Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/182/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411205671 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4411205671.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: František Gubó, Bešeňov 240, IČO: 30 901 421, zast. advokátom JUDr. Tiborom Elzerom, Hlavné nám. 7, Nové Zámky, proti žalovanému: Prospect, spol. s r.o., J. Simora 5, Nové Zámky, IČO: 34 107 100, zast.: Advokátska spoločnosť s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 12.638,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/105/2011-133 zo dňa 15.05.2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/105/2011-133 zo dňa 15.05.2012 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.638,40 eura s tým, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na zistený skutkový a právny stav, citoval ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka, § 269 ods. 1, § 610, § 625 ods. 1, 2 a § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a konštatoval takýto právny záver: V prejednávanom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia odplaty za prepravu zeminy z Podhájskej (1618 m3) a z Mojzesova (313 m3) na skládku TKO v Kolte. Súd považoval za preukázané, že v uvedenom rozsahu žalobca pre žalovaného plnil, keďže prepravu zeminy v uvedenom rozsahu vyčíslil pre potreby fakturácie žalobcu sám žalovaný (sumarizáciu prepraveného množstva zeminy skontroloval a podpisom potvrdil kompetentný pracovník žalovaného - výkonný riaditeľ). Pokiaľ ide o prepravenú zeminu z Mojzesova (334,85 m3) k rozdielu pri fakturácii (313 m3) došlo z toho dôvodu, že žalobca vykázanú hmotnosť 488,88 t prepočítal koeficientom 1,56 a žalovaný koeficientom 1,46. V prípade prepravy zeminy z Podhájskej túto žalobca vykonal po predchádzajúcej dohode so žalobcom (zrejme so žalovaným) a po prijatí písomnej objednávky žalobcu (zrejme žalovaného) zo dňa 27.08.2009, na ktorej akceptoval uvedenú cenu 5,50 eura/1 m3 a prepravy vykonal v čase od 09.09.2009 do 25.09.2009. Žalovaný voči preprave zeminy, resp. jej dovoze na skládku TKO v Kolte nemal výhrady, a to napriek tomu, že na objednávke množstvo zeminy, ktorú mal žalovaný prepraviť z Podhájskej, neuviedol. Dôkazom toho je aj následné správanie žalovaného, keďže sám oznamoval žalobcovi údaje pre fakturáciu. V súvislosti s prepravou zeminy z Podhájskej, súd nepovažoval za zistené, resp. žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako predávajúci uzavrel s ním ako kupujúcim aj kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bola ako tovar samotná prepravovaná zemina. Je pravda, že žalovaný na objednávke uviedol, že si „objednáva íl aj s prepravou“, ale k uzavretiu kúpnej zmluvy právne relevantným spôsobom nedošlo. Podľa § 409 Obchodného zákonníka je kúpna zmluva odplatnou zmluvou a jej podstatnou náležitosťou je okrem určenia množstva a druhu tovaru aj dohoda o kúpnej cene. V danom prípade však zemina z rybníka v Podhájskej bola produktom čistenia rybníka a žalobca odvozom zeminy pre potreby žalovaného vyhovel súčasnej požiadavke občianskeho združenia
Spoločnosť priateľov Gergeja Podhájska bezodplatne. Súd nezistil, že by žalovaný v aktuálnom čase nejakým spôsobom túto otázku riešil. Dôkazom toho je aj to, že až v tomto súdnom konaní po takmer dvoch rokoch žiadal, aby žalobca preukázal oprávnenie disponovať zeminou. Kúpna cena prepravenej zeminy nebola predmetom žaloby, a preto jej zaplatenie súd ani neriešil. V prípade prepravy zeminy z Mojzesova, túto žalobca vykonával po dohode so žalovaným a v konečnom dôsledku (taktiež podľa vyčíslenia samotného žalovaného) prepravil zeminu o hmotnosti 488,88 t - v objemovom vyjadrení 334,85 m3 (po prepočte koeficientom 1,46). V tomto prípade však súd nepovažoval odplatu za vykonané prepravy za dohodnutú, resp. žalobca nepreukázal, že by bola dohodnutá jednotkovou cenou 5,50 eura. Súd dospel k záveru, že v prípade jednotlivých vykonaných prepráv dochádzalo medzi účastníkmi - žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako dopravcom vykonaním prepráv (teda nie už prv v čase spísania objednávky zo dňa 27.08.2009, resp. akceptáciou ceny) k uzatvoreniu zmlúv o preprave podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Z uzavretých zmlúv vznikli žalobcovi záväzky prepravy vykonať a žalovanému záväzky zaplatiť žalobcovi odplatu za ne, a to v prípade prepráv z Podhájskej v dohodnutej výške 5,50 eura/1 m3 a v prípade prepráv z Mojzesova odplatu obvyklú (§ 625 Obchodného zákonníka). V prejednávanom spore považoval súd za preukázané, že žalobca svoje záväzky splnil, prepravy, za ktoré sa domáhal zaplatenia odplaty, vykonal, čo v podstate ani nebolo sporné, keďže ich rozsah autorizoval sám žalovaný. Žalovaný však svoje záväzky zo zmlúv nesplnil, keďže odplatu žalobcovi nezaplatil, čo v konaní taktiež sporné nebolo. Pokiaľ ide o odplatu za prepravy z Podhájskej, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej odplaty, túto v dohodnutej výške aj fakturoval (8.899,-- eur + DPH za 1618 m3 á 5,50 eura). V prípade prepráv vykonaných z Mojzesova súd považoval za odplatu obvyklú, odplatu ktorú mal žalovaný dohodnutú s ďalším dopravcom za rovnaké prepravy Z. J., teda 5,30 eura/1 m3 + DPH. Odplata za prepravy z Mojzesova fakturovaná zo strany žalobcu (1.721,50 eura + DPH) neprevyšuje odplatu obvyklú (1.774,71 eura + DPH za 334,85 m3 á 5,30 eura). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok 12.638,40 eura je oprávnený.
Súd ďalej poukázal aj na obranu, v rámci ktorej žalovaný z opatrnosti uplatnil na započítanie podľa § 97 a § 98 OSP svoju pohľadávku voči žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť vynaložením nákladov v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi vznikol záväzok dodať a prepraviť z Podhájskej na skládku TKO v Kolte 4500 m3 zeminy a tento záväzok nesplnil. On si zeminu nad množstvo 1755 m3 zabezpečil vo vlastnej réžii a naviac mu vznikli náklady 11.778,79 eura. Žalobca zo strany žalovaného tvrdený záväzok poprel. Súd vykonal zo strany žalovaného navrhnuté dokazovanie, ale žalovaným tvrdený záväzok žalobcu nepovažoval za zistený. Takýto záväzok písomne dohodnutý nebol a súd ani dokazovaním nezistil, kto a kedy so žalobcom takýto záväzok dojednal. V konaní ani sám žalovaný presne neuviedol, kedy takýto záväzok žalobcovi vznikol. Aj v prípade, že bolo všetkým známe vrátane žalobcu, koľko zeminy potrebuje žalovaný pre svojho odberateľa BRANTNER Slovakia s.r.o., táto skutočnosť bez ďalšieho nemala za následok vznik záväzku žalobcu voči žalovanému v rovnakom rozsahu. Tak, ako je už vyššie uvedené, súd nepovažoval za zistené, že by v súvislosti s dodávkami zeminy bola uzavretá medzi účastníkmi kúpna zmluva, z ktorej by žalobcovi vznikol záväzok predať žalovanému 4500 m3 zeminy. Súd nemohol akceptovať obranu žalovaného a započítať jeho nárok na náhradu škody s dôvodne uplatneným nárokom žalobcu, pretože v konaní nebol preukázaný záväzkový vzťah, z ktorého mal vzniknúť záväzok žalobcu tvrdený žalovaným. Preto žalovaný ani nemohol porušiť povinnosť zo záväzkového vzťahu a nemohla mu ani vzniknúť zodpovednosť za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka.
Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc jeho zmenu tak, že súd žalobu zamietne, resp., aby odvolací súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ústne uzavretá zmluva medzi účastníkmi konania nebola zrejme dostatočne určito a zrozumiteľne formulovaná, keďže účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach týkajúcich sa množstva ílu (podľa žalovaného), ktorý mal žalobca dodať, resp. žalobca tvrdil, že takáto dohoda neexistovala. Účastníci sa nezhodli ani na predmete záväzku. Odvolateľ zdôraznil, že nemohol mať záujem na takom plnení, predmetom ktorého by bolo množstvo ílu nepostačujúce na splnenie vlastného záväzku. Z dôvodu neurčitosti a nejasnosti mal súd vyhodnotiť zmluvu ako absolútne neplatnú, resp. ak túto zmluvu súd vyhodnotí ako platnú, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie dodávky ílu, keďže si nesplnil záväzok zo zmluvy. Žalovaný v odvolaní namietal aj právnu kvalifikáciu, keďže žalovaný nemal k prepravovanej veci dispozičné právo a teda ustanovenie § 610 a nasl. Obchodného zákonníka sú pre tento právny
prípad nepoužiteľné. Cena uvedená na objednávke sa týkala prepravy a dodávky ílu v jednom, nie prepravy samotnej a teda táto cena nebola dohodnutým prepravným. Žalovaný ďalej podotkol, že žalobca sa zaviazal dodať žalovanému vec ku ktorej nemal žiadne právo, čo žalovaný nemohol vedieť. Preto by nemohol byť aktívne legitimovaný pre prípad nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť, keďže z výsledkov dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca vykonal prepravu za dohodnutú cenu, ale žalovanému žiadnu cenu ílu neúčtoval. Výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali účelové tvrdenie žalovaného o existencii dohody dodávky konkrétneho množstva dovezenej zeminy.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach určených odvolaním (§ 212 ods. 1 OSP) na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) za účasti právnych zástupcov žalobcu a žalovaného. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec skutkovo aj právne správne posúdil. Keďže svoje rozhodnutie aj dostatočne, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP odôvodnil, odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, odvolací súd po stotožnení sa s dôvodmi rozsudku, na tieto poukazuje a nebude ich opätovne uvádzať.
Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, podľa názoru odvolacieho súdu, účastníci dostatočne určite formulovali obsah svojho záväzkového vzťahu. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca ako dopravca prijatím objednávky od žalovaného prevzal na seba záväzok prepraviť zásielku z miesta odoslania (žalovaným konkretizovanom) do miesta určenia (tiež žalovaným špecifikovanom) za cenu dohodnutú, resp. obvyklú. Žalobca vykonaním prepráv teda splnil svoj záväzok voči žalovanému z prepravnej zmluvy tak, ako to kvalifikoval súd prvého stupňa.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pokyn na prepravu zeminy, ktorá bola produktom čistenia rybníka (s ktorou podľa potvrdenia Spoločnosti priateľov Gergeľa z Podhájskej mohol žalobca disponovať) po obhliadke a zistení kvality geológom na mieste samom, dal žalobcovi ako dopravcovi konateľ žalovaného (výpoveď dňa 18.10.2011). Vzhľadom na špecifický charakter prepravovanej zásielky a súvisiace okolnosti a ich časovú následnosť je teda možné dospieť k rovnakému právnemu záveru, teda k záveru o uzavretí zmlúv o preprave podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka.
Žalovaný podľa vykonaného dokazovania neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o dohodnutom množstvo prepravovanej zeminy. Naopak, dohoda o výške odplaty za „dodávku“ zeminy je evidentná z výpovede konateľa žalovaného, resp. z jeho výpočtu na pojednávaní dňa 18.10.2011 (2745 m3 x 5,50 eura = 15097,50 eura ako cena nerealizovanej dodávky). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na špecifikáciu vzájomného návrhu žalovaného zo dňa 21.11.2011, v ktorej pri výpočte vzniknutých nákladov vychádzal z toho, že „žalobca mal doviesť íl za cenu 5,5 eura za m3“. Rovnakú sumu však žalovaný napriek splneniu záväzku zo strany žalobcu, odmieta žalobcovi zaplatiť.
S poukazom na podrobné dôvody uvádzané v rozsudku súdu prvého stupňa, zvýrazňujúc okolnosť, že od žalovaného predmetnú zeminu objednal tretí subjekt za cenu 8,50 eura za 1 m3, teda za cenu o 3 eurá za 1 m3 vyššiu, odvolací súd považuje predmetné rozhodnutie za spravodlivé, vydané po riadnom zistení skutkového stavu a po správnom právnom posúdení.
O náhrade celých trov doterajšieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na 2. výrok jeho rozsudku (§ 224 ods. 4 OSP).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.