Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8CoP/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411222232 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4411222232.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: A. D., bytom E. Y., T.G. A. XX, zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Kapisztóryho 2, B. G., bytom E. Y., G. I. XX, zastúpená JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým a o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/294/2011-36 zo dňa 6. februára 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. m e n í tak, že meniac rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/103/2008 -10 zo dňa 15.4.2008 v časti o výživnom na maloletého A. z v y š u j e výživné zo sumy 2.000-Sk na sumu 80 Eur mesačne, počnúc od 1.2.2012, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zaostalé výživné za čas od 1.2.2012 do 31.5.2012 súd otcovi n e u r č u j e . Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod., každý párny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., posledné tri dni jarných prázdnin od prvého dňa od 9.00 hod. do tretieho dňa do 18.00 hod., Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., prvý týždeň v auguste od prvého dňa od 9.00 hod. do siedmeho dňa do 18.00 hod. Zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P 103/2008 -10 zo dňa 15.4.2008 v časti o výživnom na maloletého tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 2.000-Sk na sumu 90,-Eur od 1.2.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 26, § 62 ods. 1, 2,4, 5, § 75 ods. 1veta prvá a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom veci na základe ktorého dospel k záveru, že návrh otca na úpravu styku s maloletým a návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého boli dôvodne podané. V časti zvýšenia výživného svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k.11P/103/2008-10 zo dňa 6.2.2008 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2.000-Sk mesačne. V tom čase matka maloletého bola na materskej dovolenke, ešte nepoberala rodičovský príspevok. Poberala rodinné prídavky na dve deti, mala dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. J., nar. 21.4.1997 a k mal. I., nar. 22.10.2001, na ktoré poberala výživné vo výške 3.500-Sk mesačne. Otec bol nezamestnaný, mal príjem z brigádnickej činnosti 15.000-Sk mesačne. V súčasnej dobe matke maloletého pracuje, dosahuje priemerný mesačný zárobok netto 582,09 Eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Poberá na mal. deti I. a J. výživné spolu vo výške 100 Eur mesačne. Otec maloletého pracuje, dosahuje priemerný mesačný zárobok netto 424,88 eur, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa dospel v danej právnej veci k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný. Mal za to, že od poslednej súdnej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého, ako aj na strane jeho rodičov. Na strane maloletého v tom, že u maloletého sa zvýšili celkové náklady na jeho zaopatrenie spojené s jeho fyzickým rastom / oblečenie, strava/, ako aj s návštevou škôlky a so zdravotným stavom maloletého /býva často chorý/, v dôsledku čoho matka zakupuje maloletému probiotiká a vitamíny. Zmenu pomerov na strane matky maloletého mal za preukázanú vo zvýšení jej priemerného mesačného zárobku netto oproti príjmu v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Zmenu pomerov na strane otca maloletého mal za preukázanú vo výške jeho priemerného mesačného zárobku netto. Mal za to, že priemerný mesačný zárobok netto otca po zaplatení výživného s poukazom na výšku životného minima na jednu plnoletú osobu je dostatočne vysoký na krytie jeho odôvodnených potrieb a reprodukciu pracovnej sily. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu 75,-Eur od 1.2.2012. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nezohľadnil zmenu pomerov na jeho strane v tom, že u neho došlo k zníženiu priemerný mesačný zárobok netto na sumu 428,88 eur netto a zmenu pomerov na strane matky maloletého v tom, že u nej došlo k zvýšeniu priemerný mesačný zárobok netto na sumu 582,09 eur. Namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, ako konkrétne sa zvýšili odôvodnené potreby maloletého za ostatný čas. Súdom deklarované položky neodôvodňujú zvýšenie výživného v takej miere, v akej súd zvýšil výživné. Záver súdu, že otec môže platiť určené výživné bez ohrozenia vlastnej výživy nie je dostatočným dôvodom na zvýšenie výživného. Mal za to, že súd sa nevysporiadal s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Poukázal na to, že zo strany matky maloletého dochádza k diferenciácii medzi jej tromi deťmi, keď na výživu dvoch starších detí jej postačuje výživné spolu vo výške 100 eur , kým na maloletého požaduje výživné v rovnakej výške. Namietal, že súd nezisťoval, či matka maloletého žije v spoločnej domácnosti s inou osobou. Poukázal na to, že súd nezohľadnil vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol zvýšiť výživné na sumu 80 eur mesačne a ani sa s týmto vyjadrením v odôvodení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Matka maloletého sa vyjadrila k odvolaniu otca. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedla, že odvolacie dôvody otca nie sú dôvodné. Mala za to, že od roku 2008 došlo k objektívnemu zvýšeniu nákladov na maloletého a zvýšenie výživného o 24 eur po štyroch rokoch považuje za minimálnu čiastku, ktorou by otec mal prispievať na výživu maloletého. Kolízny opatrovník sa vyjadrili k odvolaniam otca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť podľa § 220 OSP. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávneného potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby, napr. druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti príp. majetkové pomery a počet vyživovacích povinností. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej stanovené výživné je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania, prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu podľa § 163 ods. 2 OSP, ktoré konanie môže skončiť novou súdnou úpravou výživného. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu veci správne dospel k záveru potiaľ, pokiaľ mal za preukázané, že na strane maloletého a rodičov maloletého došlo k výraznej zmene pomerov, keď v konaní boli preukázané také skutočnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, ktoré preukazujú zmenu pomerov a teda aj potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého a správne tiež posúdil aj rozhodný čas zmeny pomerov odvodňujúci zvýšenie výživného. Odvolací súd však rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne nesprávne potiaľ, pokiaľ mal súd prvého stupňa za preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane otca maloletého v tom smere, že táto odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletého vo výške určenej vo výroku rozsudku. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru pokiaľ ide výšku určeného výživného za čas od 1.2.2012, že táto je v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom veci. Je nesporné, že na strane otca maloletého došlo za rozhodné obdobie k podstatnej zmene pomerov v tom smere, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy bol nezamestnaný, avšak dosahoval priemerný mesačný zárobok netto 497,90 eur /15.00-Sk/ z brigádnickej činnosti, pričom v súčasnej dobe je už zamestnaný, avšak dosahuje bez svojej viny nižší priemerný mesačný zárobok netto 424,88 eur. Je nesporné, že na strane matky maloletého došlo k zmene pomerov v tom, že oproti času predchádzajúcej súdnej úpravy, kedy bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok došlo u nej k zvýšeniu príjmu, keďže je v pracovnom pomere, dosahuje priemerný mesačný zárobok netto 582,09 eur. Okruh vyživovacích povinností na strane rodičov maloletého sa nezmenil. Je nesporné, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že je o štyri roky starší, čím sa zvýšili jeho celkové životné náklady, má zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou materskej školy, má nepatrne zvýšené výdavky so zdravotným stavom. Odvolací súd pri preukázanej čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného poukazuje na skutočnosť, že na strane otca bolo potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že u neho nedošlo k zvýšeniu priemerného mesačného zárobku netto, naopak došlo u neho k zníženiu priemerného mesačného zárobku netto, avšak nie do takej miery, ktorá by odôvodňovala zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že s poukazom na preukázané odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj s poukazom na výšku priemerného mesačného zárobku netto rodičov maloletého, ako aj celkové zárobkové možnosti rodičov maloletého a ich majetkové pomery nebol daný dôvod na zvýšenie výživného zo strany otca maloletého na sumu určenú súdom prvého stupňa. Odvolací súd aj s prihliadnutím na návrh otca na odvolacom pojednávaní, že je schopný prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne, ako aj s prihliadnutím na vyjadrenie matky maloletého na odvolacom pojednávaní, že na obe dve staršie deti poberá spolu výživné nie v sume 100 eur, ale v sume 180 eur mesačne po dohode s otcom týchto detí a že má priateľa, ktorý u nej v čase svojho pracovného voľna býva /pracuje ako vodič kamiónu/, i keď tvrdila, že jej tento priateľ neprispieva na náklady spojené s užívaním bytu a na vedenie domácnosti, ktoré tvrdenie matky odvolací súd vyhodnotil ako účelové, potom za daného skutkového stavu veci dospel k záveru, že súdom prvého stupňa určené výživné za čas od 1.2.2012 nezodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom rodičov maloletého, najmä na strane otca maloletého a odôvodneným potrebám maloletého, i s prihliadnutím na vek maloletého v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd ďalej poukazuje, že takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami na maloleté dieťa, spolu s vyživovacou povinnosť zo strany matky bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletého tak, aby životná úroveň rodičov a maloletého bola rovnaká. Odvolací súd neurčil otcovi maloletého zaostalé výživné za čas od 1.2.2012 do 31.5.2012, keďže mu nevzniklo, nakoľko otec maloletého platil v rozhodnom období na maloletého výživné vo výške 90 eur mesačne. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP a § 146 ods.1 písm. a/ OSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.