Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoE/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610203979 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4610203979.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, Y. nad X., právne zastúpený Mgr. Viliamom Parákom, advokátom, ul. Čsl. armády 4, Nové Mesto nad Váhom, proti povinnému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. XX, právne zastúpený Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, Námestie SNP 22, Bratislava, pre vymoženie 110.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/345/2010-84 zo dňa 10. novembra 2011 (omylom 2010) v spojení s opravným uznesením č. k. 11Er/345/2010-105 zo dňa 3. februára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v celom rozsahu z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prebiehajúcom exekučnom konaní vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil citovanými ustanoveniami § 41 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Prvostupňový súd ustálil, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Samotná notárska zápisnica preto ani neosvedčuje existenciu práva, ktorého základ je v hmotnoprávnych ustanoveniach, čo však neznamená, že notárska zápisnica obsahujúca v zákone predpísané náležitosti neobsahuje aj hmotnoprávne prvky. Jej obsahom sú predovšetkým zabezpečovacie inštitúty, o. i. uznanie dlhu, § 558 OZ. Podľa názoru súdu už samotný charakter notárskej zápisnice ako procesného záväzku v porovnaní s inými exekučnými titulmi s rozdielnym spôsobom vzniku nabáda k zvýšenej potrebe pozornosti pri posudzovaní vykonateľnosti tohto exekučného titulu, napriek tomu, že má charakter verejnej listiny. To znamená, že existencia - neexistencia práva podľa hmotnoprávnych ustanovení (napriek existencii vykonateľnej notárskej zápisnici) má v exekučnom konaní význam. Pri skúmaní vykonateľnosti notárskej zápisnice je potrebné sústrediť pozornosť predovšetkým na to, či prejav povinného skutočne zodpovedá jeho prejavenej vôli. Ak exekučný súd zistí už v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, že nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, alebo tento je pochybný, musí to vzbudiť dôvodnú pochybnosť o existencii slobody vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Môže to mať teda vplyv na vykonateľnosť takejto notárskej zápisnice a následne na vydanie poverenia na vydanie exekúcie. Súd však takúto skutočnosť spravidla zistí až na námietku povinného, ktorý sa môže domáhať zastavenia exekúcie, k čomu došlo aj v tomto prípade, v ktorom bolo potrebné venovať pozornosť naplneniu náležitostí predpokladaných ustanoveniami § 41 Exekučného poriadku, predovšetkým vo vzťahu jednoznačného určenia predmetu plnenia, t. j. aký záväzok má povinný plniť a na aké plnenie má oprávnený nárok. Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vznikol z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania, inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok vzniknutý z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov (úvery a pôžičky), bude môcť byť exekučným titulom iba za predpokladu, že právny záväzok, ktorý obsahuje táto notárska zápisnica bude pozostávať iba zo sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úroky z omeškania. Ak exekučný titul napriek uvedenému vymedzeniu bude obsahovať aj záväzok nad rámec ustanovenia § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, súd má za to, že takáto notárska zápisnica je neplatná, avšak iba v časti v ktorej odporuje zákonu (§ 41 OZ). Iba výnimočne, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu, bude neplatný celý prejav, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. V tomto prípade mal súd za to, že nebola z titulu pôžičky oprávneným reálne poskytnutá povinnému suma 110.000 eur, ale peňažná suma 90.000 eur - t. j. istina + úrok, čo predstavuje v skutočnosti úrok 132 % p. a., resp. 22 % za obdobie od 17.04.2010 do 17.06.2010. S poukazom na túto skutočnosť, ako aj ustanovenie § 658 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov a s poukazom na obsah ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, nakoľko výška úrokov je bez akýchkoľvek dôvodných pochybností v rozpore s dobrými mravmi pre ich neprimeranosť, preto s poukazom na obsah ustanovenia § 39 OZ je takýto právny úkon absolútne neplatný. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP prichádza do úvahy ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie, ale jeho pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Ide pritom o akýkoľvek dôvod, ktorý nie je taxatívne uvedený v zákone. Jeho podmienkou však je, že vznikol po vydaní exekučného titulu a bolo rozhodnutím súdu vyslovené, že exekúcia je neprípustná. Ako dôvod neprípustnosti súdna prax okrem iného akceptuje ak exekučný titul je nulitným aktom (paaktom). Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2M Cdo 18/2005, ktoré v odôvodnení rozhodnutia o. i. konštatuje, že pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie, t. j. podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania. V tomto prípade súd zistil, že notárska zápisnica napísaná dňa 17.04.2009 notárkou Zuzanou Karasovou v Notárskej kancelárii v Trenčíne číslo N 143/2009, NZ 12125/2009 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že neobsahuje predmet plnenia z titulu pôžičky, resp. že tento predmet plnenia je v inej výške ako bol uvedený, a teda že obsahuje aj záväzok nad rámec ustanovenia § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom z povahy právneho úkonu a okolností, za ktorých k nemu došlo vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu, a preto je neplatný celý prejav, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Z uvedených dôvodov súd predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že súd zmiešal dokopy dve právne skutočnosti, resp. právne úkony, na základe ktorých boli vykonávané exekúcie medzi účastníkmi. Medzi účastníkmi boli vedené dve exekúcie proti povinnému, pričom exekučnými titulmi boli notárske zápisnice, realizované povinným. Len na základe tvrdenia povinného (ničím neovereného a nepodloženého) súd sám od seba a bez zabezpečenia akýchkoľvek dôkazov a dokladov ustálil, že povinný vrátil oprávnenému z požičanej sumy 90.000 EUR, sumu 15.000 EUR, povinný sa dohodol s oprávneným na spísaní novej zápisnice s predmetom pôžičky 75.000 EUR, v exekučnom titulu namiesto požičanej sumy 90.000 EUR bola uvedená suma 110.000 EUR, čo predstavuje v skutočnosti úrok 132 % p.a., resp. 22 % za obdobie od 17.04.2010 do 17.06.2010, pričom vo svojom napadnutom uznesení súd neuvádza, o aké dôkazy sa oprel, na ktoré doklady sa odvoláva, akými myšlienkovými pochodmi sa súd riadil a ako dospel k takýmto záverom. Oprávnený namietal, že skutočnosti uvádzané súdom sú chaotické a zmätočné. Na str. 2 posledný odsek sa uvádza, že účastníci sa dohodli, že peňažná suma bude splatná do 17.06.2009. V tom istom odseku však súd poukazuje na to, že podľa jeho názoru ..... „čo predstavuje v skutočnosti úrok 132 % p.a. resp. 22 % za obdobie od 17.04.2010 do 17.06.2010“, čo je však presne ročný rozdiel v dobe splatnosti predmetnej pôžičky! Oprávnený sa pýta, načo by bola notárska zápisnica spisovaná dňa 17.04.2009 a peňažné prostriedky poskytnuté až za rok na dobu od 17.04.2010 do 17.06.2010 ako tvrdí súd. Aj z tohto vyplýva, že súd zmiešal dokopy dve úplne samostatné exekučné konania: 1. exekučné konanie sp. zn. 11Er/345/2010, na základe ex. titulu - notárskej zápisnice zo dňa 17.04.2009, N143/2009 (NZ 12125/2009) na sumu 110.000 EUR s prísl., 2. exekučné konanie sp. zn. 61Er/1875/2010, na základe ex. titulu - notárskej zápisnice zo dňa 12.05.2010, N214/2010 (NZ 16644/2010) na sumu 36.000 EUR s prísl. Exekučné konanie 61Er/1875/2010 bolo ukončené dňa 08.06.2011 a poverenie bolo (vrátené na Okresný súd Trenčín). Povinný zároveň s týmto dátumom doručil na exekútorsky úrad späťvzatie návrhu na zastavenie exekúcie a vyplatil celkovú pohľadávku oprávneného s prísl. a trovami exekúcie spolu vo výške 47.460 EUR. Iná platba od povinného pre tento exekučný spis nebola prijatá ani na depozitný účet súdneho exekútora ani do pokladne súdneho exekútora. Súd vychádzal z mylných informácií od povinného, nakoľko ako druhá v poradí bola notárska zápisnica zo dňa 12.05.2010, N214/2010, ktorá bola exekučným titulom pre exekúciu na sumu 36.000 EUR, ktorá bola v plnom rozsahu vymožená exekútorom. Preto ani nemohlo dôjsť k akejsi „výmene zadných strán na zápisnici“, nakoľko išlo o dve úplne samostatné notárske zápisnice v časovom odstupe cca 1 roka, ide o dve samostatné exekučné konania, na ktoré boli vydané dve samostatné poverenia a voči ktorým ani povinný nepodal námietky (t. j. konanie 61Er/1875/2010). Prinajmenšom je divné, ak súd poukazuje na „čiastočné plnenie povinného v sume 1. 000 EUR“, pričom vôbec neuvádza dátum, kedy malo k takémuto plneniu zo strany povinného dôjsť, ani komu povinný plnil, ani akým spôsobom (na účet, v hotovosti atď.). Rovnako súd neuvádza žiaden dôkaz (doklad), ktorý by potvrdzoval takéto skutočnosti (výpis z účtu, potvrdenie o plnení dlhu....). Rovnako je zarážajúce, že sa povinný domáha „neplatnosti exekučného titulu“ v tomto štádiu exekučného konania a takýmto spôsobom. Je divné, prečo povinný nepodal samostatnú žalobu o neplatnosť exekučného titulu ihneď po svojom „dozvedení sa“ o čo vlastne ide, najmä ak poukazuje na nejaké nekalé konanie oprávneného a na úžeru z jeho strany. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na skutočnosť, že vyhlásenie dlžníka (povinného) vo forme notárskej zápisnice je samostatným úkonom dlžníka, ktorý spisuje (osvedčuje notár) bez účasti oprávneného (veriteľa). Takýmto spôsobom a postupom je potom možné spochybniť akúkoľvek notársku zápisnicu a exekúciu vykonávanú na jej základe, ak povinný povie, že on si požičal inú sumu ako je v notárskej zápisnici. Platnosť exekučného titulu už bola exekučným súdom posudzovaná pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie pre exekútora, pričom potom je divné, že ten istý exekučný súd raz posúdi exekučný titul ako platný a vydaný v súlade so zákonom a druhý raz vysloví jeho absolútnu neplatnosť. Je veľmi neštandardné, že súd vyhlásil celý exekučný titul za absolútne neplatný z dôvodu, že zistil, „že namiesto požičanej sumy 90.000 EUR bola uvedená suma 110.000 EUR, čo predstavuje v skutočnosti úrok 132 % p.a. resp. 22 % za obdobie od 17.04.2010 do 17.06.2010“. Odhliadnuc od tejto nepravdivej a súdom neoverenej skutočnosti tvrdenej výlučne povinným, ktorú nepotvrdzuje žiaden relevantný dôkaz, je zvláštne, že súd nepostupoval tak, že vyhlási v takomto prípade teoreticky za neplatnú len časť právneho úkonu (ako sám uvádza v napadnutom rozhodnutí), t. j. len v časti nezákonného úroku, ale okamžite a automaticky vyhlásil za neplatný právny úkon v celom jeho rozsahu a celú exekúciu zastavil (a to aj v povinným nepopieranej výške poskytnutých peňažných prostriedkov). K uvedenému odvolaniu doručil súdu svoje písomné vyjadrenie aj súdny exekútor, ktorý sa prikláňa k odôvodneniu odvolania oprávneného a vyčíta exekučnému súdu postup a spôsob rozhodovania. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že notárske zápisnice musia vo svojom obsahu obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod vzniku záväzku, predmet a čas plnenia a výslovné vyhlásenie povinného, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí. Je pritom právne irelevantné, či sa notárska zápisnica spisuje vo forme jednostranného vyhlásenia povinnej osoby, alebo ako dvojstranný právny úkon. Notárska zápisnica musí ex lege spĺňať aj ďalšie náležitosti vyplývajúce zo zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte tento zákon len skratkou ako „NP“). Povedané tiež inak v zmysle zákonnej dikcie ust. § 41 ods. 2 písm. c) je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom na vykonanie iba vtedy ak bola spísaná príslušným zákonom predpísaným spôsobom a obsahuje vo svojom obsahu tie náležitosti ako sú uvedené v obsahu ust. § 46 NP až § 55 NP, t. j. vtedy ak notárska zápisnica v zmysle obsahu ust. § 47 NP ex lege obsahuje v zákone uvedené náležitosti. Vzhľadom na skutočnosť, že forma právneho úkonu formou notárskej zápisnice, ide zásadne o jednu z najprísnejších a vo vzťahu k predmetnej právnej veci zákonodarcom k tomu ex lege stanovenou (predpísanou) formou právneho úkonu a tým vlastne i jedinou ex lege možnou formou právneho úkonu. Avšak rozhodne nemožno úspešne tvrdiť, že taktiež problematika hmotného práva je v exekučnom konaní právne irelevantná, práve naopak, a to i vzhľadom na dôvody povinného už uvedené (v Spresnení námietok povinného proti exekúcii č. Ex 1856/10-A zo dňa 11.11.2010 adresované Okresnému súdu Topoľčany, na strane 2 a strane 3). Povinný má jednoznačne za to, že zo strany oprávneného bola povinnému reálne (objektívne) poskytnutá peňažná suma vo výške 90.000 Eur a nie peňažná suma 110.000 Eur, čo by predstavovalo potom úrok vo výške 132 % p.a. alebo 22 % za obdobie od 17.04.2010 do 17.06.2010. Povinný v tejto myšlienkovej súvislosti (predovšetkým výška úrokov) opätovne poukazuje na obsah ust. § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte tento zákon len skratkou ako „OZ“): „Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky“ a na obsah ust. § 3 ods. 1 OZ „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ V predmetnej právnej veci je jednoznačne zrejmé, že výška úrokov (zjavná neprimeranosť úrokov) je rozhodne v rozpore s dobrými mravmi čoho bez akýchkoľvek pochybností je právny úkon absolútne neplatný, a to v zmysle obsahu ust. § 39 OZ: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Neprípustnosť exekúcie je oprávnený skonštatovať súd z viacerých dôvodov, najmä hoci nie výlučne procesného charakteru (absencia procesných podmienok na strane subjektov exekučného konania, strata spôsobilosti byť účastníkom konania bez právneho zástupcu etc.) S poukazom na uvedené a vzhľadom na skutkové okolnosti, povinný je jednoznačne s poukazom na obsah ust. § 41 ods. 2 písm. c) EP toho názoru, že konajúci súd svojím výrokom v obsahu uznesenia rozhodol v predmetnej právnej veci správne a zákonne, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V tejto súvislosti povinný poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci vedenej pod sp. zn.: 2 M Cdo 18/2005, ktoré v odôvodnení tohto rozhodnutia o. i. v súvislosti s obsahom ust. § 57 ods. 1 písm. g) ExP konštatovalo: „Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví jediným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení konania by navyše odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.“ Nad rámec tiež povinný poukazuje na rozhodnutie: 5Cdo 91/2004: ak bola exekúcia zastavená pokračovanie vo výkone exekúcie súdnym exekútorom za účelom vymoženia trov exekúcie a akceptácia tohto stavu súdom je nezákonná.“ a ZSP č. 60/2008 „Pokiaľ došlo k zastaveniu exekúcie rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57, rozhodne súd o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Rozhodnutie súdu musí okrem výroku po zastavení konania obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie, pričom uvedený záver platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekučného konania ex - lege - vyhlásením konkurzu.“ Na základe vyššie uvedených skutočností týmto povinný prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu navrhuje, aby Krajský súd v Nitre ako súd odvolací svojím rozhodnutím odvolanie oprávneného voči Uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10.11.2010, sp. zn.: 11Er/345/2010 ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol, potvrdil uznesenie Okresného súdu Topoľčany, č. k. 11Er/345/2010 zo dňa 10.11.2010 a aby zároveň oprávneného zaviazal zaplatiť povinnému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré povinnému v priebehu konania vznikli. Opravným uznesením zo dňa 03.02.2012 č. k. 11Er/345/2010-105 súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 164 a § 167 OSP opravil správny dátum vydania odvolaním napadnutého uznesenia, ktorý správne znie 10.11.2011 a nie 10.11.2010, ako v dôsledku chyby pri písaní uviedol súd prvého stupňa. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa procesným postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h), písm. i) OSP zrušiť. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zák. č. 233/1995 Exekučný poriadok, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 47 zák. č. 323/1992 Zb., o notároch a notárskej činnosti, notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Exekučné konanie začalo dňa 13.05.2010 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N143/2009, NZ 12125/2009, spísaná notárom: Zuzana Karasová so sídlom v Trenčíne dňa 17.04.2009. V exekučnom titule povinný vyhlásil, že dlžnú sumu 110.000 eur splatí v lehote do 17.06.2009 oprávnenému. Odvolací súd uvádza, že oprávnenie exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. § 44 ods. 2 EP. Z ustanovenia § 57 ods. 1 EP vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Rozhodujúce však je, či takéto oprávnenie exekučný súd vo vzťahu k charakteru exekučného titulu a právneho vzťahu, z ktorého vzišla vymáhaná pohľadávka, má. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, v rozsahu podaného odvolania, dospel ale k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil. V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov, alebo notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Teda exekučne je možno vykonať povinnosť, ktorá vyplýva z takej právom uchopiteľnej a vykonateľnej formy, ktorú zákon za exekučný titul považuje. Súd v zásade postupom podľa § 44 ods. 2 EP nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov (okrem zákonných výnimiek), pretože by sa tým nezákonným spôsobom rozširovala pôsobnosť nachádzacieho konania, ktorého účelom je v rámci konania preskúmavať hmotnoprávny základ uplatňovaného nároku. V prípade notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, nie je však titulom zakladajúcim prekážku veci rozsúdenej (res judicatae), je možné nárok uvedený v tejto notárskej zápisnici, vykonateľný postupom podľa § 233/1995 Z. z., preskúmať v základnom konaní, ktoré ho podrobí kontrole nárokovateľnosti, uplatniteľnosti. Toto však nie je možné v exekučnom konaní exekučným súdom, ktorý na takýto postup nemá zákonný podklad, pričom uvedenému postupu nenasvedčujú ani sekundárne právne akty legislatívnych alebo nelegislatívnych orgánov Európskej únie. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, ako právny akt s nepriamym účinkom umožňuje napomôcť eurokonformným výkladom podrobiť spotrebiteľský vzťah súdnemu preskúmaniu vždy, keď má exekučný súd zákonný rámec na takýto postup. Takto súd postupuje napr. v prípade rozhodcovských rozhodnutí, postupom podľa príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zisťujúc materiálnu vykonateľnosť rozhodcovských rozhodnutí. Uvedený postup však nemožno vztiahnuť na exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP. Nemožno však atribúty vykonateľnosti exekučného titulu stotožňovať s preskúmavaním hmotnoprávneho nároku, ktorý má byť základom nároku oprávnenej osoby. Odvolací súd z hľadiska vyššie uvedeného uvádza, že notársku zápisnicu nemožno preskúmavať a vôbec nemožno brať do úvahy skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na zákonnú vymáhateľnosť notárskej zápisnice do dňa vydania takejto notárskej zápisnice v prípade, ak notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti jednak predpísané notárskym poriadkom a taktiež náležitosti podľa Exekučného poriadku. V takomto prípade je nutné považovať notársku zápisnicu zo vykonateľný exekučný titul, ktorý nemožno preskúmavať. V prípade plnení, ktoré boli realizované po dátume vydania a spísania notárskej zápisnice, tieto úkony možno preskúmavať do tej miery, do ktorej sú preukázané a majú vplyv na výšku vymáhanej sumy. Teda je na povinnom, aby preukázal výšku plnení, ktoré majú vplyv na výšku vymáhaného výroku. Exekučný súd pri vyhodnocovaní tvrdení povinného musí mať za preukázané, že došlo k plneniam, ktoré znižujú vymáhateľné nároky oprávneného a v tomto rozsahu by mohol vyhlásiť exekúciu za neprípustnú. Teda, ak by súd posúdil, že tvrdenia povinného predložené, najmä v námietkovom konaní sú relevantné a boli preukázané, vyvodí z toho dôsledok, že vyhlási aspoň časť exekúcie za neprípustnú. V prípade, ak nastali okolnosti pre ktoré z nejakého zákonom predpokladaného dôvodu nemôže byť notárska zápisnica považovaná za riadny vykonateľný exekučný titul, nič nebráni povinnému, aby takýto exekučný titul, resp. notársku zápisnicu napadol pred všeobecným súdom. Exekučný súd však nemá žiadne zákonné zmocnenie na takýto postup. Napadnutému rozhodnutiu možno však vyčítať aj iné nedostatky spočívajúce v nedostatočnej presvedčivosti a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP) týkajúce sa aj čiastočných plnení, ktoré mal realizovať povinný a taktiež okolnosti, z ktorých prvostupňový súd vyvodil, že právny vzťah, ktorý bol medzi oprávneným a povinným zakladá rozpor s dobrými mravmi pre vysoký úrok. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie spolu s opravným uznesením v celom rozsahu zrušil vrátane výroku o trovách konania pričom uvádza, že súd v prípade zastavenia konania rozhoduje nielen o trovách účastníkov konania, ktorými sú oprávnený a povinný, ale aj o trovách ďalšieho účastníka konania pre tento úsek, ktorým je súdny exekútor. Pre vyššie uvedené, viazaný odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil bez procesného postupu podľa § 221 ods. 2 OSP, pretože napadnuté uznesenie vydal prvostupňový súd bez návrhu účastníkov (ex offo). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.