KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Nitra23. 5. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/88/2012 z 23. 5. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Nitra z 23. mája 2012, sp. zn. 15CoE/88/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4606203882.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/88/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606203882
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4606203882.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnej: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, o vymoženie sumy 908,19
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k.
12Er/2142/2006-27 zo dňa 23.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Er/2142/2006-27 zo dňa 23.02.2012 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a zároveň ju zastavil.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 57 ods.
1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 31 a nasl. § 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky
zákonník, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka č.40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1, 2, bod 1 písm. e), smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Súd prvého stupňa po oboznámení sa so skutkovým a právnym základom exekučného titulu - notárskej
zápisnice uviedol, že notárska zápisnica je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a
zároveň zákon obchádza. Súd poukázal na skutočnosť, že povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere
zo dňa 22.04.2005 splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia. Uviedol, že splnomocnenie je súčasťou
formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov.
Dodal, že ak dlžník nie je priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
ale koná prostredníctvom právneho zástupcu, musí mu udeliť plnomocenstvo, ktoré musí obsahovať
zákonom stanovené náležitosti. Mal za preukázané, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi
tieto náležitosti neobsahovalo, pretože v ňom nebol špecifikovaný záväzok, ktorý mal splnomocnenec
za povinného uznať a splnomocnenie je neurčité a nepoužiteľné pre spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Súd mal za preukázané, že splnomocnený advokát nekonal v záujme oprávneného,
čo mal preukázané aj z iných exekučných konaní vo veciach toho istého oprávneného vedených na
príslušnom súde. Súd na základe uvedeného zistil, že notárska zápisnica, ktorá je podkladom pre
vykonanie exekúcie, je neplatným právnym úkonom pretože nespĺňa zákonom stanovené náležitosti a
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil.



Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že súd
rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nezistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný
súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal,
že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie
prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany
dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu
revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd
nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a
preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil,
že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.
Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval
procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Súčasne dospel
k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože
takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný
súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol
riadiť. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo
podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.
Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu
obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne
rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania
opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Uviedol, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením
a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Dodal, že žiadne z
ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom
neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo
forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie
nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S
poukazom na vyššie uvedené preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 10.04.2006, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Notárskej
zápisnice N5753/2005, NZ 52476/2005 zo dňa 05.11.2005. Súd prvého stupňa dňa 28.04.2006 udelil
súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom P. Pázmaňa 51/19, Šaľa poverenie na
vykonanie exekúcie. V ďalšom konaní došlo dňa 20.05.2011 k zmene súdneho exekútora, kedy namiesto
menovaného súd poveril na základe návrhu na zmenu zo dňa 18.11.2010 exekúciou súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti súd dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či
splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva
v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony
osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia
absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci
právneho úkonu vedeli.

Podľa názoru odvolacieho súdu otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže
posudzovať iba exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť
skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho
súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné
vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie
izolovane.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 4606203882

  1. 23. 2. 2012Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 12Er/2142/2006 z 23. 2. 2012potvrdené
  2. 23. 5. 2012Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/88/2012 z 23. 5. 2012 (toto rozhodnutie)