Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410213243 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4410213243.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. M., U. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Garbanovou so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12, proti odporcom: 1. G. U., bytom Q. M., O. XXXX/XX, 2. H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. M., X. 4, zastúpený advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou so sídlom Nové Zámky, Kapisztóryho 2, 3. F. X., bytom U., Y. XX, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. októbra 2011, č. k. 12C/95/2010-164, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1. až 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh vo všetkých žalovaných výrokoch. Navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania v sume 457,14 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právnej zástupkyne. Pôvodnej odporkyni v 1. rade W. D. náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa voči pôvodnej odporkyni v 1. rade W. D. domáhal určenia neplatnosti jej odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 16. 06. 2010, podpísanej 23. 06. 2010, na základe ktorej W. D. na neho previedla byt, a voči odporcovi v 2. rade, ktorý v priebehu konania vstúpil do konania na základe žiadosti navrhovateľa sa domáhal určenia, že on je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - predmetného bytu a zároveň žiadal rozhodnúť, že kúpna zmluva, uzatvorená medzi pôvodnou odporkyňou v 1. rade - W. D. ako predávajúcou a navrhovateľom ako kupujúcim zo dňa 23. 06. 2010, je platná a kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, uzatvorená medzi W. D. a odporcom v 2. rade zo dňa 21. 09. 2010, je neplatná. Pôvodná odporkyňa v 1. rade W. D. kúpnou zmluvou zo dňa 11. 06. 2008 o prevode vlastníctva bytu nadobudla dňa 20. 06. 2008 od Mesta Nové Zámky byt č. 23 o podlahovej ploche 32,64 m2 na II. nadzemnom podlaží bytového domu na H. XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach príslušenstva a pozemku. Kúpnou zmluvou zo dňa 16. 06. 2010, podpísanou pôvodnou odporkyňou v 1. rade dňa 23. 06. 2011, táto ako predávajúca odpredala navrhovateľovi ako kupujúcemu 1-izbový byt, nachádzajúci sa v Q. M. na H. XX, vedený na LV č. XXXXX ako parc. č. 7146/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2, byt č. XX bytového domu na uvedenej parcele so súp. č. XXX a podiel na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 3264/323510 za dohodnutú kúpnu cenu 14.000 eur. Podľa bodu II. zmluvy bolo zaplatenie kúpnej ceny dohodnuté tak, že kupujúci zaplatí za predávajúcu nedoplatok na zálohách poskytovaných s užívaním bytu vo výške 1.795 eur priamo správcovi bytov, ďalej zaplatí za predávajúcu Mestu Nové Zámky 30% zrážky z ceny bytu, poskytnutú mestom pri kúpe bytu vo výške 137,45 eura, poplatok za odvoz komunálneho odpadu vo výške 23,35 eura a po započítaní týchto platieb zvyšok dohodnutej kúpnej ceny v sume 12.044,20 eura zaplatí kupujúci predávajúcej v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy s tým, že jej prevzatie potvrdzuje predávajúca svojím podpisom na tejto zmluve. K tejto zmluve bol dňa 06. 07. 2010 účastníkmi podpísaný dodatok, týkajúci sa odstránenia nedostatku v označení parcely registra „C“. Dňa 30. 06. 2010 doručila pôvodná odporkyňa v 1. rade na Správu katastra žiadosť o prerušenie vkladového konania, v ktorej okrem iného uviedla, že ona v žiadnom prípade kúpnu zmluvu s nikým neuzavrela a nemala to ani v úmysle. Jedná sa o absolútne neplatný právny úkon. Následne 06. 07. 2010 doručila Správe katastra oznámenie o odstúpení od zmluvy, ktoré odôvodňovala tým, že pri uzavretí zmluvy bola uvedená do omylu, bola zneužitá jej tieseň a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pri podpise zmluvy mala za to, že sa jedná o doklad o spôsobe vyporiadania jej nedoplatkov viaznucich na jej byte. K odstúpeniu od zmluvy pripojila lekársku správu, v ktorej je uvedené, že W. D. bola psychiatricky liečená a opakovane na psychiatrickom oddelení FNsP Nové Zámky, ústavne, ako aj v Psychiatrickej nemocnici Hronovce. Správa katastra rozhodnutím zo dňa 13. 07. 2010 prerušila vkladové konanie a ďalším rozhodnutím zo dňa 19. 07. 2010 zastavila vkladové konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09. 08. 2010. Následne W. D. kúpnou zmluvou zo dňa 21. 09. 2010, ktorou bolo zároveň v časti „C“ ťarchy poznačené zriadenie vecného bremena, práva doživotného užívania a bývania v jej prospech k uvedenej nehnuteľnosti, odpredala predmetný byt odporcovi v 2. rade, ktorý je v súčasnosti vedený na LV ako vlastník. Súd prvého stupňa rozhodol podľa § 34, § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1 a § 49 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že návrh ani v jednom zo 4 žalovaných výrokov nie je dôvodný. Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na žalovaných určeniach, mal za to, že vzhľadom na ním tvrdené a preukazované platné uzavretie kúpnej zmluvy s odporkyňou v 1. rade, ktorou mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu, v súčasnosti vedenému vo vlastníctve odporcu v 2. rade na základe v poradí druhej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi oboma odporcami, mal daný naliehavý právny záujem na určení, že táto v poradí druhá kúpna zmluva je neplatná a on je vlastníkom nehnuteľnosti, pretože bez tohto určenia by bolo jeho právne postavenie neisté a nedosiahol by sa bez týchto určení zápis vlastníckeho práva navrhovateľa v katastri nehnuteľností. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa nemohol bez ďalšieho zamietnuť jeho návrh vo všetkých žalovaných výrokoch bez preskúmania platnosti odstúpenia W. D. od zmluvy, ako aj ním uzavretej zmluvy s menovanou, aj keď len ako otázky predbežnej. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 23. 06. 2010, uzavretú medzi navrhovateľom a W. D., súd prvého stupňa mal za to, že táto zmluva bola uzatvorená platne, napriek dôvodom tvrdených menovanou a uvádzaných v jej odstúpení. Je nepochybné, že W. D. v čase uzavretia zmluvy mala v úmysle svoj byt predať, sama tvrdila, že pri podpisovaní tejto zmluvy si bola vedomá toho, že podpisuje kúpnu zmluvu, nebolo jej však zrejmé, ako bude kúpna cena vyplatená, túto neprevzala, prevzala len zálohu 1.500 eur. Spôsob vyplatenia kúpnej ceny bol medzi účastníkmi konania sporný, pričom ani zo samotného znenia článku II bod 2 zmluvy nevyplýva, ako mohla menovaná potvrdiť prevzatie kúpnej ceny, keď sa v ňom uvádza, že kúpnu cenu jej kupujúci zaplatí (v budúcom čase) a samotný následný úkon o skutočnom odovzdaní kúpnej ceny už v zmluve chýba a ani doklad o odovzdaní kúpnej ceny pri podpise zmluvy si účastníci nevyhotovili. Nebolo preukázané, že by pôvodná odporkyňa v 1. rade neuzavrela predmetnú kúpnu zmluvu s navrhovateľom slobodne, alebo že by konala pod nedovoleným nátlakom a nebolo preukázané ani to, že by neurobila právny úkon vážne a že by nechcela svojim prejavom vôle vykonať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jej prejavu nenastali. Jednala s navrhovateľom ako s kupujúcim. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že nie je možné v danej veci mať za to, že by predmetná zmluva bola podľa § 49 OZ relatívne neplatná, nakoľko uzavretie tejto zmluvy pôvodnou odporkyňou v 1. rade nebolo v tiesni, či za nápadne nevýhodných podmienok. Takéto okolnosti sa nepreukázali, keď napokon za sporný byt obdržala kúpnu cenu 10.000 eur a zároveň aj zriadenie vecného bremena v jej prospech. Z týchto dôvodov odstúpenie W. D. od kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2010 súd prvého stupňa vyhodnotil za neplatné, nakoľko v zmluve si takúto možnosť účastníci nedohodli a zákonné podmienky za odstúpenie od zmluvy neboli dané. Nakoľko po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností v dôsledku odstúpenia od zmluvy (aj keď neplatného) sa katastrálne konanie zastavilo, nenaplnili sa vecno-právne následky zmluvy, vlastníctvo v prospech navrhovateľa sa nezapísalo. W. D. naďalej ostala vlastníčkou nehnuteľnosti, s ktorou mohla voľne nakladať. Preto, pokiaľ aj porušila zmluvnú povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy zo dňa 23. 06. 2010, ktorou bola viazaná, a napriek tomu následne dňa 21. 09. 2010 tú istú nehnuteľnosť previedla druhou zmluvou na odporcu v 2. rade, nemá toto porušenie bez ďalšieho za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, tak ako to vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, ako aj Najvyššieho súdu ČR. Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viacerým subjektom, alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Je tomu tak z dôvodu ochrany záujmu poctivého nadobúdateľa v súlade s článkom 20 Ústavy SR a článkom 11 Listiny základných práv a slobôd. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, v danom prípade navrhovateľ, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21. 09. 2010. Ničím nebolo preukázané, že by W. D. pristupovala k predaju predmetného bytu s úmyslom zámerne poškodiť navrhovateľa, preto na základe týchto skutočností, súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej pôvodnej odporkyni v 1. rade ich náhradu nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli. Úspešnému odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný a vznikli mu trovy v súvislosti s právnym zastúpením, pričom trovy boli vyčíslené v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmene a náhradách advokátov. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Vytkol súdu prvého stupňa, že vôbec neriešil otázku poctivosti nadobúdateľa predmetného bytu, t. j. odporcu v 2. rade, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že mal vedomosť v čase, keď kúpnu zmluvu uzatváral, o úkonoch medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade (pôvodnou), ako aj o tom, že v tejto veci prebieha trestné konanie. Okrem toho mal odporca v 2. rade informácie o tom, že na Správe katastra Nové Zámky prebiehalo v tejto veci vkladové konanie, teda určite bol oboznámený aj s bližšími okolnosťami, na základe ktorých bolo vkladové konanie zastavené a mal vedomosti aj o tom, že všetky dlhy viaznuce na predmetnom byte zaplatil navrhovateľ, ako aj kúpnu cenu. Z toho vyplýva, že odporca v 2. rade v žiadnom prípade nemohol byť dobromyseľným, keď o týchto okolnostiach vedel, teda, že byt bol už raz predaný a napriek tomu s týmto vedomím kúpnu zmluvu s odporkyňou uzatvoril a to aj so zriadením vecného bremena spočívajúceho v doživotnom práve bývania pre W. D.. Nemožno už vôbec potom hovoriť o dobromyseľnosti pôvodnej odporkyne v 1. rade, ktorá uzatvárala druhú kúpnu zmluvu s odporcom v 2. rade s vedomím, že byt už predala navrhovateľovi, prevzala kúpnu cenu, čoho dôkazom je jej vyhlásenie potvrdené overeným podpisom na zmluve aj skutočnosť, že si nechala navrhovateľom vyplatiť všetky svoje dlhy, na základe čoho bola odstránená prekážka nakladania s bytom a vymazané záložné právo v prospech Mesta Nové Zámky. Účinnosť zmluvy nastáva so vznikom platnej zmluvy, a preto W. vedome konala v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z prvej uzatvorenej zmluvy, čím jej právne úkony pri uzatváraní druhej zmluvy nemohli byť ani vážne, ani ničím neobmedzené, ani dobromyseľné, ani v súlade s dobrými mravmi, čo spôsobuje jej neplatnosť. Týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Podľa jeho názoru, naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ako aj určení neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 21. 09. 2010, bol dostatočne zdôvodnený, pretože bez určenia neplatnosti týchto úkonov sa nedá domáhať plnenia z platnej zmluvy a dosiahnuť povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe platnej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a pôvodnou odporkyňou v 1. rade. Odporkyne sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V priebehu odvolacieho konania pôvodná odporkyňa v 1. rade W. D. dňa XX. XX. XXXX zomrela. Odvolací súd konal s jej právnymi nástupcami G. U., bytom Q. M., O. XXXX/XX a F. X., bytom U., Y. XX. Právne nástupkyne odvolací súd zistil zo spisu OS Nové Zámky, sp. zn. 16D 793/2012, týkajúceho sa dedičskej veci po neb. W. D., ktorá zomrela ako rozvedená a bezdetná a jej dedičkami sú výlučne odporkyne v 1. a 3. rade. Dedičské konanie po nebohej W. D. bolo zastavené pre nemajetnosť. Obom právnym nástupkyniam odvolací súd doručil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako i odvolanie navrhovateľa s tým, aby sa k veci vyjadrili. Právna nástupkyňa G. U. uviedla, že k veci nemá čo dodať a dedička F. X. uviedla, že okolnosti prípadu jej nie sú absolútne známe, preto sa nevie vyjadriť. Podľa § 80 písmeno c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba je významným prostriedkom preventívnej ochrany práv tým, že umožňuje nastolenie právnej istoty do existujúcich právnych vzťahov, ktoré sú sporné alebo neisté, či pochybné. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľností je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo, či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým, alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu. Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce, vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou v 1. rade kúpnu zmluvu dňa 23. 06. 2010 (datovaná 16. 06. 2010). K vkladu vlastníckeho práva nedošlo, vkladové konanie bolo rozhodnutím právoplatne zastavené dňa 09. 08. 2010 pre odstúpenie odporkyne v 1. rade od uvedenej kúpnej zmluvy. Odporkyňa v 1. rade následne uzavrela ďalšiu kúpnu zmluvu ohľadne totožných nehnuteľností (bytu a príslušenstva) s odporcom v 2. rade dňa 21. 09. 2010. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Účinnosť zmluvy nastáva teda súčasne so vznikom platnej zmluvy, pravda pokiaľ zákon (§ 47 OZ) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (účinnosti zmluvy), ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Občiansky zákonník vychádza z toho, že zmluvy sú pre účastníkov záväzkového právneho vzťahu záväzné (pacta sunt servanda) a každý musí práva a povinnosti z nich vyplývajúce dodržiavať. Z toho vyplýva, že zmluvné strany nemôžu od toho záväzku jednostranne odstúpiť (§ 48 ods. 1 OZ), ibaže by im to zákon výslovne dovoľoval (§ 49, § 517 a § 623 ods. 1 OZ), alebo ak by si to zmluvné strany buď v prospech niektorej strany, prípadne oboch strán v zmluve pri jej uzavretí či neskôr výslovne vymienili (§ 497 OZ). Odstúpenie od zmluvy možno chápať ako právny prostriedok, ktorý umožňuje, aby sa jednostranným právnym úkonom zmluva zrušila skôr, než sa podľa nej začne plniť, resp. sa začnú uplatňovať či realizovať práva a povinnosti z nej vyplývajúce. Zákon zakazuje tomu, kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme len čiastočné plnenie, aby mohol odstúpiť od zmluvy. V danej veci navrhovateľ uzatvoril s právnou predchodkyňou odporkýň v 1. a 3. rade kúpnu zmluvu dňa 23. 06. 2010 a nebolo sporné, že obdržala od navrhovateľa určitú sumu, sama potvrdila, že dostala od neho zálohu 1.500 eur, i keď navrhovateľ tvrdil, že jej vyplatil celú kúpnu cenu. Keďže nesporne bolo preukázané, že W. D. od navrhovateľa obdržala aspoň časť kúpnej ceny ako zálohu, potom už s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nemohla od kúpnej zmluvy odstúpiť a jej odstúpenie od zmluvy je neplatné. Navrhovateľ však nemal naliehavý právny záujem na takomto určení v zmysle § 80 písm. c) OSP, pretože sa zároveň domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a W. D. zo dňa 16. 06. 2010, podpísaná dňa 23. 06. 2010 je platná. Samotné určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy by nemalo vplyv na právne postavenie navrhovateľa, pretože by nedošlo k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Naviac, posúdenie platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy si súd mohol riešiť ako predbežnú otázku bez potreby meritórneho rozhodnutia o nej, t.j. na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a odporkyňou v 1. rade je platná. Túto otázku si taktiež správne riešil ako predbežnú bez meritórneho rozhodnutia, na ktorom navrhovateľ nemal naliehavý právny záujem, pretože určením platnosti uvedenej kúpnej zmluvy by taktiež nedošlo k zmene zápisu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v katastri nehnuteľností, vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo je zapísané v prospech odporcu v 2. rade na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a odporkyňou v 1. rade zo dňa 21. 09. 2010 a v časti určenia neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy bol návrh správne zamietnutý. Ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou previedol na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 OZ, podľa ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo 31/2000, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. 87/2001). Porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti predávajúcim môže zakladať jeho prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú kupujúcemu podľa ustanovenia § 420 a nasl. OZ, t.j. kto bol poškodený dvojitým scudzením nehnuteľnosti, má nárok na náhradu škody. Z uvedených skutočností vyplýva, že ak predávajúci odpredal rovnakú nehnuteľnosť na základe viacerých kúpnych zmlúv dvom, alebo aj viacerým osobám, nemá to z tohto hľadiska žiadny vplyv na platnosť zmlúv, vlastníkom nehnuteľnosti sa stáva ten, koho vlastnícke právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností a je irelevantné, o koľkú kúpnu zmluvu v poradí ide. Správa katastra nehnuteľností viedla konanie V 2903/10 na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a odporkyňou v 1. rade. K vkladu vlastníckeho práva nedošlo, vkladové konanie bolo rozhodnutím právoplatne zastavené dňa 09. 08. 2010, teda nenastali vecno-právne účinky uvedenej zmluvy, t.j. vlastnícke právo predávajúca nestratila a kupujúci ho nenadobudol. W. D. následne uzavrela ďalšiu kúpnu zmluvu ohľadne totožných nehnuteľností (bytu a príslušenstva) s odporcom v 2. rade dňa 21. 09. 2010. Predávajúca síce bola viazaná svojím zmluvným prejavom (kúpnou zmluvou uzavretou s navrhovateľom), no zo samotného porušenia jej povinnosti previesť nehnuteľnosť na kupujúceho ešte nie je možné vyvodiť neplatnosť druhej kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom v druhom rade. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by druhá zmluva odporovala zákonu, obchádzala ho, alebo že by W. D. uzavrela druhú zmluvu s úmyslom poškodiť navrhovateľa. Dôvodila práve tým, že bola uvedená do omylu, pretože jej nebola vyplatená kúpna cena a samotný navrhovateľ svoje tvrdenia v konaní preukazoval zmätočne, v rozpore s tvrdeniami ním navrhnutého svedka R. O., a to ohľadne ohliadky predmetného bytu, stretnutia s W. D. pri podpise zmluvy, spôsobe, ako sa oboznámila s kúpnou zmluvou, ako došlo k odovzdaniu peňazí. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zamietol návrh navrhovateľa vo všetkých žalovaných výrokoch, t.j. i v poslednom výroku, ohľadne určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.