Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411213673 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4411213673.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. T., nar. XX. XX. XXXX a V. T., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: R. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D., E. XX a V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Česká republika, E., M. XX, o návrhu matky na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. apríla 2012, č. k. 11P/167/2011-84 v časti určenia bežného výživného a zročného výživného, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca, ako aj časti zročného výživného p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté deti: V. T., nar. XX. XX. XXXX a V. T., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke od 01. 07. 2011, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na ich výživu maloletej V. sumou 70 eur mesačne a na maloletého V. sumou 60 eur mesačne od 01. 07. 2011 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Zročné výživné na maloleté dieťa V. T. za obdobie od 01. 07. 2011 do 31. 03. 2012 vo výške 630 eur je otec povinný platiť v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok od právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné na maloleté dieťa V. T. za obdobie od 01. 07. 2011 do 31. 02. 2012 vo výške 540 eur je otec povinný platiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zistený skutkový stav. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará. Otca zaviazal na platenie výživného na maloletú V. vo výške 70 eur mesačne a na maloletého V. vo výške 60 eur mesačne od 01. 07. 2011. Z predložených dokladov mal súd preukázané, že matka bola živnostníčka v oblasti sprostredkovania poskytovania úverov a pôžičiek od 01. 02. 2010. Z oznámenia o pozastavení prevádzkovania činnosti súd zistil, že matka má pozastavenú činnosť od 12. 07. 2011. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 eura mesačne a rodinné prídavky na 3 deti vo výške 67,62 eura mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu - Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorý pochádza z jej súčasného vzťahu. Z potvrdenia o príjme otca mal súd za preukázané, že otec je zamestnaný v spoločnosti ME-METAL ECONOMIC, s. r. o. Droužkovice a jeho priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 15.132,50 CZK. Pri určení výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež zo zárobkových schopností a možnosti oboch rodičov. Súd prihliadol na zvýšené výdavky maloletých detí, ktoré majú zdravotné problémy. Vzhľadom na príjem otca je schopný platiť určené výživné na svoje maloleté deti. Podľa platení výživného v celkovej sume 130 eur zostane otcovi z jeho priemerného mesačného zárobku 15.132,50 CZK ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie jeho výdavkov, reprodukcie jeho pracovnej sily a nebude dotknutá jeho životná úroveň. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a na maloleté deti žiadnym spôsobom neprispieva. S prihliadnutím na výdavky maloletých detí bude výživné zo strany otca spolu s výživným zo strany matky a s uvedenými prídavkami na maloleté deti dostatočne pokrývať odôvodnené výdavky maloletých detí. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a výživným má byť maloletým deťom zabezpečená taká životná úroveň, ktorú by im rodičia zabezpečovali, ak by žili v spoločnej domácnosti. S určením výživného od 01. 07. 2011 od podania návrhu matky vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 07. 2011 do 31. 03. 2012 na maloletú V. vo výške 630 eur (9 mesiacov x 70 eur) a na maloletého V. vo výške 540 eur (9 mesiacov x 60 eur). Nedoplatky na výživnom súd povolil otcovi splácať v splátkach na maloletú V. po 50 eur mesačne a na maloletého V. po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného, ako aj zameškaného výživného napadol v zákonnej lehote odvolaním otec. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa z dôvodu, že súd neprihliadol k jeho životnej úrovni a k jeho nevyhnutným mesačným nákladom. Nesúhlasil s výrokom súdu, že výška výživného je adekvátna k jeho platu a neovplyvňuje jeho žitie, pretože po zaplatení všetkých nákladov mu zostane 17 eur na mesiac. Poukázal na to, že za nájom bytu platí 8.300 CZK, dopravu do práce 1.000 CZK a súdom určené výživné + splátky 5.280 CZK. Spolu táto suma predstavuje 14.580 CZK, pričom jeho plat je 15.000 CZK. Zo sumy, ktorá mu zostane nie je schopný žiť a táto suma sa nepribližuje ani životnému minimu. Uviedol, že v jeho finančných možnostiach je platiť 120 eur mesačne, pričom 80 eur by bolo výživné a 40 eur zameškané výživné. I po uhradení takejto sumy nedosiahne životné minimum a po uhradení dlžnej čiastky (zrejme zameškaného výživného) bude schopný platiť výživné 120 eur mesačne. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá s ním nesúhlasila. Uviedla, že otec detí preukázateľne pracuje a má dostatočný príjem na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť, ktorej sa zámerne vyhýba od roku 2009, kedy s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť kvôli psychickému a fyzickému týraniu zo strany otca. Od roku 2009 sa otec o maloleté deti nezaujíma a neprispieva na ich výživu. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou sa podieľa na príjmoch a výdavkoch, preto jeho odvolanie považuje za zámer, aby sa opätovne vyhol vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Otec detí je silný fajčiar a aj na tento zlozvyk vynaloží mesačne značnú časť peňazí. Uviedla, že sa jej narodil syn, na ktorého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom je momentálne na materskej dovolenke a poberá príspevok 196 eur a rodinné prídavky. Pri zariaďovaní novej domácnosti si musela vziať pôžičku na zariadenie detskej izby maloletých detí, nakoľko otec si ponechal všetok spoločný nábytok. Maloleté deti navštevujú krúžky, chodia na školské výlety a v súčasnej dobe platia aj veľa školských pomôcok. Otec nikdy neprejavil snahu, aby uľahčil maloletým deťom vzdelanie a životnú úroveň. Preto si myslí, že je v záujme maloletých detí, aby otec platil výživné v plnom rozsahu tak, ako to určil súd prvého stupňa. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril i kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne prehodnotil schopnosti, možnosti a materiálne zabezpečenie u oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Súd správne prihliadol na zvýšené výdavky maloletých detí, ktoré majú zdravotné problémy, ako aj na mieru osobnej starostlivosti o deti a pri určení výšky výživného u otca vychádzal z objektívnych možností a schopností otca. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je prioritná a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otcov preukázaný súčasný príjem mu umožňuje prispievať na výživu maloletých detí v súdom stanovenej výške bez toho, aby bola ohrozená jeho existencia a životná úroveň. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach, týkajúcich sa určenia vyživovacej povinnosti, ako aj zročného výživného podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd jeho rozhodnutie v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nesporne vyplynulo, že z druhovského vzťahu rodičov pochádzajú dve maloleté deti: V. T., nar. XX. XX. XXXX a V. T., nar. XX. XX. XXXX. Rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do decembra 2009 v Českej republike v E., kedy sa z dôvodu konfliktov matka s maloletými deťmi odsťahovala na Slovensko k svojim rodičom a od začiatku roku 2011 býva spolu s maloletými deťmi a svojím priateľom v 3-izbovom byte v N. D. na ulici E. XX. Matke sa z terajšieho vzťahu narodil maloletý Q. V., nar. XX. XX. XXXX, s ktorým je na materskej dovolenke. Predtým pracovala ako živnostníčka v oblasti poskytovania úverov, pričom uvedenú činnosť má pozastavenú od 12. 07. 2011. Príjem matky predstavuje rodičovský príspevok vo výške 190,10 eura a rodinné prídavky na 3 maloleté deti vo výške 67,62 eura mesačne. Matka býva s maloletými deťmi u priateľa, ktorý spláca hypotekárny úver na byt 320 eur mesačne a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na jedno dieťa, na ktoré platí 100 eur mesačne. Náklady na bývanie sú 100 eur mesačne, elektrika 18 eur, inkaso 6 eur. Maloletá V. navštevuje 5. ročník základnej školy a maloletý V. 4. ročník základnej školy. Obidve deti chodia v škole na stravu do školskej jedálne, kde matka na jedno dieťa platí 35 eur mesačne. Maloletá V. je alergička aj astmatička, kde matka pravidelne dopláca na lieky okolo 9 eur a na sprej a tabletky 11 eur. S maloletým V. navštevovala psychiatrickú ambulanciu. Otec od prerušenia spolužitia s matkou na výživu maloletých detí žiadnou sumou z titulu výživného neprispel, ani iným spôsobom sa o maloleté deti nezaujíma, nekupuje im žiadne darčeky ani z príležitosti sviatkov. Otec bol vypočutý dožiadaným súdom - Okresným súdom v Chomutove. Vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom matky na úpravu práv maloletým deťom čiastočne súhlasí. Súhlasil s tým, aby boli deti zverené do výchovy matky a jemu aby bola stanovená vyživovacia povinnosť, nie však vo výške 160 eur mesačne, ako žiadala určiť matka na obe deti. Navrhol určiť výživné v maximálnej výške 50 eur na každé dieťa, pretože viac si nemôže dovoliť platiť. Uviedol, že maloleté deti nenavštevuje z dôvodu, že ich bydlisko je príliš ďaleko, o výživnom na maloleté deti sa chcel s matkou dohodnúť, avšak dohoda nebola možná, preto zatiaľ neprispieva žiadnou sumou. Uviedol, že ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, je zamestnaný v spoločnosti ME-METAL ECONOMIC, s. r.o. so sídlom Droužkovice, kde vykonáva prácu manipulačného robotníka s priemerným mesačným zárobkom 15.000 CZK netto. Býva v podnájme v byte o veľkosti 2 + 1, kde náklady na byt činia 8.300 CZK vrátane energií, pričom do práce na dopravu vynaloží mesačne 600 CZK. Uviedol, že má priateľku, avšak táto s ním v spoločnej domácnosti nebýva. Zo mzdového listu zamestnávateľa otca súd zistil, že jeho priemerný mesačný zárobok činí 15.260 CZK netto. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté deti: V., nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky od 01. 07. 2011, ktorá ich bude zastupovať, spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej V. sumou 70 eur mesačne a na maloletého V. vo výške 60 eur mesačne od 01. 07. 2011, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. V ďalšej časti súd prvého stupňa vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01. 07. 2011 do 31. 03. 2012 vo výške 630 eur na maloletú V. a za rovnaké obdobie na maloletého Mateja vo výške 540 eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v splátkach. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti zverenia maloletých detí do výchovy matky nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je tá časť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorej súd prvého stupňa stanovil výživné otcovi na obe maloleté deti, ako aj v časti zameškaného výživného. Podľa § 219 odsek 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, ako aj na právne posúdenie veci a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa je v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 1 OSP, preto odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu ako so správnymi stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vždy vychádza z dvoch základných kritérií, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby sú určené predovšetkým zabezpečením základnej výživy, to znamená živobytia, ošatenia, bývania a ďalších nevyhnutných potrieb. Pritom sa vždy prihliada na vek oprávneného (potreby dieťaťa sú iné ako potreby dospelého človeka a takisto sa odlišuje od potreby detí rôzneho veku), zdravotný stav, kultúrno-športové, rekreačné potreby, úroveň vzdelania a podobne. Podľa súdnej praxe v súčasnosti odôvodnené potreby nemožno už chápať iba minimálne, ale s rastom životnej úrovne treba vychádzať aj zo spoločenského priemeru, aj keď s osobitným zreteľom na niektoré regióny Slovenska. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, t. z. že sa pri určení výživného vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Pokiaľ ide o druhé základné kritérium, ktorými sú schopnosti povinného, predovšetkým ide o subjektívnu stránku a to najmä vzdelanie, duševné, telesné schopnosti, vek, zdravotný stav. Pojem možnosti povinného sa týkajú najmä okolností objektívnej povahy (možnosť zamestnať sa, mať príjmy). Súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti vždy vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 OSP). Pri stanovení vyživovacej povinnosti sa predpokladá, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, plní vyživovaciu povinnosť in natura svojou osobnou starostlivosťou. V danom prípade, keď matka maloletých detí, ktorej boli zverené obe do výchovy, je na materskej dovolenke a zabezpečuje starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa, je potrebné vychádzať z jej príjmu, ktorý predstavuje iba materský príspevok. Z tohto dôvodu, keďže nie je zárobkovo činná a jej súčasné možnosti a schopnosti jej neumožňujú zabezpečiť si vyšší príjem (z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa do troch rokov), je potrebné, aby nastúpila vyživovacia povinnosť otca v širšom rozsahu. V danom prípade súd prvého stupňa správne vychádzal z príjmu otca, ktorý predstavuje sumu 15.132,50 CZK netto (po prepočte 589,22 eura), ako i zo skutočnosti, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na to, že otec si doposiaľ neplnil ani svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a žiadnym iným spôsobom nad rámec výživného sa nepodieľa na výchove a výžive maloletých detí, súd prvého stupňa stanovením výživného vo výške 70 eur na maloletú V. a 60 eur na maloletého V. do 01. 07. 2011 rozhodol správne a zákonne. Pokiaľ sa otec bránil tým, že má vysoké náklady so splácaním nájmu, je potrebné poukázať, že i matka má náklady spojené s nájmom a bývaním, pričom sama nie je zaradená do pracovného procesu z vyššie uvedených dôvodov. Zatiaľ, čo matka zabezpečuje starostlivosť, výchovu a výživu 3 maloletých detí, otec okrem maloletých detí pochádzajúcich z partnerského vzťahu s matkou ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Odvolací súd z uvedených dôvodov, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí v sume, ako určil súd prvého stupňa, pričom je potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť a má prioritu pred všetkými ďalšími výdavkami oboch rodičov. V neposlednom rade je potrebné zohľadniť i zdravotný stav maloletých detí, s ktorým má matka tiež zvýšené náklady a ktoré je povinná uhradiť. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne i v časti zročného výživného, keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že otec si od 01. 07. 2011 vyživovaciu povinnosť na maloleté deti vôbec neplnil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a takýmto konaním je i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.