Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/314/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412200746 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4412200746.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: maloletý M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. G. O. XX, D. R., proti odporcovi: N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, D. R., zastúpený advokátom JUDr. Martinom Gancznerom, so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o vydanie kľúčov od bytu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C 14/2012-66, zo dňa 25. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 132,64 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, do rúk jeho právnej zástupkyne. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 96 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa 13. 01. 2012 domáhal vydania kľúčov od bytu nachádzajúceho sa v D. R., O. N. č. XX. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27. 02. 2012 nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého zaviazal odporcu k povinnosti vydať kľúče od polyfunkčného domu nachádzajúceho sa v D. R., O. N. č. XX, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 04. 2012. Odvolací súd odvolanie odporcu proti uvedenému uzneseniu odmietol, lebo rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak a aj z dôvodu, že pred rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k späťvzatiu návrhu vo veci samej, ktoré je neodvolateľné, a keďže odvolací súd rozhodoval po tomto dni, ustálil záver, že predbežné opatrenie zaniklo inak. Navrhovateľ prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne podaním zo dňa 14. 06. 2012 uviedol, že berie späť svoj návrh v celom rozsahu a žiada konanie vo veci zastaviť, nakoľko odporca - otec maloletého dieťa bol dňa 11. 06. 2012 prepustený z výkonu väzby. Právny zástupca odporcu podaním zo dňa 29. 06. 2012 uviedol, že súhlasí so späťvzatím návrhu aj so zastavením konania, za podmienky, že predbežné opatrenie pod sp. zn. 9C 14/2012-31 zo dňa 27. 02. 2012 zanikne, resp. bude zrušené a zároveň si uplatnil náhradu trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP (trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 132,64 eura). Vzhľadom na to, že v priebehu konania došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľa jeho zákonnou zástupkyňou, týmto správaním navrhovateľ zavinil zastavenie konania a odporcovi následne dôvodne vznikli trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 132,64 eura. Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom zákonnej zástupkyne - matky. Poukázal na to, že v danej situácii bol nútený podať takýto návrh, v priebehu konania po vydaní predbežného opatrenia sa situácia zmenila, nakoľko p. Z. Z., teda brat N. Z., bol medzičasom prepustený z väzby. Zákonná zástupkyňa nie je ochotná platiť trovy konania, nakoľko príjem nemá, v tomto konaní bola aj z tohto dôvodu oslobodená od súdneho poplatku, nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nemá nárok ani na podporu nezamestnanosti, ani na dávku v hmotnej núdzi, pretože syn maloletý M. Z. je vlastníkom polyfunkčného domu. V rozvodom konaní dieťa bolo zverené do výchovy matky. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k tomu záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti trov konania zrušiť a vec mu vrátiť v uvedenej časti na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak súdy rozhodujú o náhrade trov konania medzi účastníkmi podľa § 142 ods. 1 OSP, ide o aplikáciu zásady zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Zákon priznáva súdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania. Ide o výnimočný postup, kedy na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 nepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitého zreteľa, ale súčasne musí ísť o výnimočnú situáciu. Až do schválenia novely OSP zák. č. 384/2008 Z. z. právna úprava neobsahovala žiadne bližšie vymedzenie či návod, čo má predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Je výlučne vecou súdu, ktoré okolnosti v konkrétnej veci vyhodnotí ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Keďže nie sú dané limity, je akceptovateľné, aby išlo tak o skutočnosti súvisiace s priebehom konania, ako aj o skutočnosti existujúce mimo konania (najčastejšie pomery účastníkov). Rovnako nič nebráni súdu zohľadniť aj také okolnosti, ktoré bezprostredne pri rozhodnutí vo veci samej nemali význam, ale v otázke trov konania, osobitne dôvodov, pre ktoré je namieste nepriznať ich náhradu, tento význam nadobúdajú. Aj z rozhodnutia R 20/1980, vyplýva, že v tých prípadoch, keď sa žalobe maloletého žalobcu o určenie otcovstva vyhovelo, prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Vzhľadom na to, že maloletým žalobcom trovy spravidla nevznikajú, súdy rozhodujú tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ak v týchto veciach maloletý žalobca úspech nemal, správne sa používa ust. § 150 ods. 1 OSP s poukázaním na dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. V danom prípade by mal odporca z procesného hľadiska nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá OSP vzhľadom k tomu, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom. Súd prvého stupňa postupoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, pričom však nezohľadnil postavenie navrhovateľa, ktorý je maloletým dieťaťom a domáhal sa v konaní vydania kľúčov od polyfunkčného domu, ktorého je práve on výlučným vlastníkom. V polyfunkčnom dome sa nachádza aj byt, v ktorom spolu s rodičmi býval, kým sa spolu s matkou neodsťahoval. V čase podania návrhu boli jeho rodičia v rozvodovom konaní, otec sa nachádzal vo väzbe a kľúče od polyfunkčného domu zveril svojmu bratovi - odporcovi. Navrhovateľ z toho dôvodu nemal prístup do uvedeného objektu, čo znamená obmedzenie jeho vlastníckych práv. V priebehu konania bolo rozvodové konanie rodičov navrhovateľa právoplatne ukončené a navrhovateľ bol zverený do starostlivosti matky. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu potvrdil, že jeho brat - otec navrhovateľa ho splnomocnil, aby sa staral o predmetný polyfunkčný dom, avšak následne bol dlhšie pracovne v zahraničí a preto potom splnomocnil S. M., ktorému odovzdal kľúče od objektu. Odvtedy on kľúče nemá. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal v prvom rade tým, či navrhovateľ skutočne zavinil zastavenie konania, keďže nie je zrejmé, či v čase podania návrhu odporca ešte disponoval kľúčami od predmetného objektu a až v priebehu konania došlo k zmene, ktorá mala za následok späťvzatie návrhu. V tom prípade by nebolo možné dospieť k záveru o procesnom zavinení zastavenia konania zo strany navrhovateľa a bol by dôvodný postup podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP ohľadne rozhodnutia o trovách konania. Ak by súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci navrhovateľ zavinil zastavenie konania, potom by sa súd prvého stupňa mal zaoberať i možnosťou použitia ustanovenia § 150 ods. 1 OSP z hľadiska existencie dôvodov osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania odporcovi s ohľadom na osobu navrhovateľa, jeho pomery a tiež s ohľadom na dôvody podania návrhu i dôvody späťvzatia návrhu. Vo všeobecnej rovine, navrhovateľ, ktorý zavinil zastavenie konania svojím späťvzatím návrhu, má znášať aj jeho trovy, no v tom prípade vzhľadom na charakter účastníkov konania treba postupovať výsostne individuálne. S poukazom na § 150 ods. 1 OSP vzhľadom na postavenie navrhovateľa ako maloletého dieťaťa, sa v danej veci jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, na ktorý treba nazerať vo všetkých súvislostiach, rodinných, majetkových a sociálnych pomerov. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa nezaoberal dôsledne právnym posúdením týkajúcim sa otázky náhrady trov konania, jeho rozhodnutie je v tejto časti predčasné. Odvolací súd s poukazom na uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.