Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/262/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609207982 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4609207982.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: B.. V. P., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom L., C. XXX/XX, zast. JUDr. Petrom Hríbom, advokátom so sídlom Bratislava, Metodova 7, proti odporcom: 1/ MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava 48 - Záhorská Bystrica, Bratislavská 1/a, IČO: 31 444 873, zast. Advokát Zlámalová Zuzana, s.r.o., so sídlom Bratislava 3, Trnavská 11 a 2/ C.E.N. s.r.o., so sídlom Bratislava, Gagarinova 12, zast. Mgr. Tomášom Szabom, advokátom so sídlom Bratislava, Radvanská 23, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. 09. 2011 č. k . 5C/227/2009-286, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa. V tomto konaní sa navrhovateľ svojim návrhom v znení jeho zmeny pripustenej uznesením súdu prvého stupňa dňa 18. 10. 2010 domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade odvysielania v ich spravodajských reláciách o 19.00 hod. ospravedlnenia, ktorého text špecifikoval v petite návrhu a zároveň i ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy voči odporcovi v 1. rade vo výške 10.000 eur a voči odporcovi v 2. rade vo výške 5.000 eur. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 1.760,84 eura a odporcovi v 2. rade vo výške 1.385,33 eura na účet ich právnych zástupcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ako i § 16 ods. 3 písm. a), b) zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že príspevky odvysielané odporcami v 1. a 2. rade v označených spravodajských reláciách nedosahovali takú intenzitu, aká sa vyžaduje pre úspech v konaní o ochranu osobnosti. Nešlo totiž o konanie proti osobnej a mravnej integrite navrhovateľa znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, ktoré by z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozilo jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a rovnako tak i návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy, keďže podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti, najmä čo do intenzity a trvania za súčasnej existencie príčinných súvislostí medzi týmito dvomi javmi. Tieto aspekty v danom prípade naplnené neboli. Naviac považoval námietku premlčania vznesenú odporcami v 1. a 2. rade voči požadovanej výške nemajetkovej ujmy uplatnenej navrhovateľom až podaním zo dňa 10. 06. 2010 za dôvodnú. V tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle ust. § 13 ods. 2 OZ právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch je premlčateľné a premlčacia doba je 3-ročná, pričom táto plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Navrhovateľovi malo byť zasiahnuté do jeho osobnosti odvysielaním spravodajských relácií dňa 20. 11. 2006, premlčacia doba začala plynúť dňa 21. 11. 2006 a uplynula dňom 21. 11. 2009. Pokiaľ navrhovateľ rozšíril svoj návrh v časti nemajetkovej ujmy v peniazoch až dňa 10. 06. 2010, učinil tak po uplynutí premlčacej doby. Svoje rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a odporcom v 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku určil v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia jeho návrhu v celom rozsahu. Dôvodil, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadril presvedčenie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, keďže zo strany odporcu išlo o široko medializované skutkové tvrdenia o ňom, ktoré boli podané, ako by sa jednoznačne stali, pričom boli nepravdivé. Tieto informácie v rozpore so zákonnou zásadou prezumpcie neviny svojou formou a lexikou, ako i prednesom redaktorov priamo vnucovali divákom informáciu, že trestný čin požadovania a zobratia úplatku sa jednoznačne a nepochybne stal a že polícia disponuje dôkazmi a informáciami o jeho trestnej činnosti. Okrem toho príspevky boli účelovo nastrihané a upravené tak, aby vyvolali pozornosť a ohúrili širokú verejnosť v čase predvolebnej kampane ku komunálnym voľbám. Naviac boli relácie odvysielané televíznym prenosom v najsledovanejšom čase a pre čo najširší okruh televíznych divákov na celom Slovensku. Konaním odporcov tak bola zásadne znížená jeho dôstojnosť a vážnosť pred verejnosťou, pričom nešlo len o kritiku verejne činnej osoby. V dôsledku týchto nepravdivých informácií bol závažným spôsobom poškodený v odborných kruhoch, v prostredí, v ktorom pracoval, v jeho sociálnych a politických aktivitách a viedlo to u neho k absolútnemu stiahnutiu sa z verejného života a prerušeniu mnohých kontaktov s priateľmi a známymi. Argumentačne svoje odvolanie oprel i o označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky. Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojich písomných vyjadreniach k podanému odvolaniu zhodne navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) na prejednanie odvolania navrhovateľa podľa § 214 ods. 1 písm. a) OSP nariadil pojednávanie. Podaním urobeným telefaxom dňa 05. 10. 2012 a následne doplnený i predložením originálu tohto podania právny zástupca navrhovateľa oznámil, že navrhovateľ dňa 29. 09. 2012 zomrel, z ktorého dôvodu navrhol konanie vo veci zastaviť, o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP a rozhodnúť i o vrátení súdnych poplatkov zaplatených navrhovateľom za podaný návrh na začatie konania i za podanie odvolania. Zároveň k písomnému podaniu priložil i úmrtný list navrhovateľa potvrdzujúci, že navrhovateľ dňa 29. 09. 2012 zomrel. Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, čí má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať (§ 107 ods. 1 OSP). Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že súd konanie zastaví, keď v právnom predpise je určitá skutková podstata podmienená existenciou určitého účastníka tak, že pre nedostatok jeho existencie by konanie stratilo význam. Ide najmä o prípady, keď neprichádza do úvahy prechod práv a záväzkov účastníka, ktorý smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania na jeho právneho nástupcu, resp. o prípady, keď hmotné právo nedovoľuje, aby sa pokračovalo v konaní proti inému, než pôvodnému účastníkovi. O takýto prípad ide i v prejednávanej veci, keď navrhovateľom v tomto konaní uplatnené právo na ochranu osobnosti upravené v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako právo osobnej povahy, smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov. Z dôvodu úmrtia navrhovateľa v priebehu odvolacieho konania, ktorý sa cítil byť poškodený zásahom odporcov v 1. a 2. rade proti svojej osobnosti, bolo preto potrebné v intenciách citovanej zákonnej úpravy konanie o jeho návrhu na ochranu osobnosti zastaviť, keďže odpadol dôvod, pre ktorý sa toto konanie začalo. Odvolací súd preto postupujúc analogicky podľa § 208 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil (§ 107 ods. 1 OSP) tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené. V súvislosti s požiadavkou právneho zástupcu navrhovateľa na vrátenie súdnych poplatkov odvolací súd uvádza, že pre takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Zastavenie konania má teda za následok vrátenie poplatku zročného podaním návrhu a odvolania iba v tom prípade, ak k zastaveniu došlo pred prvým pojednávaním súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. V danej veci konanie na súde prvého stupňa prebehlo a skončilo sa vyhlásením rozsudku vo veci samej, z ktorého dôvodu nie sú splnené podmienky pre vrátenie poplatku za návrh. K zastaveniu konania došlo až v rámci konania odvolacieho, v ktorom sa síce pojednávanie neuskutočnilo, avšak k aplikácii ust. § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. nemohlo dôjsť pre nezaplatenie poplatku za odvolanie navrhovateľom. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.