Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611204006 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611204006.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., U. XXXX/XX, zast. H.. D. J., bytom W., F. XXXX a otec: R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. M., T. XX, zast. JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. decembra 2011, č. k. 11P/76/2011-129, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výživného, zameškaného výživného a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého D. D., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70,- eur mesačne s účinnosťou od 18. 09. 2010 vždy do 15. dňa vopred k rukám matky. Zameškané výživné za čas od 18. 09. 2010 do 31. 12. 2011 vo výške 923,66 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, pretože išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine a zisteným skutkovým stavom. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého riadne stará od jeho narodenia, v jej výchove neboli zistené žiadne nedostatky, otec so zverením dieťaťa do výchovy a starostlivosti matky súhlasil a podľa zistenia kolízneho opatrovníka matka má vytvorené všetky sociálne a materiálne predpoklady pre jeho zdravý vývoj a výchovu. Pri určení výšky výživného prihliadol na to, že matka sa o dieťa do nástupu do zamestnania, t. j. do apríla 2011 o maloletého celodenne a v celom rozsahu starala, ako aj na schopnosti a možnosti otca, ktorý okrem základného pracovného pomeru vykonával pracovnú činnosť u ďalších troch subjektov na základe dohody o vykonaní práce. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu v W., ktorý neužíva, napriek tomu, že platí nájomné vo výške 125 eur mesačne. Otcom navrhnutú výšku výživného v sume 30 eur považoval súd s poukazom na jeho mesačný príjem z pracovného pomeru vo výške 541,08 eur, ako aj z troch dohôd o vykonaní práce, za nepostačujúcu. Počiatok vyživovacej povinnosti súd stanovil dňom narodenia dieťaťa, pretože mal preukázané, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, resp. si ju plnil v rozsahu 30 eur od mesiaca jún 2011 do novembra 2011. Túto skutočnosť zohľadnil pri určení zameškaného výživného za čas od 18. 09. 2010 do 31. 12. 2011. Výšku zameškaného výživného súd určil odpočítaním výživného, ktoré otec na maloletého zaplatil v období od júna 2011 do novembra 2011 v sume 180 eur a ktoré zaplatiť mal. Proti tomuto rozsudku v časti určenia výšky výživného a výšky zameškaného výživného podal včas odvolanie otec, domáhajúc sa zmeny tejto časti rozsudku tak, že mu bude určená vyživovacia povinnosť na maloletého D. vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného, neurčená žiadna výška zameškaného výživného, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že s matkou maloletého žili ako partneri asi do mája 2011, počas ktorej doby sa finančne podieľal na všetkých výdavkoch dieťaťa, t. j. kupoval mu oblečenie, lieky, stravu, plienky a pod., o čom predložil bloky. Vytýkal súdu, že pri rozhodovaní vychádzal len z tvrdení navrhovateľky, hoci jeho tvrdenia boli podložené dokladmi a ani na to, že od 01. 01. 2012 je evidovaný ako nezamestnaný, býva u svojej matky, ktorá mu v súčasnej ťažkej finančnej situácii vypomáha. Zdôraznil, že aj keď okrem hlavného pracovného pomeru mal uzavreté aj dohody o vykonaní práce, u týchto zamestnávateľov pracoval len zriedka, čo súd tiež nebral do úvahy. Poukázal aj na to, že v čase partnerského vzťahu s matkou maloletého dieťaťa zakúpil na hypotekárny úver byt v W. za účelom vytvorenia spoločnej domácnosti, ktorý následne pomocou úveru prerobil a zároveň mal dohodu s matkou o spoločnom platení výdavkov spojených s bytom, čo sa však nestalo. V závere otec dodal, že východisko zo svojej súčasnej situácie vidí v predaji bytu, vyrovnaní úverov v bankách a bývaní v Q. M.. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že zníženie výživného nie je na prospech maloletého dieťaťa. Matka v písomnom vyjadrení navrhla s poukazom na zvyšujúce sa výdavky maloletého dieťaťa s pribúdajúcim vekom, ako aj na reálne možnosti a schopnosti otca zvýšiť výšku výživného i nad súčasne stanovenú sumu 70 eur. V dôvodoch svojho vyjadrenia okrem iného uviedla, že s otcom dieťaťa nikdy nezdieľala spoločnú domácnosť, tento ju v období tehotenstva a po narodení dieťaťa len 2-3x do mesiaca navštevoval v mieste bydliska jej rodičov, no nikdy neprispel finančne alebo materiálne ani na chod domácnosti, ani na výbavu dieťaťa, túto celú zakúpila sama, čo aj vydokladovala. Zakúpil len zopár vecí ako deku, nejaké vody, oblečenie, plienky a neskôr, keď občas prišiel na návštevu a priniesol plienky či lieky, výdavky s tým spojené mu vždy preplatila. Nikdy však nebol prihlásený na prechodnom či inom pobyte v W., nikdy sa nepodieľal na úhrade nákladov na nájomné či na chod domácnosti jej rodičov, dokonca sa pri návštevách u nich vždy prestravoval, pričom rodičia alebo ona nikdy nepožadovali finančnú náhradu. Po nájdení vhodného bytu v blízkosti jej rodičovského domu, na kúpu ktorého si vybavili hypotekárny úver, jej otec s jej bratom a firmou, ktorú im brat doporučil, byt prerobili a s výdavkami na byt sa dohodli tak, že do prerobenia bytu bude výdavky hradiť otec dieťaťa z poskytnutého úveru a ako majiteľ a nájomník bytu bude hradiť aj nájomné, no po dokončení rekonštrukcie a zariadení spoločnej domácnosti odporca nesúhlasil, aby spoločne hradili náklady spojené s užívaním bytu a nákladov na domácnosť, vymenil zámok na dverách, aby sa tam nemohla dostať a odišiel do Q. M.. Doteraz spolu s dieťaťom býva u svojich rodičov, ktorým prispieva mesačne sumou 120 eur. Zdôraznila, že otec dieťaťa nie je v takej ťažkej finančnej a sociálnej situácii ako uvádza, pretože po skončení pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné vo výške 3-násobku príjmu, poberá tiež podporu v nezamestnanosti, naďalej podniká spolu s bratom, má dohody o vykonaní práce a v telefonickom rozhovore jej tiež potvrdil, že predmetný byt v W. predal za sumu 54.000 eur. Poukázala na to, že jej mesačné výdavky, pozostávajúce z nákladov na mal. D., príspevku na bývanie jej rodičom, pôžičiek, ktoré spláca a nákladov na bežný život, ďaleko prevyšujú jej reálne príjmy, a preto výška výživného navrhovaná otcom dieťaťa vo výške 30 eur je veľmi malá. V závere svojho vyjadrenia matka poukázala aj na to, že hoci otcovi v styku so synom vôbec nebráni, práve naopak, tento žiaľ o maloletého syna záujem nejaví a od mája 2011 ho navštívil iba 2x. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a doplnení dokazovania výsluchom otca a matky maloletého D., ako aj prečítaním správ o zárobkoch oboch rodičov ( § 213 ods. 5 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je vecne správne a je ho treba podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Právna úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom v zmysle ust. § 36 ods. l Zákona o rodine sa týka prípadov, keď rodičia spolu nežijú, napr. rodičia neuzavreli manželstvo a nemajú spoločnú domácnosť, alebo rodičia - manželia, ktorí žijú oddelene, aj keď sa nerozviedli. To znamená, že ustanovenie § 36 ods. l sa týka prípadov, keď rodičia spolu nežijú bez zreteľa na to, či sú alebo nie sú manželia. Ak rodičia spolu žijú a jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd postupuje podľa ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Podľa odseku 4 tohto zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, t. j. podľa schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, sú v podstate totožné s doterajšou právnou úpravou. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a podobne. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci rodičia maloletého D. nie sú manželia, v spoločnej domácnosti nikdy nežili a matka spolu s maloletým od jeho narodenia (aj pred narodením dieťaťa) býva v spoločnej domácnosti svojich rodičov. Otec maloletého dieťaťa býva so svojou matkou, v súčasnej dobe - ako uviedol na odvolacom pojednávaní - si kúpil 2-izbový byt v Q. M. a na výživu maloletého D. platil výživné vo výške 30 eur mesačne od augusta 2011 do decembra 2011, 70 eur v januári 2012 a od februára 2012 doposiaľ po 50 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému D. D., nar. XX. XX. XXXX, na ktorého výživu platí mesačne 53 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť len voči maloletému D.. Po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a doplnení dokazovania výsluchom oboch rodičov a oboznámení správ o zárobkoch oboch rodičov (č. l. 149 až 162 spisu) odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, vyvodil z neho aj správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v plnom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP) a v dôvodoch svojho rozhodnutia len na ne poukazuje. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vyporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti na oprávneného, správne zistil príjmy a výdavky na strane povinných, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a pomery v rodine, v ktorej maloleté dieťa žije. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, s ohľadom na dôvody uvádzané otcom maloletého dieťaťa v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že v danej veci bolo jednoznačne preukázané, že osobná starostlivosť matky o dieťa, ktoré je v útlom veku je v súčasnej dobe adekvátna otcovi určenej výške výživného. Matka preukázala snahu zlepšiť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému, a preto aj otec by mal vyvinúť väčšiu snahu nájsť si primerané zamestnanie vzhľadom na jeho schopnosti. Ani skutočnosť, že otec je momentálne nezamestnaný nemôže mať vplyv na to, aby jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi bola určená len vo výške 30, či 50 eur mesačne. Je tomu tak preto, že otec poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 330 eur mesačne, pracuje na základe uzavretých dohôd o vykonaní práce v spoločnosti KELCOM INTERNATIONAL, kde jeho príjem za obdobie od 02. 02. 2010 do 29. 02. 2012 bol 152,11 eur, v marci 2012 mal odmenu 91,60 eura, z čoho čistý príjem predstavuje sumu 74,20 eura (č. l. 149 spisu), v SBS PROJEKT SECURITY, s. r. o., Nové Zámky, kde v období od januára 2012 do apríla 2012 mal príjem 55,77 eura (č. l. 160 spisu) a ďalšie finančné prostriedky má z predaja bytu v W.. Treba len dodať, že otec nepreukázal, že by mal seriózny záujem o zabezpečenie si riadneho zamestnania s pravidelným mesačným príjmom, čo je zrejmé predovšetkým aj z jeho výpovede na odvolacom pojednávaní. Záverom treba možno ešte uviesť, že pri určovaní výšky výživného je obligatórnym zákonným hľadiskom osobný výkon starostlivosti o dieťa jedným z rodičov. Je to určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, prípadne zdravotného stavu dieťaťa, no najvýznamnejší podiel predstavuje pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. Pretože prvostupňový súd sa všetkými vyššie uvedenými kritériami pri svojom rozhodovaní o určení výšky výživného na maloletého D. zaoberal a svoje rozhodnutie v tejto časti aj dostatočným spôsobom odôvodnil, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Aj počiatok vyživovacej povinnosti prvostupňový súd určil správne a v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že matka po narodení maloletého D. a aj pred jeho narodením mala a má stále trvalý pobyt u svojich rodičov, kde aj fakticky býva. S otcom maloletého dieťaťa nikdy nemala vytvorenú spoločnú domácnosť. Zároveň bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spoločnú domácnosť plánovali, čo otec dieťaťa nepoprel, a preto podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na tieto skutočnosti matka dieťaťa rešpektovala dohodu, že ak otec platí nájomné a ostatné poplatky súvisiace s užívaním bytu, ona bude zabezpečovať do doby skutočného nasťahovania sa do bytu - teda vytvorenia spoločnej domácnosti, výživu maloletého D.. Na základe týchto zistení má odvolací súd za to, že matka týmto preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu až temer deväť mesiacov po jeho narodení. Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca, ako aj v časti zročného výživného na maloletého D. D., nar XX. XX. XXXX podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.