Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/208/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410201680 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4410201680.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľa: M. R., nar. X.XX.XXXX, bytom U. Q., I. XXXX/XX, zastúpený Advokátska spoločnosť s.r.o. so sídlom F. Rákocziho 12, Nové Zámky, zastúpená konateľkou JUDr. Tatianou Timoranskou, IČO: 36 813 401, proti odporcovi: M. L., nar. X.X.XXXX, bytom F., R. XXXX/XX, zastúpený ADVOKÁTSKA A ZNÁMKOVÁ KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Trnava, Pekárská 11, zastúpená konateľkou JUDr. Andreou Kubányiovou, IČO: 36 718 599, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/35/2010-165 zo dňa 7.6.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 158,25 Eur, jeho právnej zástupkyne do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len OSP/ tak, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 800,28 Eur na účet právneho zástupcu odporcu v súlade s § 11 ods.1, § 14,§ 16 ods.3, 4, § 17, § 18 ods.3 Vyhl. č. 655/2004 Z z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/, ako aj zisteným skutkovým stavom veci na základe ktorého dospel k záveru, že návrh nebol dôvodne podaný. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2.2.2010 domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. D., evidovaná SK Nové Zámky na LV č. XXXX ako parc. č. 4518/15 orná pôda o výmere 3726 m2 patrila ku dňu smrti do vlastníctva G. R., rod. R., nar. 13.10.1925, zomr. 30.1.1996. Návrh odôvodnil tým, že jeho právna predchodkyňa G. R. /matka/ spoločne s manželom H. R. za života nadobudli od predávajúcich Y. a K. T. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.1960 /kúpna zmluva zaregistrovaná Štátnym notárstvom 17.1.1961, zmena vlastníctva vyznačená v PKV pod č. Čd 162/61/ nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. D., zapísanú v PKV č. 1459 ako parc. č. 4518/19 v celosti, t. č. vedenú na LV č. XXXX ako parc. č. 4518/25 zast. pl. a nádvoria o výmere 326 m2, parc. č. 4518/26 záhrady o výmere 511 m2, dom súp. č. 200 na parc. č. 4518/25. Spolu s predmetnými nehnuteľnosťami nadobudli titulom predmetnej kúpnej zmluvy od predávajúcich i susednú spornú nehnuteľnosť, ktorá sa spolu s domom užívala. Táto skutočnosť nebola sporná medzi jeho právnymi predchodcami a predávajúcimi spornej nehnuteľnosti, keďže títo až do svojej smrti nenamietali užívanie spornej nehnuteľnosti jeho právnymi predchodcami, ktorí užívali spornú nehnuteľnosť od roku 1961. Sporná nehnuteľnosť im slúžila na pestovanie zeleniny, platili daň zo spornej nehnuteľnosti a poplatky spojené s jej vlastníctvom. Všetky predmetné nehnuteľnosti, vrátane spornej nehnuteľnosti sa stali predmetom vyporiadania BSM jeho rodičov po rozvode ich manželstva a ich výlučnou vlastníčkou sa stala G. R., ktorá už ako výlučná vlastníčka následne v roku 1992 previedla kúpnou zmluvou predmetné nehnuteľnosti, vrátane spornej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho súrodencov. V súčasnej dobe je navrhovateľ vedený ako podielový spoluvlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 1992, ako aj titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2002, ktorou kúpnou zmluvou spoločne so svojou manželkou odkúpili spoluvlastnícke podiely od jeho súrodencov, pričom v kúpnej zmluve uzavretej v roku 2002 je uvedené, že účastníci kúpnej zmluvy majú vedomosť, že parc. č. 4518/15 nie je právne vysporiadaná. O skutočnosti, že sporná nehnuteľnosť nie je právne vysporiadaná sa dozvedeli v roku 1996, keď dedičské konanie po ich matke G. R. bolo zastavené pre nemajetnosť. Vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti začal spochybňovať až v roku 2006 odporca, vnuk predávajúcich Y. a K. T.. Navrhovateľ mal za to, že jeho matka G. R. nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním k 1.4.1984 s poukazom na ustanovenie § 865 ods.3 a §134 OZ. Odporca sa písomne vyjadril k návrhu. Navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že spornú nehnuteľnosť nadobudol spoločne s parc. č. 4518/28 do výlučného vlastníctva titulom osvedčenia o dedičstve 20D 2129/2004 po svojej matke K. L., ktorá nadobudla vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti po svojich rodičoch Y. T. titulom osvedčenia o dedičstve 31D 1546/02 a K. T., titulom osvedčenia o dedičstve 20 D 1391/2002, ktorí nadobudli spornú nehnuteľnosť na základe Zák. č. 215/1919 Zb., Zák. č. 81/1920 Zb., č. 184530/XVI PKV 1502,1 a rozhodnutia SK Nové Zámky č. j. 2471/2002 zo dňa 28.3.2002. Uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 19.4.1960, ktorou právni predchodcovia odporcu previedli nehnuteľnosti t.č. zapísané na LV č. XXXX na právnych predchodcov navrhovateľa, od ktorej navrhovateľ odvodzuje právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti, sa na spornú nehnuteľnosť nevzťahovala, čo potvrdzuje aj kúpna zmluva uzavretá dňa 31.1.2002 ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX medzi navrhovateľom a jeho súrodencami, keď v čl. I. ods.3 zmluvy sa uvádza, že novovytvorená parc. č. 4518/38 zameraná a vyčlenená z pôvodnej parcely č. 4518/15 podľa GP č.106/201 zo dňa 9.1.2002 nie je právne vysporiadaná v prospech vlastníkov nadstavby, skladu. Poukázal na to, že na návrh odporcu proti navrhovateľovi a jeho manželke sa vedie na súde prvého stupňa konanie pod sp. zn. 5C/67/2009 o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie spornej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa G. R. s manželom H. R. ako kupujúci nadobudli od právnych predchodcov odporcu Y. a K. T. ako predávajúcich titulom kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.1960 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D. PKV č. 1459 ako parc. č. 4518/19 v celosti. Podľa obsahu zmluvy oproti pozemno-knižnému stavu, ktorý vykazoval len stavebnú plochu, jednalo sa o rodinný dom č. 298 so všetkými jeho príslušenstvami, s priľahlým dvorom a záhradou tak, ako sa nachádzala v čase podpísania zmluvy. Predmetná kúpna zmluva bola spísaná v Advokátskej poradni, pobočka Nové Zámky pod č. NZ - 954/60 - NI advokátom Dr. Aladárom Miklóškom, ktorý predložil pozemnoknižný návrh Ľudovému súdu na zápis PKV č. 1459 a bola zaregistrovaná bývalým Štátnym notárstvom 17.1.1961 a zmena vlastníckeho práva bola vyznačená v bývalej PKV podľa uznesenia Čd 162/61. Predmet kúpnej zmluvy následne užívali rodičia navrhovateľa spoločne až do rozvodu ich manželstva. Matka navrhovateľa G. R. titulom dohody o vysporiadaní BSM nadobudla výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v roku 1981, ktorú skutočnosť mal súd prvého stupňa za nespornú na základe zhodnej výpovede účastníkov konania, ako aj zo skutočnosti, že G. R. následne ako predávajúca kúpnou zmluvou zo dňa 2.12.2002 previedla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. D. do podielového spoluvlastníctva kupujúcich, svojich detí a to G. E., B.. H. R. a M. R. každému v 1/3-ine. V predmetnej kúpnej zmluve bolo zriadené právo doživotného bývania a užívania k predmetu prevodu v prospech predávajúcej, pričom predmetom prevodu podľa článku I. zmluvy boli nehnuteľnosti- parc. č. 4518/25, súp. č. 200 zastavaná plochy o výmere 326 m2, parc. č. 4518/26 záhrada o výmere 511 m2. Ďalej mal za preukázané, že i spornú nehnuteľnosť užívala rodina navrhovateľa, ktorá na nej pestovala obilie. Právni predchodcovia odporcu neprejavili záujem o spornú nehnuteľnosť po združstevnení domnievajúc si, že táto je v užívaní družstva a až po prejednaní dodatočných dedičských konaní vedených po Y. T. pod sp.zn. 31D/1546/2002 a K. T. pod sp.zn. 20D/1391/2002 sa začali o spornú nehnuteľnosť zaujímať a jednať s navrhovateľmi. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním právnou predchodkyňou navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti, keď v konaní nebolo preukázané, že bola oprávnenou držiteľkou jnehnuteľnosti, teda nebolo preukázané, že bola dobromyseľná, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudla, keďže u nej absentovala dobrá viera, že jej sporná nehnuteľnosť patrí - teda absentoval nadobúdací právny dôvod. Súd prvého stupňa dobromyseľnosť právnej predchodkyne navrhovateľa posudzoval s poukazom nielen na jej subjektívne hľadisko, presvedčenie, že jej sporná nehnuteľnosť patrila, ale aj s poukazom na objektívne okolnosti danej právnej veci, pričom dospel k záveru, že za daných okolností nebolo možné usúdiť existenciu dobromyseľnosti právnej predchodkyne navrhovateľa, teda okolností svedčiacich o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia nehnuteľnosti. Dôvodil tým, že v súlade s kúpnou zmluvu zo dňa 19.4.1960 boli vyznačené zmeny vlastníckeho práva, pričom predmetnú zmluvu spísal advokát, avšak sporná nehnuteľnosť nebola jej predmetom, pričom v predmetnej kúpnej zmluve sa nenachádzajú ani žiadne dojednania ohľadom spornej nehnuteľnosti, ktorá bola zapísaná v PKV č. 1 v prospech právnych predchodcov odporcu. Dôvodil ďalej tým, že v prípade, ak by sa G. R. domnievala, že jej patrí i sporná nehnuteľnosť titulom kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.1960, bola by túto skutočnosť riešila už v čase vysporiadania BSM, v ktorom čase žila i predávajúca K. T., pretože žiadnym iným spôsobom nemohla nadobudnúť výlučné vlastníctvo spoločne s manželom k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.1960, keď dospel tiež k záveru, že zo žiadnych dôkazov nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol H. R.. Súd prvého stupňa mal za to, že právna predchodkyňa navrhovateľa bola uzrozumená s predmetom svojho vlastníctva, pokiaľ ide o nehnuteľností nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 19.4.1960 jednak už v roku 1960, ako aj v roku 1992, keď predmet kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.1960 prevádzala kúpnou zmluvou na svoje tri deti i s poukazom na tú skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť nebola právne vysporiadaná. O skutočnosti, že sporná nehnuteľnosť nebola právne vysporiadaná mali vedomosť aj deti G. R. ako kupujúci, minimálne v roku 1992. Poukázal i na výpovede svedkov T. a N. H., G. L., ktorí potvrdili skutočnosť, že právna predchodkyňa odporcu K. L., zomr. 19.9.2004, za svojho života vyhľadala spolu s odporcom, spolu N. a T. H. navrhovateľa, ktorý užíval spornú nehnuteľnosť, navrhla mu dohodu o nájme za nehnuteľnosť, príp. dohodu o predaji nehnuteľnosti. Navrhovateľ s návrhom súhlasil, následne však k dohode nedošlo pre nesúhlas navrhovateľa. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu a zaviaže odporcu zaplatiť mu trovy konania. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že o vysporiadaní BSM neexistuje žiadna listina, z ktorej by bolo možné jednoznačne usúdiť vedomosť jeho matky o nevysporiadanom majetku a sama skutočnosť alebo domnienka, že mala možnosť zistiť nezrovnalosti okolo spornej nehnuteľnosti neznamená, že sa tak aj stalo. Mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul úmysel účastníkov kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1960, kedy žiadna zo strán nemala pochybnosti o predmete kúpy, aj dohodnutá kúpna cena zodpovedala predmetu kúpy v prípade, že súčasťou kupovaných nehnuteľností bola aj sporná nehnuteľnosť. Všetky ďalšie skutočnosti tak na strane navrhovateľa, ako aj jeho právneho predchodcu, ako aj na strane odporcu dobromyseľnej držbe nasvedčovali, keď navrhovateľ a jeho matka spornú nehnuteľnosť užívali, zasiahli do nej aj zriadením drobnej stavby a neboli rušení v držbe až do času, kedy si odporca začal voči navrhovateľovi uplatňovať finančný nárok titulom užívania spornej nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pred podaním návrhu odporcu voči navrhovateľovi o náhradu za užívanie spornej nehnuteľnosti, odporca navrhol navrhovateľovi výmenu časti nehnuteľností tak, aby sa odporca vedel dostať cez spornú nehnuteľnosť na iné svoje nehnuteľnosti susediace so spornou nehnuteľnosťou, teda odporca vlastnícke právo navrhovateľa k nehnuteľnosti uznával a to až do času, kým sa mu nepodarilo s navrhovateľom dohodnúť. Navrhovateľ mal za to, že dobrá viera na strane navrhovateľa a jeho právnej predchodkyne pri vstupe do držby nebola spochybnená a v ďalšom období prerušenie dobromyseľnej držby nemožno vyvodiť len z domnienky, že právna predchodkyňa navrhovateľa mala možnosť dozvedieť sa, že časť kúpenej nehnuteľnosti nie je vysporiadaná. Nevysporiadanosť spornej nehnuteľnosti sa relevantne zistila až v dobe, kedy matka navrhovateľa prevádzala nehnuteľnosti na svoje deti, čo však nemohlo mať na oprávnenosť nároku navrhovateľa žiadny právny význam, keďže sa tak stalo v čase, kedy už matka navrhovateľa bola na základe vydržania vlastníckeho práva vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a k následnému dlhodobému nerušenému užívaniu nehnuteľnosti, ako aj a k tomu, že jeho matka svoje subjektívne presvedčenie o dobromyseľnosti držby opierala o konkrétne okolnosti, z ktorých sa dalo usúdiť, že jej presvedčenie bolo po celú dobu vydržania dôvodné. Odporca sa písomne nevyjadril k odvolaniu navrhovateľa. Na odvolacom pojednávaní dňa 17. mája 2012 navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Nitre (§ 10 ods. 1 OSP) ako odvolací súd prejednal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k právnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods.2 OSP. Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 134 ods.1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods.3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 134 ods.4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady : a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej právnej veci aplikoval správny právny predpis a vecne správne ho vyložil v otázke posúdenia splnenia podmienok vydržania spornej nehnuteľnosti právnou predchodkyňou navrhovateľa. Odvolací súd s poukazom na vykonaného dokazovanie v danej právnej veci dospel k zhodným skutkovým a právnym zisteniam ako súd prvého stupňa, keď v konaní nebolo preukázané nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti právnou predchodkyňou navrhovateľa vydržaním. V konaní nebolo preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľa bola oprávnenou držiteľkou spornej nehnuteľnosti, keďže u nej neboli splnené súčasne všetky zákonné predpoklady oprávnenej držby tak, ako sú vyššie popísané a to konkrétne dobrá viera, že jej vec patrí, keď u nej absentoval nadobúdací dôvod, ktorú skutočnosť bol povinný navrhovateľ preukázať, avšak neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Teda v konaní nesporne nebola preukázaná oprávnená držba spornej nehnuteľnosti právnou predchodkyňou navrhovateľa, teda nebola preukázaná jej dobrá viera, že jej sporná nehnuteľnosť patrí. Navrhovateľ v konaní tvrdil a preukazoval, že subjektívne presvedčenie jeho právnej predchodkyne, že jej sporná nehnuteľnosť patrí vychádzalo jednak z uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.1960, týkajúcej sa jednak nehnuteľností uvedených ako predmet zmluvy zo dňa 19.4.1960, jednak spornej nehnuteľnosti i keď nebola v zmluve výslovne uvedená, ako aj z daného užívacieho stavu nehnuteľností, ktoré boli výslovne uvedené ako predmet kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.1960 po uzatvorení tejto zmluvy, ako aj z užívacieho stavu k tejto spornej nehnuteľnosti v čase po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.1960, ktorý užívací stav zodpovedá i súčasnej dobe. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.1960 nesporne vyplýva, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom kúpnej zmluvy /nebola v nej výslovne uvedená/, pričom v predmetnej kúpnej zmluve nie sú uvedené prípadné ďalšie iné ďalšie dojednania, týkajúce sa spornej nehnuteľnosti, z ktorých by bolo možné danú navrhovateľom tvrdenú a preukazovanú skutočnosť vyvodiť, pričom navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal žiadny iný /ďalší/ nadobúdací titul k spornej nehnuteľnosti. Len faktické ovládanie veci -samotný užívací stav spornej nehnuteľnosti bez splnenia vyššie ďalších zákonom vyžadovaných náležitosti pre oprávnenosť držby - právny titul, nezakladá vznik vlastníckeho práva vydržaním. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené okolnosti nemohli objektívne viesť právnu predchodkyňu navrhovateľa k presvedčeniu, že v užívacom stave v akom prevzala predmet uvedený v kúpnej zmluve zo dňa 19.4.1960 a vstúpila do jeho užívania, vlastníctva v čase po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy a teda titulom tejto kúpnej zmluvy, nadobudla do vlastníctva i spornú nehnuteľnosť, vychádzajúc len z užívacieho stavu spornej nehnuteľnosti ňou samou, resp. vychádzajúc z užívacieho stavu spornej nehnuteľnosti predchádzajúcimi vlastníkmi spornej nehnuteľnosti do roku 1960, o ktorom užívacom stave spornej nehnuteľnosti mala nesporne vedomosť. Tento záver súdu podporne preukazuje obsah kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1992, ktorej predmetom rovnako nebola sporná nehnuteľnosť, ako aj obsah kúpnej zmluvy zo dňa 31.1.2002, ktorej predmetom taktiež nebola sporná nehnuteľnosť, naviac v tejto kúpnej zmluve účastníci zmluvy konštatovali, že sporná nehnuteľnosť nie je právne vysporiadaná. Výsluchom svedkov v konaní, ktorí sa vedeli vyjadriť k rozhodujúcim skutočnostiam v danej právnej veci bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o dobromyseľnosti jeho právnej predchodkyne, keď i sám odporca v konaní potvrdil, že mal v roku 2002 záujem odkúpiť spornú nehnuteľnosť od právnej predchodkyne odporcu, že odporca mu navrhol nájom spornej nehnuteľnosti, avšak k dohode nimi nedošlo. S poukazom na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná oprávnená držba k spornej nehnuteľnosti právnou predchodkyňou navrhovateľa vychádzajúca z toho, že ako držiteľka spornej nehnuteľnosti bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej vec patrí, že jej svedčí právny titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti, nebolo možné prijať záver o nadobudnutí jej vlastníctva vydržaním k spornej nehnuteľnosti. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu trov konania, ktorá spočívala v trovách právneho zastúpenia podľa § 11 ods.1 písm. a/, § 14, § 16 ods.3, § 17, § 18 ods.3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení neskorších predpisov za jeden úkon právnej služby- účasť na odvolacom pojednávaní 79,57 Eur /á 58,69 Eur a režijný paušál 7,63 Eur a 20% DPH/, náhrada cestovného Trnava- Nitra a späť, 27,84 Eur, náhrada za stratu času 4 začaté polhodiny 50,84 Eur, spolu 158,25 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.