Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6CoP/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611207602 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611207602.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky : T. X., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: G., B. XXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Margita Kytnarová, so sídlom Topoľčany, Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, proti odporcovi: N.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: I. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu : H. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 24. septembra 2012 pod č. k. 7P/27/2011-226 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výživného, zročného výživného a náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. H. mesačne sumou 30 eur vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Zročné výživné za čas od 07.03.2012 do 30.09.2012 v sume 204,19 eura otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Ďalej určil, že prídavky na dieťa bude poberať matka mal. H.. Otca na zaplatenie súdneho poplatku za návrh nezaviazal a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 26.01.2012 pod č. k. 7P/27/2011-50. Týmto rozsudkom súd upravil výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že mal. H. zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že každý párny piatok v mesiaci o 15.00 hod. odovzdá otec maloletú matke a každý nepárny piatok v mesiaci o 15.00 hod. odovzdá maloletú matka otcovi. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 07.03.2012. Uvedeným rozsudkom súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. H. 50 eur mesačne. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil uznesením zo 07.05.2012 pod č. k. 6CoP/14/2012-81 a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania. Prvostupňový súd doplnil dokazovanie v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Nitre. Zistil, že matka maloletej je v evidencii ako uchádzačka o zamestnanie od 25.11.2009 a počas evidencie sa preukazuje hľadaním práce. Otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 26.01.2012 a od 01.09.2012 mu bola priznaná dávka a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 136,30 eura. Otec skončil pracovný pomer so svojim zamestnávateľom Crystal Call s.r.o., dohodou dňom 20.06.2012. Matka pracovala u zamestnávateľa Aztek Tripple s.r.o., kde mala čistú mzdu v decembri 2011 80 eur a za mesiace január - apríl 2012 88,75 eura. U tohto zamestnávateľa pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hod. týždenne. Práca bola ukončená z dôvodu uzavretia prevádzky. Matka uzatvorila ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti 04.05.2012 u Y. X., u ktorého vykonáva prácu v rozsahu 40 hod. týždenne. V ďalšej časti prvostupňový súd poukázal na náklady v domácnosti oboch rodičov a porovnával príjmy a výdavky na oboch stranách s ohľadom na potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou 30 eur mesačne. Vychádzal pritom z jeho príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa vo výške 434 eur. Skončenie pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa zo strany otca považoval za účelové, nakoľko zdravotné problémy uvádzané otcom neboli ničím podložené a nemožno ich považovať za vážne ohrozenie zdravia. Otec pracoval pri počítači a telefónnej linke. Sám potvrdil, že pre skončenie pracovného pomeru nemal žiadnu lekársku správu alebo posudok. Z toho dôvodu možno konštatovať, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a jeho konanie možno považovať za ľahkovážne, keď neuzatvoril ďalší pracovný pomer a zaevidoval sa na úrade práce ako nezamestnaný. Okrem toho má špecializáciu, bol zapísaný do zoznamu špecialistov požiarnej ochrany a ustanovený do funkcie 23.02.2012 - preventinár požiarnej ochrany Obce Lipovník. V ďalšej časti prvostupňový súd zdôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne zaostalého výživného. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 07.03.2012, pretože otec doposiaľ výživné neplatil, vznikol mu nedoplatok na výživnom za 6 mesiacov po 30 eur a alikvótna čiastka za mesiac marec. V celkovej výške zročné výživné predstavuje sumu 204,19 eura. Obidvaja rodičia napadli rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Matka v dôvodoch svojho písomného odvolania uviedla, že rozsudok nekorešponduje vykonanému dokazovaniu. Žiadala určiť výživné prinajmenšom sumou 50 eur mesačne. Poukázala na výsledky vykonaného dokazovania z ktorého vyplýva, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem aj z činnosti špecialistu požiarnej ochrany. Ďalej uviedla, že maloletá je od 01.09.2012 žiačkou prvého ročníka ZŠ a jej potreby sú nepochybne vyššie, než mala v čase podania návrhu na rozvod manželstva. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu po 50 eur mesačne a zaostalé výživné mu povolí splácať po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným. Otec v dôvodoch svojho písomného odvolania uviedol, že rozsudok napáda z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na doplnené dokazovanie, ktoré súd zameral na pracovný pomer matky a výpoveď svedka Y. X.. Mal za to, že prvostupňový súd mal ďalej skúmať možnosti zamestnania matky. Matka bola 3 roky nezamestnaná, hoci jej možnosti a schopnosti dovoľovali pracovať a naďalej dobrovoľne zotrvávala v nevýhodnom postavení a zbavovala sa prípadného lepšieho príjmu. K svojmu skončeniu pracovného pomeru uviedol, že mu predchádzali niekoľkonásobne zdravotné problémy, ktoré uviedol v rámci konania. Z uvedených dôvodov mal za to, situácia na oboch stranách po majetkovej a príjmovej stránke je rovnaká , preto nie je dôvod, aby platil na výživné 30 eur mesačne. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ho nezaviaže na platenie výživného. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov písomne nevyjadril. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca bolo doručené súdu 10.10.2012 po uplynutí 15 dňovej lehoty na podania odvolania. Z uvedených dôvodov pre zmeškanie lehoty žiadala, aby odvolací súd na odvolanie otca neprihliadal. V ďalšej časti uviedla, že otec nepreukázal právne relevantné dôvody skončenia pracovného pomeru, preto jeho skončenie pracovného pomeru treba považovať za účelové v snahe vyhýbať sa vyživovacej povinnosti k maloletej čo v najväčšom možnom rozsahu. Krajský sú v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolania spĺňajú náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktorému predchádzalo byť viazaný dôvodmi odvolaní, neviazaný rozsahom odvolaní (§ 212 ods. 1, 2 písm. a/ OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky ustanovené v ods. 2 - 7 citovaného ustanovenia bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolania oboch rodičov nie sú dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možností a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. Prvostupňový súd po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre doplnil dokazovanie, dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. § 132 OSP a na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci správne rozhodol. Podrobne zistil schopnosti a možnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletej a správne sa v ďalšej časti vysporiadal s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec skončil pracovný pomer u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa dohodou, pričom v konaní neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by preukázal svoje tvrdenie o zdravotných problémoch, ktoré ho viedli k ukončeniu pracovného pomeru. Preto správne pri určení výživného súd vychádzal z jeho predchádzajúceho príjmu u posledného zamestnávateľa. Maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. To znamená, že matka počas doby, keď dieťa je v jej starostlivosti, bude zabezpečovať všetky potreby dieťaťa, ktoré zabezpečuje aj doposiaľ za pomoci svojho terajšieho priateľa, u ktorého vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce. Matka napriek svojim obmedzeným možnostiam je v pracovnom pomere, z ktorého má príjem a naďalej je evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd jej odvolanie nepovažoval za dôvodné, pretože je schopná po započítaní výživného v sume 30 eur zo strany otca zabezpečovať starostlivosť a výživu o mal. dieťaťa počas doby, kedy sa bude nachádzať u nej. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výšky výživného a zročného výživného, ktoré prvostupňový súd správne vyčíslil, ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Takým konaním je i konanie vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti (§ 224 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 písm. a/ OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.