Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611204247 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611204247.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom so sídlom Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti odporcovi: K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. S. XXX, t. č. bytom R., G. X/B, o zaplatenie 427,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 13. januára 2012, č. k. 6C/199/2011-72, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 95,69 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 19. 03. 2010 až zo zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. k), § 53 ods. 4, § 544 ods. 1, § 545a Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že dňa 27. 01. 2009 uzatvorili účastníci zmluvu o pripojení č. A4238917, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné podmienky navrhovateľa, na základe ktorej sa navrhovateľ ako poskytovateľ zaviazal odporcovi poskytovať verejné elektronické komunikačné služby vo verejnej telefónnej sieti navrhovateľa prostredníctvom SIM karty, pričom dňa 01. 04. 2009 uzatvorili účastníci dodatok k predmetnej zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola dohoda strán na aktivácií účastníckeho programu paušál Klasik 100, v zmysle ktorého odpredal navrhovateľ odporcovi mobilný telefón typu LG-KP 501. Poukázal na to, že v zmysle bodu 2.2 dodatku sa odporca zaviazal, že počas doby viazanosti, ktorá bola v danom prípade stanovená na 24 mesiacov, bude mať aktivovaný účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku stanovená prinajmenšom na sumu 19,71 eura. Navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrou č. 9004956970 za mobilný telefón sumu 29,90 eura, faktúrou č. 8281081091 za poskytnuté služby od 01. 04. 2009 do 12. 05. 2009 sumu 30,63 eura, faktúrou č. 8281577662 za poskytnuté služby od 15. 04. 2009 do 12. 06. 2009 sumu 31,21 eura, faktúrou č. 8282074598 za odpojenie k dátumu 19. 05. 2009 sumu 3,95 eura. S ohľadom na uvedené súd konštatujúc, že odporca porušil podmienky zmluvy, keď riadne a včas nezaplatil faktúry za poskytnuté služby v úhrnnej výške 95,69 eura, považoval návrh v tejto časti za dôvodný, a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi predmetnú sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 19. 03. 2010 až do zaplatenia. V časti o zaplatenie ceny služieb odporca nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za horeuvedené obdobie. Navrhovateľ služby dodal, odporca ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za ne nezaplatil. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby návrhu vyhovel, pretože odporca ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka). Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. aj úroky z omeškania, vzhľadom na to, že nastalo omeškanie odporcu s plnením záväzku dňom 19.3.2010. Nakoľko sa navrhovateľ domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura, súd skúmal platnosť zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov. Dôvodil tým, že výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty dodal, že je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, pričom zmluvná pokuta, ktorej výška prevyšuje celkovú pohľadávku, nemôže byť primeranou a takáto je v rozpore s dobrými mravmi. Zastal názor, že predmetná zmluvná pokuta je neprimeranou, keďže jej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody a pre rozpor s dobrými mravmi je neplatná. Svoj záver oprel o to, že na základe dodatku k zmluve poskytol navrhovateľ odporcovi mobilný telefón za cenu 29,90 eura, ktorého predajná cena bola 165 eur, pričom výška zmluvnej pokuty predstavovala sumu 331,94 eura, čo predstavuje v danom prípade neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči odporcovi, ktorý sa v dodatku k zmluve ďalej zaviazal, že počas doby viazanosti 24 mesiacov bude mať aktivovaný taký program, u ktorého výška mesačného poplatku je stanovená prinajmenšom na sumu 19,71 eura. S poukazom na uvedené mal to, že predmetná zmluvná pokuta spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnosti v neprospech slabšej zmluvnej strany a práve na strane zo zmluvných strán, ktorá je silnejšou vzhľadom na poskytovanie služieb na trhu a k počtu jej zákazníkov, je potrebné, aby sa práve táto strana, teda navrhovateľ, správal poctivo a tomu zodpovedala i výška zmluvnej pokuty za dobu viazanosti, po ktorú jej dĺžky trvania má navrhovateľ nárok na úhradu paušálu najmenej v sume 19,71 eura mesačne. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže obidvaja účastníci mali v konaní úspech čiastočný. Proti rozsudku v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu so súčasným zaviazaním odporcu na náhradu trov konania, resp. žiadal priznať aspoň nárok na zaplatenie rozdielu medzi akciovou cenou mobilného telefónu (v cene 29,90 eura) a jeho skutočnou cenou (v cene 165 eur) vo výške 135,10 eura právnym titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane odporcu tým, že odporcovi bolo umožnené za podmienky zotrvania v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov, zakúpiť si mobilný telefón v uvedenej hodnote 165 eur za akciovú cenu 29,90 eura. Konštatoval, že primeranosť dojednanej výšky zmluvnej pokuty možno posudzovať iba vo vzťahu k porušeniu tých práv, resp. povinností ktoré sú dojednanou zmluvnou pokutou zabezpečené v nadväznosti okrem iného aj na skutočnú alebo aspoň možnú výšku skutočnej škody, ktorá oprávnenej strane vznikla z porušenia zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku povinnou stranou. Poukázal na to, že odporca si svoje povinnosti zo zmluvy riadne plnil iba prvé tri mesiace - február až marec 2009, pričom počnúc mesiacom apríl 2009 odporca navrhovateľovi neplatil mesačné faktúry za služby a počnúc od mesiaca jún 2009 došlo k odpojeniu odporcu od služieb navrhovateľa. Navrhovateľovi týmto vznikla škoda minimálne vo výške 21 nezaplatených mesačných paušálnych poplatkov v minimálnej výške 19,71 eura, t. j. spolu vo výške 413,91 eura. V žiadnom prípade nemožno podľa názoru navrhovateľa považovať dojednanú výšku zmluvnej pokuty - 331,94 eura za neprimeranú vo vzťahu k výške škody skutočne vzniknutej z porušenia zabezpečenej povinnosti odporcu, resp. vo vzťahu k výške škody, ktorú bolo možné v čase uzatvárania zmluvy a jej dodatku k nej predpokladať. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 09. 06. 2011 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 427,63 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že dňa 27. 01. 2009 účastníci uzatvorili zmluvu č. A4238917, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné podmienky, v zmysle ktorej odporca využíval jeho telekomunikačné služby a boli mu zapožičané SIM karty, pričom odporca riadne neplatil za poskytnuté služby a za obdobie od 01. 04. 2009 do 14. 06. 2009 mu vznikol nedoplatok v sume 95,69 eura a podľa dodatku k zmluve mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura. Ako je už vyššie uvedené súd prvého stupňa čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 95,69 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19. 03. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Do tohto vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia účastníci konania odvolanie nepodali, preto predmetom odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok týkajúci sa zmluvnej pokuty a v tejto súvislosti aj výrok o trovách konania. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP). Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 205 ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje. Rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti absentujú náležitosti odôvodnenia rozhodnutia stanovené v ust. § 157 ods. 2 OSP, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Takýmto postupom súdu prvého stupňa bola účastníkovi - navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, s ohľadom na právo účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 1 OSP. Odvolací súd dodáva, že ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa neodôvodnené, účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa zamietajúci výrok odôvodnil predovšetkým s poukazom na to, že výška predmetnej zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, pričom predstavuje neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa ako silnejšej zmluvnej strany voči odporcovi ako slabšej zmluvnej strany, ktorý sa počas doby viazanosti 24 mesiacov zaviazal, že bude mať aktivovaný taký program, u ktorého výška mesačného poplatku bude stanovená prinajmenšom na sumu 19,71 eura. Takýto záver je podľa názoru odvolacieho súdu jednostranný a zatiaľ predčasný, pretože povinnosťou súdu pri rozhodovaní o oprávnenosti nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo zaoberať sa vecou komplexne a posúdiť aj výhody (benefity), ktoré na základe dodatku k zmluve o pripojení odporca získal, a to predovšetkým zakúpenie mobilného telefónneho prístroja za cenu 29,90 eura bez ohľadu na jeho skutočnú hodnotu. Rovnako tak sa súd prvého stupňa nezaoberal tým, že odporca si riadne neplnil svoje povinnosti, a to i napriek tomu, že v zmysle dodatku k zmluve sa zaviazal platiť za služby poskytované navrhovateľom počas doby viazanosti, ktorá bola dojednaná na 24 mesiacov, ale on si plnil svoju povinnosť len tri mesiace. Súd prvého stupňa sa vecou z toho pohľadu nezaoberal a vychádzal iba z porovnania výšky zmluvnej pokuty s výškou mesačného poplatku, pričom práve získanie mobilného telefónneho prístroja za poplatok 29,90 eura, ako aj neplnenie povinnosti po dobu viazanosti zo strany odporcu nezohľadnil. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Bolo preto potrebné konkrétne vyjadrenie nerovnováhy v právach a povinnostiach oboch účastníkov. Rovnako tak súd prvého stupňa neuviedol, v čom konkrétne sa uvedená sankcia prieči dobrým mravom ak zamietnutie zmluvnej pokuty odôvodnil ust. § 3 Obč. zákonníka a prečo nepostupoval podľa § 545a Obč. zákonníka (v rozsudku len citoval toto ustanovenie) ak výšku zmluvnej pokuty považoval za neprimerane vysokú. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa nezaoberal vecou komplexne a neskúmal všetky okolnosti zmluvného dojednania, týkajúceho sa zmluvnej pokuty medzi účastníkmi konania a nedal do rovnováhy všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, nie je zatiaľ možné prijať spoľahlivý záver o značnej nerovnováhe posudzovaného zmluvného dojednania vo vzťahu k spotrebiteľovi. V tomto smere súd prvého stupňa potom svoje rozhodnutie nesprávne právne posúdil a tiež nedostatočne odôvodnil, keď nechal bez povšimnutia výhody, ktoré mal navrhovateľ odporcovi poskytnúť. Z uvedeného dôvodu odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v nadväznosti na tento výrok aj výrok o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.2 OSP). V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať vecou vyššie uvedeným spôsobom, pri rozhodovaní zohľadní a dá do rovnováhy všetky výhody a taktiež aj práva a povinnosti na strane oboch účastníkov konania. Až po tomto zistení bude môcť prijať záver, či dojednanie účastníkov konania, týkajúceho sa zmluvnej pokuty, bolo platné (prijateľné). V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať a vyporiada sa aj s dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v písomne podanom odvolaní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.