odchode zo spoločnej domácnosti po odpočítaní vrátenej dlžoby. Súd zaviazal navrhovateľku vydať odporcovi medený tepaný džbán, ktorý je jeho výlučným vlastníctvom a ktorý pri odchode zo spoločnej domácnosti zobrala. Pri rozhodovaní o tom, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadne tomu ktorému z účastníkov, súd bral do úvahy najmä tú okolnosť, že od prerušenia spolužitia, resp. od zániku BSM všetky veci ostali v užívaní odporcu. Ich ďalším užívaním ďalej strácali na hodnote a okrem toho navrhovateľka si už za tú dobu musela sama zadovážiť veci potrebné do domácnosti. Vzhľadom na dĺžku doby, po ktorú odporca sám využíva všetok majetok účastníkov, nebolo by už ani spravodlivé, aby takto opotrebované veci prevzala navrhovateľka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. Vzhľadom na predmet sporu boli obaja účastníci rovnako úspešní, preto im náhrada trov konania nepatrí. Súdny poplatok znášajú obaja účastníci po polovici, každý po 536 eur (3 % z 35.757,27 eur = 1.072,71 eur : 2). Trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 734, 56, 06 eur znášajú obaja účastníci v polovici. Navrhovateľka ako zálohu zložila 6.000,-Sk (199,16 eur) a odporca 499,16 eur, takže ostáva každému na účet súdu nahradiť po 36,24 eur. Táto suma bola vyplatená ako odmena znalcom z rozpočtových prostriedkov súdu. Odporca zložil zálohu vyššiu o 150 eur než navrhovateľka, preto ju súd zaviazal nahradiť mu tento rozdiel. Takto obaja účastníci znášajú trovy konania rovným dielom. Predmetný rozsudok súdu prvého stupňa napadol včas odporca, ktorý uviedol, že súd neuznal, že 1.500 eur, čo odcudzila navrhovateľka patrí len jemu. Svedkyňa N. C. potvrdila, že otec mu daroval 1.250 eur a matka 250 eur, ktoré mal odložené v pivnici. V čase odcudzenia - 01.03.2006 malo týchto 1.500 eur hodnotu 55.600,50 Sk, čo je súčasných 1.847,59 eur. Žiadal, aby súd určil, že suma 1.500 eur patrí odporcovi a aby mu sumu 1.847,50 eur bolo započítaných do vzájomného hodnotového vyrovnania. Žiadal tiež, aby svadobné dary 25.000,-Sk súd uznal ako peniaze, vynaložené na BSM a aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Uviedol, že pri vyporiadaní BSM bolo súdom odpočítaných z celkovej hodnoty BSM 15.208,19 eur. Predpokladá, že bolo zohľadnené to, že investovaním týchto peňazí do majetku tento časom nadobudol hodnotu až 50.965,46 eur a až na tom zvýšení hodnoty BSM majú obaja rovnaký podiel. Ak by súd považoval toto odpočítanie 15.208,19 eur za uhradenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, tak by bol poškodený o polovicu tejto sumy, pretože ak by zo svojho neinvestoval nič, tak by bol povinný vyplatiť navrhovateľke 25.023,70 eura a teraz po odpočítaní je povinný jej zaplatiť 17.487,99 eura. Žiadal, aby mu bolo navrhovateľkou uhradené to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka. Žiadal tiež, aby úspory na jeho vkladnej knižke v sume 40.490,-Sk nadobudnuté pred uzavretím manželstva súd uznal ako peniaze vynaložené na BSM a žiadal, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Prostriedky na osobnom účte navrhovateľky vo Z. Levice žiadal zahrnúť do BSM. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že vzala len 1.250 eur z dôvodu, že odporca vymenil v obchode zámky. Odporca neprispel na výživu syna, ani nedoniesol veci na oblečenie, obuv, preto žila z 2.500,-Sk a rodinných prídavkov. Z tejto sumy vrátila mame 10.000,- Sk, čo si požičali a 10.000,-Sk zaplatila za psychologické vyšetrenie pri rozvode. Ostatné peniaze použila pre synovu potrebu. Odporca ju obral najmenej o 400.000,-Sk zo spoločného majetku a majetok užíva 5 rokov. Z jej vecí jej nič nevrátil, pričom ona mu džbán vrátila. Rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhla potvrdiť a odporcu zaviazať vyplatiť jej 17.487,99 eura. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania odporcu (§ 205, § 212 ods. 1 OSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o hnuteľných a nehnuteľných veciach patriacich do BSM, ako aj v časti výroku o prikázaní jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva odporcu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, v časti týkajúcej sa výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke hodnotové vyrovnanie napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP zmenil a v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania štátu a trov konania napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM). Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3). Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je potrebné pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vychádzať, pričom tieto zásady platia tak pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom, ako aj pre mimosúdnu dohodu o vyporiadaní. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady parity podielov, zásady refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásady ochrany záujmov maloletých detí a zásady pričinenia na zveľadení majetku. Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti podielov, z ktorej vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Podiely oboch manželov na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť stanovené aj inak ako v rovnakej výške, pričom pri určení výšky podielov sa prihliadne na hľadiská uvedené v tretej vete ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, t. j. na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Druhou zásadou, ktorá sa uplatňuje pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, je zásada refundácie nákladov. Prostredníctvom nej sa riešia majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov, ku ktorým došlo počas trvania manželstva. Presun finančných prostriedkov z oddeleného vlastníctva jedného z manželov do spoločného vlastníctva oboch manželov nastane napr. vtedy, ak sa peniaze jedného z manželov nadobudnuté pred uzavretím manželstva použijú celkom alebo čiastočne na kúpu pozemku alebo stavbu domu, ktorý za trvania manželstva manželia postavili zo spoločných úspor. Na prostriedky vynaložené z oddeleného majetku na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh oprávneného. Podľa konštantnej judikatúry, ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva čiastočne z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, potom pri vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený len požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil. Ak by v čase vyporiadania bola hodnota veci (napr. v dôsledku opotrebenia spoločným užívaním) nižšia, ako bola jej pôvodná hodnota, bolo by potrebné na to prihliadať a náklady, ktoré na ňu jeden z manželov zo svojich prostriedkov vynaložil, by sa nenahradili v plnej výške, ale len vo výške redukovanej podľa pomeru, v ktorom došlo k zníženiu hodnoty veci. Ak by v čase vyporiadania bola hodnota veci vyššia, ako je jej pôvodná hodnota, potom by sa na toto zvýšenie pri stanovovaní náhrady nákladov, ktoré vznikli len z prostriedkov jedného z manželov, neprihliadalo. Do bezpodielového spoluvlastníctva totiž patrí a obom manželom je spoločná vec v takto zvýšenej hodnote, takže z tejto zvýšenej hodnoty sa vychádzalo aj pri stanovení podielov na spoločnom majetku. K redukcii hodnoty veci v bezpodielovom spoluvlastníctve v dôsledku opotrebenia spoločným užívaním možno pristúpiť preto, že vec užívali obaja účastníci, spolu sa podieľali na majetkových výhodách vyplývajúcich z tohto užívania, a preto sa zdá spravodlivé, aby sa tiež podieľali na zmenšení hodnoty, ku ktorému v dôsledku užívania došlo. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie sa týka iba vzťahu medzi manželmi a nijak nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 46/1966). Ďalšou zásadou, ktorá sa uplatňuje pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, je zásada ochrany záujmov maloletých detí, teda zohľadnenie potrieb maloletých detí pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Potreby maloletých detí treba posúdiť podľa povahy konkrétneho prípadu, podľa povahy určenia a životnosti vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania, ako aj so zreteľom na to, či konkrétna vec môže byť užívaná aj inou osobou než maloletými deťmi, prípadne po aký dlhý čas bude deťmi užívaná. Zákon sleduje najmä hľadisko, aby veci, ktoré maloletým deťom až doteraz slúžili, mohli im slúžiť aj naďalej. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné prihliadať tiež na mieru pričinenia sa o spoločný majetok a starostlivosť o rodinu. V rámci toho je potrebné vziať do úvahy aj to, ako sa ten - ktorý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Pritom vychádza najmä z toho odkedy manželia už spolu nežijú, odkedy niektorý z manželov prestal prispievať na potreby rodiny a na nadobúdanie a zveľaďovanie spoločných vecí, prípadne či niektorý z manželov nepoškodzoval spoločný majetok. V prípade, že spoločné veci nemožno rozdeliť medzi manželov presne podľa veľkosti ich podielov, nie je vylúčené, aby pri vyporiadaní tomu z manželov, ktorý obdržal veci zo spoločného majetku vo vyššej hodnote, než je jeho podiel, bolo uložené poskytnúť druhému manželovi vyrovnanie v peniazoch. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého správne určil rozsah masy BSM, teda to, ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci patria do BSM, ako aj správne rozhodol o prikázaní jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva odporcu. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V odvolacom konaní sa odvolací súd potom zaoberal námietkami odporcu ohľadne refundácie nákladov, teda zohľadnením presunu finančných prostriedkov z jeho oddeleného vlastníctva do spoločného vlastníctva oboch manželov, ktoré odporca namietal v odvolaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.02.1986 a dňa 08.07.1987 kúpili pozemok za sumu 40.419,-Sk (1.341,66 eura), na ktorom neskôr postavili nehnuteľnosť. Vzhľadom k tomu, že to bolo krátko po uzavretí manželstva a účastníci konania okrem príjmov z pracovného pomeru iné príjmy nemali, zohľadniac časový odstup medzi uzavretím manželstva a kúpou pozemku a príjmy účastníkov konania je zrejmé, že pozemok kupovali z finančných prostriedkov odporcu, ktoré mal na vkladnej knižke pred uzavretím manželstva a zo svadobných darov, ktoré odporca v konaní preukazoval výsluchom svedkov. Odporca v konaní tvrdil, že sumu na vkladnej knižke 40.490,- Sk (1.344,02 eura), ako aj svadobné dary v hodnote 25.000,-Sk (829,85 eura) vložil zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok, avšak to, že by všetky tieto peňažné prostriedky boli skutočne vložené do spoločného majetku v konaní nepreukázal, preto odvolací súd zohľadnil ako sumu vnesenú z jeho výlučného majetku do BSM okrem súm už uznaných súdom prvého stupňa aj sumu 40.419,-Sk (1.341,66 eura), teda sumu rovnajúcu sa kúpnej cene pozemku. Vzhľadom k tejto skutočnosti, ktorú odvolací súd zohľadnil v prospech odporcu potom odvolací súd prerátal aj sumu, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke titulom vyrovnania. Hrubá masa BSM účastníkov konania predstavuje sumu 50.965,46 eura a čistá masa predstavuje sumu 35.757,27 eura. Súd prvého stupňa potom titulom hodnotového vyrovnania uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 17.487,99 eura (50.965,46 eura - 35.757,27 eura). Keďže odvolací súd okrem sumy 15.208,19 eura a sumy 459,03 eura, ktoré zohľadnil už súd prvého stupňa v prospech odporcu zohľadnil aj sumu 1.341,66 eura (cena pozemku), odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke titulom hodnotového vyrovnania sumu 16.146,33 eura (17.487,99 - 1.341,66), a preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil. K námietke odporcu, že súd mal pri vyporiadaní zohľadniť celú sumu 1.500 eur a nie len sumu 1.250 eur odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa správne zarátal len sumu 1.250 eur, ktorú uznala aj navrhovateľka, pretože z listu samotného odporcu zo dňa 07.03.2006 (pripojený v spise Okresného súdu Levice sp. zn. 14C 80/2006 pod č. l. 48), adresovanom matke navrhovateľky vyplýva, že: „Vaša podarená dcéra mi ukradla 1.250 eur“, teda sám odporca krátko pred rozvodom ich manželstva tvrdil, že navrhovateľka zobrala sumu 1.250 eur a nie sumu 1.500 eur. Čo sa týka finančných prostriedkov na účte vo Z., odvolací súd poznamenáva, že na tento účet boli zasielané len prídavky na deti, teda išlo o peniaze detí a tieto peniaze do BSM nepatria, preto je námietka odporcu v tejto časti nedôvodná. K námietke odporcu na zohľadnenie zvýšenej hodnoty sumy, ktoré vynaložil na spoločný majetok odvolací súd poznamenáva, že ak aj v čase vyporiadania bola hodnota veci vyššia ako je jej pôvodná hodnota, na toto zvýšenie sa pri stanovovaní náhrady nákladov, ktoré vznikli len z prostriedkov jedného z manželov, neprihliada, pretože do BSM patrí potom vec v takto zvýšenej hodnote, takže z tejto zvýšenej hodnoty sa vychádza aj pri stanovení podielov na spoločnom majetku. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (ods. 2). Rozhodnutie o náhrade trov konania má pri vyporiadaní BSM svoje špecifiká, pretože ide o rozhodnutie v podstate v záujme obidvoch účastníkov, ktorí sú povinní realizovať vyporiadanie. Odráža sa to aj pri vyporiadaní. Nedá sa preto povedať, že v zmysle § 142 ods. 1 OSP má plný úspech ten, kto podal návrh na vyporiadanie. Pretože pri vyporiadaní BSM bola dodržaná parita podielov, každý z účastníkov má znášať svoje náklady a nemá druhému nič uhrádzať. Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. V konaní vznikli trovy znaleckého dokazovania v sume 2.400,-Sk vyplatené znalcovi Z., v sume 4.200,- Sk vyplatené znalkyni T.. K., v sume 5.568,-Sk vyplatené znalcovi T.. E. a v sume 176 eur vyplatené znalcovi T.. L.. Celkové trovy znaleckého dokazovania potom predstavujú sumu 12.168,- Sk (2.400 + 4.200 + 5.568) = 403,90 eura + 176 eur, teda sumu 579,90 eura a z toho na každého účastníka pripadá suma 289,95 eura. Navrhovateľka zaplatila zálohu na trovy znaleckého dokazovania v sume 6.000,-Sk (199,16 eura) a odporca zaplatil zálohu na trovy znaleckého dokazovania v sume 6.000,-Sk (199,16 eura) a 300 eur. Odporca teda zaplatil o 209,21 eura viac, ako mal zaplatiť a navrhovateľka zaplatila o 90,79 eura menej ako mala zaplatiť. Zo zálohy zloženej odporcom vo výške 300 eur bolo zatiaľ použitých na znalečné 176 eur, teda na č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, položka č. 04043509 zostala záloha 124 eur. Znalečné znalcovi T.. E. bolo vyplatené z časti 5.400,-Sk zo zálohy zloženej odporcom a v sume 168,-Sk (5,58 eura) z rozpočtových prostriedkov súdu. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné zo zálohy odporcu č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, položka č. 04043509 preúčtovať na účet súdu 5,58 eura (168,-Sk), navrhovateľku zaviazať zaplatiť odporcovi finančné vyrovnanie tak, aby sa na trovách štátu podieľali rovnakou sumou a zvyšok zo zálohy vrátiť odporcovi. Keďže súd prvého stupňa uvedeným spôsobom nepostupoval, jeho rozhodnutie je vo výroku o náhrade trov konania štátu a trov konania nepreskúmateľné, preto ho odvolací súd v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu v tejto časti je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP). Odvolací súd ešte poznamenáva, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 11. februára 2010 č. k. 9C 84/2008-193 v časti uloženia povinnosti navrhovateľke vydať odporcovi medený tepaný džbán uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 9. februára 2011 č. k. 5Co 108/2010-246 nebol zrušený, preto súd prvého stupňa o povinnosti navrhovateľky vydať odporcovi medený tepaný džbán už opätovne nemal rozhodovať. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.