Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610205089 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4610205089.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o pôvodne maloletého Y. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., G. XXXX/X a Y. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., S. N. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. októbra 2011, č. k. 9P/233/2010-116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 6. októbra 2011, č. k. 9P/233/2010-116 zrušuje a konanie vo veci zastavuje. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. januára 2012, č. k. 9P/233/2010-133 odvolací súd z r u š u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo dňa 6. októbra 2011, č. k. 9P/233/2010-116 zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 8C/137/2006 zo dňa 14. 11. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/8/2007 zo dňa 04. 04. 2007 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa zo sumy 53,11 eura na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od 27. 10. 2010. V ostatných častiach uvedené rozsudky ponechal nezmenené. Zameškané výživné za obdobie od 27. 10. 2010 do vyhlásenia rozsudku v sume 263,64 eura povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ako aj ustanovenie § 163 ods. 2 OSP. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh plnoletého Y. na zvýšenie výživného je opodstatnený, pretože ako vyplýva zo správy Q. W., E. XX, J. I. nad L., plnoletý Y. navštevuje 3- ročný učebný odbor - Obchodná prevádzka so zameraním na prípravu, skladovanie a predaj tovaru a ukončenie štúdia je predpokladané na jún 2014 - záverečnou skúškou. Pokiaľ išlo o náklady na učebný odbor, zistil, že tieto vznikli už na začiatku školského roka 2011/2012 a to hlavne na učebné pomôcky a zdravotný preukaz. Vzhľadom na uvedené upravil vyživovaciu povinnosť otca na plnoletého Y. zo sumy 53,11 eura na sumu 70 eur, keďže otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k synovi V. vo výške 33,19 eura a súčasne je aj poberateľom invalidného dôchodku. Účinnosť vyživovacej povinnosti určil od 27. 10. 2010, t.j. odo dňa zrušenia vyživovacej povinnosti voči synovi V.. Súčasne rozhodol aj o výške zameškaného výživného za obdobie od 27. 10. 2010 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 263,64 eura, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty splátok. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu. Vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci, tvrdiac, že súd prvého stupňa sa nezaoberal aj druhým zákonným kritériom pri určovaní výšky výživného a to schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného. Dodal, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov v pozitívnom aj v negatívnom zmysle a že jeho odôvodnené potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. S poukazom na uvedené zastal názor, že súd prvého stupňa neposúdil jeho situáciu komplexne, keďže nevzal do úvahy to, že pretrvávajúce zdravotné problémy mu neumožňujú zvýšiť si príjem a tiež životnú úroveň. Dodal, že v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom a tiež k manželke, ktorej bolo diagnostikované onkologické ochorenie a podrobuje sa liečbe, teda je z objektívnych dôvodov odkázaná výživou na manžela. Opätovne zdôraznil, že po uhradení nákladov na bývanie vo výške 171,41 eura mesačne im zostane suma 70 eur mesačne, z ktorej hradia lieky a stravu a so zabezpečením iných vecí sú odkázaní na charitatívnu organizáciu v Prešove. Na základe uvedeného požadované výživné na Y. hodnotil za prevyšujúce jeho životnú úroveň ako povinnej osoby. Poukázal tiež na to, že zánikom vyživovacej povinnosti k synovi V. sa jeho životná úroveň nezvýšila. Záverom dal do pozornosti rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09. 12. 2009, č. k. 5C/169/2009-50, ktorým došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti k dcére H. a synovi V., pre každého na sumu 33,19 eura, nakoľko sa v tom čase nachádzal v hmotnej núdzi a od toho času sa jeho situácia z objektívnych dôvodov nezlepšila. Dňa 10. 01. 2012 sa navrhovateľ dostavil na súd prvého stupňa a uviedol, že na podanom návrhu na zvýšenie výživného netrvá, návrh na zvýšenie výživného berie späť a žiada konanie zastaviť. O tomto úkone bola spísaná zápisnica, ktorú navrhovateľ vlastnoručne podpísal (č. l. 130 spisu). Následne potom prvostupňový súd uznesením zo dňa 10. januára 2012, č. k. 9P/233/2010-133 konanie zastavil a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Odporca vo svojej výpovedi zo dňa 14. 03. 2012 (viď č. l. 138 strana 6 ) uviedol, že svoje odvolanie podané dňa 05. 12. 2011 na OS Topoľčany berie späť a zároveň vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu na zvýšenie výživného a so zastavením konania pod sp. zn. 9P/233/2010. Podľa § 208 OSP, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený navrhovateľ. K späťvzatiu návrhu na začatie konania môže dôjsť nielen počas konania na súde prvého stupňa, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, pričom po vydaní rozhodnutia súdom prvého stupňa o späťvzatí návrhu môže rozhodnúť len odvolací súd. Pretože navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a žiadal konanie vo veci zastaviť, s ktorým späťvzatím odporca vyslovil súhlas, odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 6. októbra 2011, č. k. 9P/233/2010-116 zrušil a konanie vo veci zastavil. Podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci prvostupňový súd uznesením zo dňa 10. januára 2012, č. k. 9P/233/2010-133 konanie vo veci zastavil. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že ním rozhodol v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľa zo dňa 10. 01. 2012, teda v čase, keď funkčnú príslušnosť rozhodovať mal odvolací súd (§ 208 OSP). Súd prvého stupňa o späťvzatí návrhu na začatie konania môže rozhodnúť len do času, kým nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej, no ak dôjde k späťvzatiu návrhu po rozhodnutí vo veci samej, je súd prvého stupňa povinný späťvzatie návrhu predložiť na ďalší postup odvolaciemu súdu (§ 10 ods. 1 OSP). Ak v danom prípade súd prvého stupňa uvedený zákonný postup nedodržal, ale vo veci sám rozhodol, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10. januára 2012, č. k. 9P/233/2010-133 podľa § 221 ods.1 písm. i) OSP ako nezákonné zrušil, keď dôvody na jeho vydanie neexistovali. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) a § 224 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.