Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/66/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407218645 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4407218645.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Provident Financial, s.r.o., Grösslingova 7, Bratislava, IČO: 35 805 731, zast. advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: X. N., nar. XX.XX.XXXX, U. X, Z., o zaplatenie 933,08 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/142/2008-302 zo dňa 08.12.2011, v časti uloženej povinnosti na plnenie, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/142/2008-302 zo dňa 08.12.2011 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za odvolacie konanie v sume 205,74 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 933,08 eura s príslušenstvom tak, že konanie o zaplatenie 16,60 eura s 9,14 % ročným úrokom z omeškania od 14.08.2007 do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 416,91 eura s 9,14 % ročným úrokom z omeškania od 14.08.2007 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že o zastavujúcej časti žalobcom uplatneného nároku rozhodol podľa § 96 OSP, nakoľko žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Podľa zisteného skutkového a právneho stavu mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 26.11.2002 k uzavretiu zmluvy označenej ako zmluva o obchodnom zastúpení, pričom žalovaný v čase od 08.12.1999 do 23.11.2003 nemal živnostenské oprávnenie a preto nebolo možné túto zmluvu považovať za zmluvný typ podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka. Účastníci teda uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný pri vykonávaní činnosti podľa zmluvy porušil svoje povinnosti v dvoch prípadoch, nakoľko umožnil podpísať zmluvy o spotrebiteľskom úvere osobám, na meno ktorých zmluvy neboli vyhotovené. Sumy úverov 10.000,-- Sk a 7.000,-- Sk odovzdal iným osobám, ako boli uvedené v zmluvách. Zmluvy teda neboli platne uzavreté, keďže zákon na ich platnosť vyžaduje písomnú formu. Z neplatných zmlúv teda nemohli vzniknúť zmluvným stranám žiadne vzájomné pohľadávky a záväzky, nakoľko R. V. zaplatila k neplatnej zmluve spolu 5.600,-- Sk, zostalo nevrátených 4.400,-- Sk, t. j. 146,05 eura. U. K. zaplatila k neplatnej zmluve spolu 1.750,-- Sk a z poskytnutých 7.000,-- Sk zostalo nevrátených 5.250,-- Sk, t. j. 174,20 eura. Na základe uvedeného teda súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 320,32 eura. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi odviedol 10.000,-- Sk a z ďalších úverov sumu 9.490,-- Sk bolo možné zistiť len z collecting listov, ktoré však žalobca skartoval. Súd uznal nárok žalobcu za dôvodný v časti 48,46 eura, nakoľko žalovaný vo vyjadrení k tomuto nároku žalobcu vykonajúc svoj prepočet súm vydaných klientovi a žalobcovi odvedených splátok v tomto rozsahu nárok žalobcu pripustil. Zvyšok žalobcom uplatneného nároku považoval súd za náhradu škody, avšak žalobca výšku skutočnej škody, prípadne ušlého zisku žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom za skutočnú škodu, resp. ušlý zisk nie je možné považovať výšku poplatkov uvedených v neplatných zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Žalobca vyplatil žalovanému províziu aj za obe neplatné zmluvy vo výške 5 % zo súm vyplatených finančných prostriedkov, t. j. 48,13 eura a taktiež v tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a o trovách konania podľa § 142 ods. 2 OSP. Proti tomuto rozsudku, v časti ktorou bola žalovanému uložená povinnosť na plnenie, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal zmenu tak, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zamietol. V odôvodnení uviedol, že finančné prostriedky od p. V. v sume 10.000,-- Sk odovzdal p. Q. ako priamemu nadriadenému, ktorý ich odviedol na účet žalobcu, nakoľko p. V. boli poskytnuté ďalšie úvery, je podozrenie, že p. Q. mohol omylom zapísať odovzdaných 10.000,-- Sk na meno p. V. a tým vytvoriť možnosť požiadať o ďalší úver. Je taktiež nepochopiteľné, prečo žalobca v priebehu konania skartoval collecting listy, ktoré by mali v predmetnej veci rozhodujúci význam. Žalobca nepredložil presvedčivé a rozhodujúce doklady súdu o tom, že v prípade manželov V. finančná ujma im skutočne vznikla. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného nepovažuje za dôvodné. Žalovaný v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali ním prezentované domnienky o chybnom zaúčtovaní platieb. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o vzniknutej škode síce nepovažuje za správne, avšak má za to, že s ohľadom na priebeh konania súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom zistil skutkový stav. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo nepochybne preukázané uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalovaný podľa zmluvy so žalobcom mal uzavrieť s tretími osobami v prospech žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný prevzal sumy úverov v sumách 10.000,-- Sk a 7.000,-- Sk, avšak v konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že predmetné finančné prostriedky následne vrátil žalobcovi. Žalovaný ako účastník konania bol pritom povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Takéto dôkazy však v konaní nepredložil. Odvolací súd sa teda v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a dôvody jeho rozhodnutia možno považovať za správne. Rozhodol preto o potvrdení rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, že tieto priznal žalobcovi ako plne úspešnému účastníkovi odvolacieho konania celkom v sume 205,74 eura, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci a to písomné vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní, t. j. 2x 51,45 eura spolu s režijným paušálom 2x 7,63 eura a s 20 % DPH, ďalej náhradu za stratu času, t. j. 0,86 eura x 4 polhodiny spolu s 20 % DPH spolu 4,13 eura a náhrady cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla na ceste Bratislava - Nitra - Bratislava v sume 59,82 eura. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.