Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 3To/100/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608010177 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Vanko ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4608010177.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ľubice Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému U. O. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného U. O. a okresnej prokurátorky v Topoľčanoch, proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.09.2011 sp. zn. 1T/69/2008, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2012, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok z r u š u j e . Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný U. O., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom S., Dr. Y. XXXX/X podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresnej prokurátorky v Topoľčanoch zo dňa 11.06.2008, sp. zn. 1 Pv 950/2007 pre skutok v nej uvedený a právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 07.10.2007 asi o 03.45 hodine na trávnatej ploche parkoviska pred diskotékou MAXIM v obci Kamanová, okres Topoľčany bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného F. O. tým spôsobom, že ho jeden krát päsťou udrel do spodnej čeľuste, čím mu spôsobil zranenie - dvojitú zlomeninu dolnej čeľuste, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou od 07.10.2007 do 23.11.2007, t.j. 48 dní, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Mamateyova 17 sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie. II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresnej prokurátorky v Topoľčanoch ako nedôvodné z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný U. O. uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 07.10.2007 asi o 03.45 hodine na trávnatej ploche parkoviska pred diskotékou MAXIM v obci Kamanová, okres Topoľčany bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného F. O. tým spôsobom, že ho jeden krát päsťou udrel do spodnej čeľuste, čím mu spôsobil zranenie - dvojitú zlomeninu dolnej čeľuste, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou od 07.10.2007 do 23.11.2007, t.j. 48 dní. Za to mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. f/, § 38 ods. 2 a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava škodu vo výške 732,52 eur. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, zahlásili odvolanie obžalovaný do výroku o vine a treste a okresná prokurátorka v neprospech obžalovaného odvolanie do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania okresná prokurátorka považovala uloženie podmienečného trestu odňatia slobody za nezákonné a nespravodlivé, aj keď a priori nevylúčila možnosť postupu podľa § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Vo veci neboli preukázané také okolnosti prípadu, pre ktoré by bol dôvodný postup súdu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., rovnako ako aj pokiaľ ide o pojem pomery páchateľa. Navrhla preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanému uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal predovšetkým vierohodnosť a pravdivosť výpovedí poškodeného F. O., z ktorých okresný súd vychádzal pri rozhodovaní o zavinení obžalovaného. Za nesprávny považoval aj postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré ukázali poškodenému občiansky preukaz obžalovaného a následne poškodený označoval ako páchateľa práve obžalovaného. V priebehu celého súdneho konania však bolo priamymi svedeckými výpoveďami preukázané, že poškodeného udrela iná osoba a tiež svedkovia potvrdzovali, že poškodený po incidente nevedel, kto ho vlastne napadol. Tieto svedecké výpovede neboli zmienené v napadnutom rozsudku. V ďalšej časti poukazoval na výpoveď svedka S. O., z ktorej jednoznačne vyplýva, že to nebol obžalovaný, ktorý udrel poškodeného do tváre a súd túto výpoveď nepovažoval za vierohodnú. Jediným dôkazom, bez podpory iných dôkazov, nemožno uznať vinu obžalovaného, najmä ak množstvo iných dôkazov svedčí o opaku. Na základe týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil, obžalovaného spod obžaloby oslobodil a poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí sa v celom rozsahu pridržiavala písomných dôvodov odvolania, tomuto odvolaniu navrhla vyhovieť a odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného ako aj obžalovaný zhodne trvali na dôvodoch odvolania, obžalovaný poprel, že by niekoho udrel a žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený. Krajský súd na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami, nezistiac dôvod na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že dôvodné je iba odvolanie obžalovaného. Okresný súd prejednával trestnú vec proti obžalovanému opakovane po tom, čo odvolací súd už vo veci rozhodoval svojim uznesením zo dňa 12.08.2009, sp. zn. 7To/28/2009, ktorým na základe odvolania obžalovaného pôvodne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd v novom konaní postupoval v intenciách dôvodov napadnutého uznesenia, doplnil dokazovanie nielen ku skutkovým zisteniam, týkajúcich sa samotného priebehu konfliktu, ktorý sa mal odohrať medzi obžalovaným a poškodeným, ale aj k následku žalovaného skutku vo vzťahu k charakteru a vážnosti zranenia poškodeného. Postup okresného súdu krajský súd považoval za zákonný a dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Okresný súd sa pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov citovaným zákonným ustanovením dôsledne neriadil. Ako vyplýva z výsledkov rozsiahleho dokazovania, predovšetkým v konaní na súde, niet pochýb o tom, že dňa 07.10.2007 v skorých ranných hodinách asi o 03.45 hod. pred diskotékou MAXIM v Kamanovej došlo k fyzickému útoku na poškodeného F. O., ktorý v dôsledku jedného úderu päsťou do spodnej čeľuste utrpel dvojitú zlomeninu dolnej čeľuste s dobou liečenia a práceneschopnosti od 07.10.2007 do 23.11.2007. Tieto skutkové zistenia okresného súdu sú nepochybné, vyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z výpovede poškodeného, lekárskych správ a znaleckých posudkov. Pri rozhodovaní o zavinení obžalovaného, ktorý mal toto zranenie poškodenému spôsobiť, však súd vyhodnotil ako hodnoverný dôkaz výpoveď poškodeného F. O., ktorý ako jediný tvrdil, že ho bezdôvodne napadol práve obžalovaný. Výpovede ďalších svedkov, ktorí vypovedali, že poškodeného mala udrieť iná osoba ako obžalovaný, súd vyhodnotil ako nevierohodné, či už pre vzťah týchto svedkov k obžalovanému alebo k nejednoznačnosti označenej osoby, ktorá mala poškodeného udrieť. S takýmito závermi okresného súdu však nemožno súhlasiť, pretože jeho záver, že skutok spáchal obžalovaný je nepresvedčivý, nejednoznačný, vychádza z rozporných dôkazov a z nekritického hodnotenia jediného priameho dôkazu, a to výpovede poškodeného ako dôkazu hodnoverného. Dôkazy o tom, že svedkovia neoznačili za útočníka konkrétnu osobu, že označovaný páchateľ svedok Y. P. túto skutočnosť poprel, ešte neznamená, že páchateľom bol skutočne a nepochybne obžalovaný. Hodnovernosť výpovede poškodeného o jeho stopercentnom presvedčení, že ho udrel práve obžalovaný je spochybnená nielen výpoveďami svedkov, ktorí sa na mieste činu nachádzali, ale aj výpoveďami samotného poškodeného, ktorý v priebehu konania niekoľkokrát tvrdil, že nebol zapojený do žiadneho konfliktu, že sa iba pozeral zo vzdialenosti niekoľkých metrov na bitku iných osôb, stál vonku a vtedy mal pristúpiť ku nemu obžalovaný, ktorý ho bezdôvodne udrel do tváre. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na výpovede poškodeného v prípravnom konaní po začatí trestného stíhania, kedy uvádzal, že v inkriminovanom čase stál na trávnatej ploche pri parkovisku pred budovou diskotéky, kedy z budovy diskotéky vybehol mladý chalan, ktorý k nemu pristúpil a jeden krát ho udrel do spodnej čeľuste. V ďalšej výpovedi vypovedal zhodne, že stál vonku pred diskotékou na tráve, bili sa tam nejakí chalani, útočník mal prísť pred neho, spýtal sa ho čo je, a keď mu on povedal, že nič, tak ho udrel. Poškodený poprel, že by sa s niekým bil. Tvrdil, že stál iba obďaleč nejakej bitky a len sa pozeral. V ďalšej výpovedi v prípravnom konaní po vznesení obvinenia proti obžalovanému, poškodený opakovane tvrdil, že ho udrel jeden krát obžalovaný. Poškodený stál na trávnatej ploche, nikoho fyzicky nenapadol a ani sa nepúšťal do žiadnych konfliktov. Podobne poškodený zotrvával na týchto svojich výpovediach aj v konaní pred súdom. Tieto výpovede poškodeného okresný súd vyhodnotil ako hodnoverné napriek tomu, že pred súdom boli produkované aj dôkazy, ktoré spochybňovali nielen to, že poškodeného napadol a udrel obžalovaný, ale aj tvrdenie poškodeného, že on sa na konflikt iba prizeral, že nezasahoval do žiadneho konfliktu a ani s nikým konflikt nemal a napriek tomu ho obžalovaný bezdôvodne napadol. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na obžalobu tej istej prokuratúry zo 04.09.2008, sp. zn. Pv 256/2008 ako aj právoplatný rozsudok toho istého súdu z 02.11.2009, sp. zn. 1T/96/2008. Citovaným rozsudkom bol obž. ml. F. O. (v prejednávanej veci poškodený) právoplatne uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že dňa 07.10.2007 asi o 03.30 hod. pred barom MAXIM v Kamanovej s ďalšími, doposiaľ s nestotožnenými osobami, fyzicky napádal ďalšie nestotožnené osoby tak, že ich kopal do tela, keď ležali na zemi. V prejednávanej veci súdom vyhodnotená výpoveď poškodeného ako hodnoverná je teda v rozpore nielen s dôkazmi, ktoré boli vykonané, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom, ale aj citovaným právoplatným rozsudkom. Podľa názoru krajského súdu, okresný súd vyhodnotil vykonané dokazovanie v rozpore s ust. § 2 ods. 10 Tr. por., pretože jediný, aj to nehodnoverný dôkaz v neprospech obžalovaného mu postačoval na záver o zavinení obžalovaného a dôkazy nevyhodnocoval v súhrne. Neprihliadal na dôkazy, ktoré spochybnili pravdivosť a hodnovernosť tvrdenia poškodeného, najmä na dostatok dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného predovšetkým v tom smere, že bolo výrazne spochybnené konštatovanie a závery, či už obžaloby alebo napadnutého rozsudku, že skutok, ktorý bol predmetom obžaloby spáchal skutočne obžalovaný. Na základe uvedených skutočností mal okresný súd postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo, pretože nebolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Vzhľadom na takýto záver krajský súd nepovažuje za potrebné bližšie sa zaoberať mechaniznom ako aj následkami zranenia, ktoré utrpel poškodený F. O.. Týmito okolnosťami sa pomerne podrobne a vecne zaoberal okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku. Pochybenie okresného súdu krajský súd napravil tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného U. O. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil v zmysle výroku tohto rozsudku. Poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. Bratislava súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por., pretože obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený. V dôsledku oslobodzujúceho výroku rozsudku nebol dôvod zaoberať sa odvolaním okresnej prokurátorky do výroku o treste v neprospech obžalovaného, odvolanie okresnej prokurátorky preto považoval krajský súd za nedôvodné a toto zamietol v zmysle § 319 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.