Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311201816 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4311201816.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľa: G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., G. T., proti odporcom: 1. JUDr. Elena Szalayová, súdna exekútorka so sídlom Jilemnického 1, Levice, 2. Levické mliekarne, a. s. so sídlom Júrska cesta 2, Levice, zastúpený Mgr. Zuzanou Salajovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Perecká 23, Levice, o zaplatenie 1.229,17 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. januára 2012, č. k. 9C/35/2011-108, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa pre úspešne vznesenú námietku premlčania odporcami v 1. a 2. rade zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcom v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 1.229,17 eura (37.030 Sk) s penále 0,5% od 14. 11. 1996 do 17. 10. 2000 s ročným úrokom z omeškania vo výške 19% od 14. 11. 1996 do 17. 10. 2000 a trov konania z dôvodu, že dňa 23. 06. 1999 uzavrel s odporcom v 2. rade objednávku na pracovné oblečenie, ktoré vyfakturoval faktúrou č. 1/2000 v sume 34.500 Sk a faktúrou č. 3/2000 v sume 2.530 Sk, čo je spolu suma 37.030 Sk, v prepočte 1.229,17 eura. Uvedené faktúry odporca v 2. rade ani napriek viacerým písomným upomienkam neuhradil a nereagoval ani na možnosť mimosúdnej dohody o vyrovnanie týchto faktúr. Voči odporkyni v 1. rade svoj návrh odôvodnil tým, že súdna exekútorka neoprávnene od neho vymáha úroky a penále za to, čo už v r. 1999 bolo vyrovnané tým, že odporca v 2. rade prevzal od neho pracovné oblečenie a jemu za to odporca v 2. rade dodal tovar v hodnote 34.420 Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 536 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zisteným skutkovým stavom. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ faktúrou č. 3/2000, splatnou 28. 09. 2000, vyfakturoval odporcovi v 2. rade 83,98 eura (2.530 Sk) za dodané montérky v množstve 11 ks za jednotkovú cenu 7,63 eura (230 Sk) a faktúrou č. 1/2000 za dodané pracovné ošatenie 1.145,19 eura (34.500 Sk) v množstve 150 ks za jednotkovú cenu 7,63 eura (230 Sk), na ktorej faktúre je poznámka: „Podľa dohody o vzájomnom zápočte.“ Súd tiež zistil, že sumu 83,98 eura (2.530 Sk) odporca v 2. rade navrhovateľovi uhradil prevodom na účet dňa 08. 09. 2004 a z pokladničného dokladu č. 20007675 zasa to, že medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade došlo k započítaniu ich vzájomných pohľadávok dňa 17. 10. 2000. U odporkyne v 1. rade súd zistil, že táto ako súdna exekútorka v exekučnom konaní pod sp. zn. Ex 294/1999 (Er 1123/99) na základe poverenia OS Levice zo dňa 15. 04. 1999 vykonáva exekúciu na vymoženie sumy 34.420 Sk s 0,5%-ným úrokom z omeškania denne zo sumy 169,88 eura od 03. 05. 1995, zo sumy 99,41 eura od 01. 06. 1995, zo sumy 146,28 eura od 22. 06. 1995, zo sumy 37,40 eura od 30. 06. 1995, zo sumy 43,74 eura od 13. 07. 1995, zo sumy 75,64 eura od 20. 07. 1995, zo sumy 64,79 eura od 03. 08. 1995, zo sumy 105,49 eura od 11. 08. 1995, zo sumy 107,27 eura od 22. 08. 1995, zo sumy 35,88 eura od 30. 08. 1995, zo sumy 53,67 eura od 14. 09. 1995, zo sumy 64,79 eura od 20. 09. 1995, zo sumy 88,98 eura od 03. 10. 1995, zo sumy 7,20 eura od 22. 10. 1995 a zo sumy 42,02 eura od 14. 10. 1995 do zaplatenia na základe platobného rozkazu OS Levice z 22. 07. 1996, sp. zn. 15Rob/906/96, právoplatného a vykonateľného 14. 11. 1996 na návrh oprávneného, t. j. odporcu v 2. rade proti navrhovateľovi, ktorá však bola uznesením OS Levice z 30. 11. 2005, č. k. Er 1123/99-40 v časti o vymoženie 1.142,53 eura (34.420 Sk) a trov konania vo výške 45,67 eura (1.376 Sk) zastavená a v súčasnosti exekúcia pokračuje na vymoženie úrokov z omeškania, pričom z oznámenia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 28. 11. 2001 vyplýva, že doposiaľ sa z dôchodku na uvedený exekučný príkaz exekučné zrážky nevykonávajú a pohľadávka sa eviduje v poradí. Vychádzajúc z týchto zistení dospel súd k záveru, že 4-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva z faktúry č. 3/2000, splatnej 28. 09. 2000 uplynula 29. 09. 2004 a z faktúry č. 1/2000 uplynula 18. 10. 2004 (k započítaniu došlo dňa 17. 10. 2000). Ak navrhovateľ podal návrh až 07. 02. 2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej štvorročnej premlčacej doby a odporcovia v 1. a 2. rade námietku premlčania nároku navrhovateľa vzniesli, súd návrh pre úspešne vznesenú námietku premlčania odporcami v 1. a 2. rade zamietol. Záverom súd doplnil, že zrejmým dôvodom na zamietnutie návrhu je aj skutočnosť, že odporca v 2. rade pohľadávku navrhovateľa vo výške 83,98 eura zaplatil prevodom na jeho účet 08. 09. 2004 a vzájomnú pohľadávku 1.142,53 eura (34.420 Sk) si účastníci započítali 17. 10. 2000. U odporkyne v 1. rade súd len dodal, že exekučné konanie sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a vo veci koná exekútor na základe poverenia súdu. Odporkyňa v 1. rade ako exekútorka postupuje v exekučnom konaní spôsobom, ktorý upravuje osobitný predpis a to zák. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Pohľadávku oprávneného - odporcu v 2. rade vymáha na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, sp. zn. 15Rob/906/95 z 22. 07. 1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 14. 11. 1996. Z uvedeného teda vyplýva, že právne úkony odporkyne v 1. rade nie sú v rozpore so zákonom, keďže pri vymáhaní pohľadávky oprávneného postupuje v zmysle príslušného právneho predpisu, vo veci koná na základe poverenia súdu a vymáha pohľadávku na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Len z dôvodu, že vo veci koná, nemožno jej konanie posudzovať ako konanie právne bezdôvodné. Odporkyňa v 1. rade nemôže získavať obohatenie pri výkone exekučnej činnosti na úkor navrhovateľa, pretože koná podľa platných právnych predpisov a okrem toho, doposiaľ ani len časť pohľadávky predstavujúcej v súčasnosti už len úroky z omeškania, nebola vymožená. O náhrade trov konania si súd s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby súd v prebiehajúcom konaní pod sp. zn. 9C/35/2011 uznal jeho námietku premlčania, tvrdiac, že Levické mliekarne žiadajú od neho po 16 rokoch od právoplatnosti platobného rozkazu č. k. 15Rob/906/96 zaplatiť úroky z omeškania. Zároveň žiadal okamžité zastavenie prebiehajúceho exekučného konania, vedeného u súdnej exekútorky JUDr. Szalayovej a zastavenie zrážok z jeho dôchodku. Žiadal zrušiť exekúciu, ktorou odporkyňa v 1. rade od neho vymáha 14.000 eur za to, čo nikdy neprevzal. Zdôraznil, že platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Levice na zaplatenie 34.500 Sk na súde neexistuje, ani on ho nemá a ani nikdy nevlastnil potraviny, a preto nevie, odkiaľ a prečo na jeho firmu Vzor Levice, ktorá mala vo svojom programe šitie, úpravu a opravu odevov, bol vyhotovený platobný rozkaz na zaplatenie výrobkov, ktoré mal prevziať v r. 1996. Dodal, že až v r. 2000 uzavrel zmluvu - dohodu o ušitie pracovných odevov pre Mliekarne Levice s pánom J., bývalým obchodným námestníkom, za hodnotu 37.500 Sk, pričom bartrovým obchodom chcel tieto výrobky dať ako sponzor pre ZŠ v Leviciach na desiate a olovranty, a preto sa dohodol s riaditeľom školy tak, že ušil výrobky pre Mliekarne Levice, ale tovar nevzal. V roku 2010 však z ničoho nič mu exekútorka Szalayová dala zrážať z invalidného dôchodku, dokonca aj úroky z omeškania od roku 1996 doteraz, z ktorého dôvodu on potom aj podal návrh na začatie konania o zaplatenie čiastky 34.500 Sk + 2.530 Sk za ušitie pracovného oblečenia a taktiež za neoprávnené vymáhanie zo strany exekúcie JUDr. Szalayovou. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca v 2. rade a navrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa v plnom rozsahu ako nedôvodné zamietol a zaviazal ho znášať trovy odvolacieho konania. V dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol, že odvolanie považuje za neodôvodnené, zmätočné a neurčité, pretože v ňom navrhovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti. Dodal, že v prvostupňovom konaní podal vyjadrenia a predložil dôkazy preukazujúce neodôvodnenosť žalobného návrhu voči nemu od samotného začiatku. Len vzhľadom na plynutie času vzniesol aj námietku premlčania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je treba ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vo veci samej správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľom v podanom odvolaní, týkajúce sa odporkyne v 1. rade sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi prvostupňového súdu. Pre úplnosť len uvádza, že z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Levice, sp. zn. Er 1123/99 je nesporné, že odporkyňa v 1. rade ako súdna exekútorka bola dňa 15. 04. 1999 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, poverená vykonaním exekúcie vo veci oprávneného (v tomto konaní odporcu v 2. rade) pre vymoženie sumy 34.420,-Sk, trov konania 1.376,-Sk a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, a to na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu, vydaného Okresným súdom Levice dňa 22. 07. 1996, č. 15Rob 906/96, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 11. 1996. Odporkyňa v 1. rade, ako súdom poverená exekútorka, sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne nielen neobohatila, ale ani sa bezdôvodne obohatiť nemohla. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že odporca v 2. rade od neho po šestnástich rokoch od právoplatnosti platobného rozkazu žiada zaplatenie úrokov z omeškania, pretože z vyššie uvedeného pripojeného exekučného spisu je nesporné, že návrh na vykonanie exekúcie podal odporca v 2. rade na Exekútorský úrad odporkyne v 1. rade dňa 08. apríla 1999 a Poverenie na vykonanie exekúcie bolo prvostupňovým súdom vydané ešte dňa 15. 04. 1999. Z obsahu predmetného spisu je zároveň nesporné, že uznesením prvostupňového súdu zo dňa 30. novembra 2005, č. k. Er 1123/99-40 bola predmetná exekúcia čiastočne zastavená, čo do istiny vo výške 34.420,-Sk, trov konania vo výške 1.376,-Sk a v súčasnej dobe sa exekúcia vedie len pre príslušenstvo istiny - úrok z omeškania, priznaný odporcovi v 2. rade ako oprávnenému právoplatným a vykonateľným vyššie uvedeným exekučným titulom. Nie je vzhľadom na vyššie uvedené premlčaný nárok odporcu v 2. rade, ako v dôvodoch odvolania tvrdí navrhovateľ, ale naopak, nárok navrhovateľa je premlčaný, a to z dôvodov, ktoré podrobne skutkovo a právne odôvodnil prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí (na strane 3 ods. 6 napadnutého rozsudku), s ktorými dôvodmi a právnym posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Za nadbytočné odvolací súd považuje navrhované doplnenie dokazovania výsluchom svedka P. J., pretože tento môže dosvedčiť len to, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške 34.420,-Sk navrhovateľa a odporcu v 2. rade, čo je však nesporné aj z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom a ktorého originál sa nachádza v spise na č. l. 13. Táto skutočnosť sporná v konaní nebola, účastníci konania ju nenamietajú, a preto dokazovanie v tomto smere je nadbytočné. Naviac, z tohto dôvodu aj došlo k čiastočnému zastaveniu exekúcie uznesením prvostupňového súdu zo dňa 30. novembra 2005, č. k. Er 1123/99-40, ako je to už vyššie uvedené. Vychádzajúc z ust. § 397 Obchodného zákonníka a zo skutočnosti, že odporcovia v 1. a 2. rade v konaní vzniesli námietku premlčania tohto nároku, prvostupňový súd správne postupoval, keď návrh navrhovateľa v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania odporcami v 1. a 2. rade zamietol. Odvolací súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že premlčanie je uplynutie času, ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné plnenie zo strany povinného subjektu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože prvostupňový súd si o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 3 OSP vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 224 ods. 4 OSP). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.