Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/197/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407206004 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4407206004.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Kamenica nad Hronom, IČO: 34 014 900, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 11. septembra 2012, č. k. 9C/86/2007-338, vo výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 959,57 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Právne vec posúdil podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP, keď mal za to, že žalovanému je potrebné priznať náhradu trov konania po zvážení všetkých skutočností, jednak, aby bola zachovaná a zohľadnená zásada rovnosti účastníkov konania vyjadrená v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, ale aj z dôvodu, že súd nemôže porušiť právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný preukázal, že v predmetnom konaní musel mať právneho zástupcu, pretože právny odbor, t. j. oddelenie sporovej agendy bol zriadený s účinnosťou od 01.05.2011 a žalovaný odvolal plnú moc udelenú advokátovi dňa 20.01.2011. Do tejto doby boli odôvodnené náklady žalovaného i napriek tomu, že mal zamestnancov s právnickým vzdelaním, ale ich náplňou nebolo zastupovanie žalovaného v súdnych sporoch, predmetom ktorých boli reštitučné nároky. Priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia, avšak nie v požadovanej výške, pretože predmet konania nie je možné oceniť peniazmi, preto bolo potrebné postupovať podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Žalovaný si uplatnil celkovo 8 právnych úkonov, z toho za rok 2007 4 úkony (príprava, prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci z 19.06.2007, účasť na pojednávaní 14.09.2007 v 1, vyjadrenie vo veci samej z 25.10.2007) s tým, že v roku 2007 1/13 výpočtového základu predstavovala sumu 45,50 eura (1.371,- Sk) a režijný paušál na rok 2007 5,91 eura (178,- Sk), za rok 2007 3 úkony po 45,50 eura a 1 úkon po 11,38 eura, režijný paušál 4 x 5,91 eura. V roku 2008 si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 2 úkony (účasť na pojednávaniach v dňoch 06.10.2008 a 28.11.2008), pričom 1/13 výpočtového základu predstavovala sumu 48,63 eura (1.465,- Sk) a režijný paušál za rok 2008 6,31 eura (190,- Sk), za 2 úkony po 48,60 eura a 2 x režijný paušál po 6,31 eura. Za rok 2009 si uplatnil 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní 04.05.2009) pričom 1/13 výpočtového základu predstavovala sumu 53,49 eura a režijný paušál 6,95 eura. Za rok 2011 si uplatnil 1 úkon v 1 za účasť na pojednávaní 04.05.2011 po 14,25 eura a režijný paušál v sume 7,41 eura. Náhradu cestovných výdavkov si uplatnil v celkovej výške 266,78 eura a náhradu za stratu času v celkovej výške 329,29 eura. Takéto rozhodnutie považoval súd za spravodlivé vo vzťahu k žalovanému s akceptáciou na Ústavu SR a Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. V zákonnej lehote proti tomuto uzneseniu, do výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu uznesenie v tejto časti zmeniť a žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 5.533,71 eura. Prvostupňový súd síce správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvej vety OSP avšak vychádzal, pokiaľ ide o výšku, z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento právny názor považoval žalovaný v rozpore so záverom vyplývajúcimi z nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 119/2012-24 zo 16.05.2012. Pri výpočte náhrady nákladov konania advokáta podľa advokátskej tarify je potrebné vychádzať z hodnoty nehnuteľností a nie z toho, že predmetom sporu je vec peniazmi neoceniteľná, resp. zistiteľná len so značnými ťažkosťami. Na prekážku nie je, že v súdnom konaní hodnota veci zisťovaná nebola. Poukázal pritom na rozhodovacou činnosť iných súdov v Slovenskej republike. Nepriznaním náhrady trov konania v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy žalovanému, došlo k porušeniu základného práva žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ale aj základného práva žalovaného na vlastníctvo podľa čl. 20 Ústavy SR a práva na majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP. Výrok o zastavení konania odvolaním napadnutý nebol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že prvostupňový súd sa dopustil procesného pochybenia, keď opätovne rozhodol o zastavení konania, keď konanie už bolo právoplatne zastavené. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j., pre vec rozhodujúce. Podľa § 146 ods. 1, písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Trovy konania plnia spoločensky užitočnú funkciu. Pôsobia preventívne, chránia pred šikanóznymi žalobami, pozitívne bránia neopodstatneným súdnym konaniam a vedením akademických sporov (sporov pre spory). Trovy konania tiež limitujú výber procesných prostriedkov, ktorými účastníci konania uplatňujú svoje práva, napr. až v prípade márnej snahy o zmierne riešenie sporu, by sa mal navrhovateľ domáhať svojho práva súdnou cestou, inak mu môže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania (§ 143 OSP). To znamená, že ak odporca neporušil svoje povinnosti alebo tieto síce porušil, ale bol ochotný dobrovoľne nárok navrhovateľa v plnom rozsahu uspokojiť, avšak tento mu to pred začatím súdneho konania pre nedostatok potrebnej súčinnosti neumožnil, má odporca právo na náhradu trov konania podľa § 143 OSP. Povinnosť nahradiť trov konania možno chápať aj ako sankcia za neúspech v konaní, prípadne za chybné vedenie konania. Všeobecne možno uviesť, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonom počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za neúspech v sporovom konaní alebo za chybné vedenie sporového konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. V sporovom konaní je kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania miera úspechu vo veci. Miera úspechu závisí od toho, v akom rozsahu súd prevzal žalobný petit do svojho rozhodnutia. Ak súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v návrhu, teda návrhu v plnom rozsahu vyhovel, navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a teda mu patrí plná náhrada trov konania. Ak účastníkovi nebolo vyhovené v plnom rozsahu, má úspech len čiastočný, teda každý účastník je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval správne, keď zaviazal žalobkyňu v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety OSP na náhradu trov konania a postupoval pritom podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť po konzultácii s Biskupským úradom a konanie bolo právoplatne zastavené uznesením zo dňa 20.12.2012 č.k. 9C/86/2007-283. Žalobkyni priznal podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. trovy konania vo výške 959,57 eura, pričom tá vo vyčíslení trov konania zo dňa 05.062012 požadovala náhradu trov prvostupňového konania vo výške 5.533,71 eura. Odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa stotožnil, vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, sa za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Tento postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty sporu. Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že predmetom konania o vydanie nehnuteľných vecí, v tomto prípade, je posúdenie, či je dané právo na strane žalobkyne a či sú splnené podmienky podľa zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (reštitučný zákon), čo podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi (tak ako napr. pri určení neplatnosti právneho úkonu, odporovateľnosti právnych úkonov, atď.). Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v uvedenom prípade vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.