KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Nitra22. 5. 2012plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/15/2012 z 22. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 22. mája 2012, sp. zn. 5CoP/15/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4611208282.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/15/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611208282
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611208282.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. Y., nar.
XX.XX.XXXX a B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny, odbor sociálnych vecí Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka - B. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom S., O. XXXX/XX, otec - F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. P. XXX/X, o návrhu
matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.
januára 2012 č. k. 7P/50/2011-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o zvýšení výživného
p o t v r d z u j e s tou zmenou, že výživné sa zvyšuje s účinnosťou od 01.05.2012.

V časti týkajúcej sa výroku o zročnom výživnom sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že zročné výživné
za máj 2012 u maloletej B. predstavuje 18,62 eura a u maloletej B. 17,02 eura, ktoré bude otec povinný
zaplatiť k rukám matky maloletých detí v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k.
9P/92/2008-83 zo dňa 30.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoP/5/2009-12
zo dňa 26.02.2009 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na malol. B. zo sumy 82,98 eur na sumu
100 eur mesačne a na malol. B. zo sumy 66,38 eur na sumu 85 eur mesačne, ktoré je povinný platiť
vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 01.11.2011. Zročné výživné
za obdobie od 01.11.2011 do 31.01.2012 u malol. B. v sume 51,06 eur a u malol. B. v sume 55,86 eur
súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur u každej, spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že matka sa návrhom zo dňa 14.10.2011 domáhala, aby súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/92/2008 zo dňa 30.10.2008 tak, že zvýši vyživovaciu
povinnosť otca na mal. B. zo sumy 82,98 eur na sumu 150 eur mesačne a na mal. B. zo sumy 66,36 eur
na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011, čo odôvodnila tým, že maloletá B. navštevuje
8-ročné Gymnázium v Topoľčanoch a na budúci rok bude maturovať a maloletá B. končí základnú školu
a pôjde na strednú školu, čím budú zvýšené náklady na obe maloleté deti. Vykonaným dokazovaním
súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/92/2008-83 zo dňa 30.10.2008 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoP/5/2009-12 zo dňa 26.02.2009 súd zmenil rozsudok



9P/468/2005 zo dňa 07.11.2005 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. zo sumy 1.800,- Sk
na sumu 2.500,- Sk a na mal. B. zo sumy 1.500,- Sk na sumu 2.000,- Sk s účinnosťou od 14.02.2008.
Maloletá B. vtedy navštevovala 3. ročník 8-ročného gymnázia a mal. B. navštevovala 6. ročník ZŠ. Matka
žila s deťmi sama v 4-izbovom byte a jej priemerný mesačný zárobok bol 14.189,50 Sk. Otec pracoval
ako vodič s priemerným mesačným zárobkom 12.720,- Sk a boli mu poskytované mesačné náhrady v
sume 1.043 eur, žil v 3-izbovom byte s priateľkou, ktorá mala čistý mesačný príjem v sume 15.110,- Sk,
a jej 3 deťmi. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany a jeho rozsudku č. k. 9P/489/2010-123
zo dňa 28.06.2011 zistil, že návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý. Súd ďalej poukázal na to,
že podľa potvrdenia zamestnávateľa matky Nemocnice s poliklinikami n.o. matka dosahuje priemerný
čistý mesačný príjem 531,25 eur a podľa potvrdenia zamestnávateľa otca SaVor spol. s r.o. je jeho
priemerný mesačný čistý príjem 335,54 eur a cestovné náhrady sú mu vyplácané priemerne mesačne
vo výške 1.115 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh matky je čiastočne
dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného uplynula doba 3 a pol roka, došlo k zmene pomerov
na strane maloletých detí, ktoré sú o 3 roky staršie a s tým súvisia zvýšené náklady týkajúce sa jednak
školy a aj celkového zaopatrenia detí. U oboch rodičov došlo k miernemu nárastu príjmu, ktorý u matky
je 531 eur a u otca v sume 1.490 eur. Matka má náklady s bývaním, platí za nájom 181,42 eur, za
elektrinu 36,76 eur, za telefón 16,60 eur, za SATRO ročne 79,27 eur, hypotéku 66,20 eur mesačne, daň
za byt 10,14 eur, za 3 telefóny 50 eur a zaplatila nedoplatok za nájom v minulom roku 98,97 eur. Otec
mal. detí žije v 6-člennej rodine, jeho manželka poberá rodičovský príspevok vo výške 190 eur a má tri
deti z predchádzajúceho manželstva, na ktoré poberá výživné vo výške 132 eur. Spolu s otcom majú
ročného syna, na ktorého za plienky dáva mesačne 20 eur a za Nutrilon platí 13 eur mesačne. Otec
platí s manželkou za 4-izbový byt nájomné vo výške 200 eur mesačne, za elektrinu 37,59 eur, za Magio
televíziu 36 eur mesačne, za telefón 20 eur mesačne a za benzín na cestu do práce platí mesačne 63
eur. Na strane otca došlo k zmene pomerov, lebo mu pribudla vyživovacia povinnosť k ročnému synovi,
avšak súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že pri poslednej úprave výživného otec mal. detí platil poistné
mal. B. v sume 135,- Sk a mal. B. 139,- Sk, ktoré už v súčasnosti neplatí, nakoľko ho asi pred rokom
zrušil. Súd porovnal príjmy a výdavky na oboch stranách a dospel k záveru, že zvýšenie výživného je
dôvodné, nakoľko sa zvýšili náklady na mal. dcéry a príjem matky s doterajším výživným nepostačuje
na ich krytie, preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. zo sumy 82,98 eur na sumu 100 eur
mesačne a na mal. B. zo sumy 66,38 eur na sumu 85 eur mesačne, ktoré je povinný platiť s účinnosťou
od 01.11.2011 a zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2011 do 31.01.2012 a
povolil ho otcovi zaplatiť v splátkach. Právne vec odôvodnil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac tým, že za posledné tri roky
nenastala žiadna zmena pomerov, deti navštevujú stále tie isté školy ako pred troma rokmi a matke sa
plat zvýšil a stále zvyšuje, pričom je verejne známe, že všetkým zdravotným sestrám sa do marca 2012
má zvýšiť plat na 600 eur mesačne. Na jeho strane nastala výrazná zmena pomerov. Pri poslednom
zvyšovaní výživného sa bral do úvahy aj plat jeho terajšej manželky, ktorý bol vo výške 500 eur, teraz
je však manželka na materskej dovolenke a jej mesačný príjem predstavuje rodičovský príspevok vo
výške 190 eur. Jeho príjem je okolo 340 eur mesačne a spolu majú 15 mesačného syna. Manželka
má z prvého manželstva tri deti -17 ročné dvojičky, z ktorých jedna navštevuje Hotelovú akadémiu
v Nitre, kde prospieva s vyznamenaním a druhá navštevuje špeciálnu internátnu školu v Prievidzi, a
12 ročného syna Y., ktorý navštevuje 6. ročník ZŠ. Na tri deti poberá výživné 169 eur. Ako 6 členná
rodina boli nútení kúpiť väčší byt. Bývali v 3 izbovom byte, ktorý dňa 01.11.2011 vymenili za 4 izbový
a predchádzajúcemu majiteľovi museli doplatiť 3.000 eur, pričom tieto peniaze si museli požičať zo
stavebného sporenia a na prerábanie tohto bytu im vzniknú ďalšie výdavky. Majú zvýšené výdavky na
nájom v sume 200 eur mesačne, za elektrinu 37 eur mesačne, za Mágio TV 36 eur mesačne a tiež
museli uhradiť ročné doúčtovanie nákladov za starý byt 674,61 eur. Ako hlavný dôvod odvolania otec
uviedol to, že uvedeným rozsudkom boli do jeho platu zahrnuté aj cestovné náhrady, ktoré využíva na
úhradu nákladov na dopravu osobným autom do miesta svojho pracoviska vzdialeného cca 250 km a
naspäť. Platí tiež diaľničné poplatky na Slovensku a v Rakúsku ako aj ročné zákonné poistenie, denné
stravovanie činí asi 25 eur, denné bežné občerstvenie a platby za hygienické služby predstavujú cca
10 eur denne a má aj náklady na amortizáciu vozidla a za telefón v zahraničí cca 40 eur. Navrhol preto
prehodnotiť výživné a upraviť ho.



K odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že posledná úprava
na maloleté deti bola 14.02.2008 a od vtedy sa pomery oboch detí zmenili, otec sa s nimi nestretáva a
neprispieva im nad rámce výživného, preto je zvýšenie výživného v záujme maloletých detí.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212

ods. 1 písm. a) OSP a na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 OSP dospel k
záveru, že odvolanie otca v časti týkajúcej sa výroku o zvýšení výživného nie je dôvodné a je dôvodné
len v časti týkajúcej sa počiatku zvýšenia výživného, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, s tou zmenou (§ 220 OSP), že výživné sa zvyšuje s
účinnosťou od 01.05.2012.

Podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) odvolací súd rozhodnutie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Z ustanovenia § 163 ods. 2 OSP vyplýva, že rozsudky o výžive maloletých detí možno zmeniť aj bez
návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných



nákladov.

V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k
zmene pomerov. Ak ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu, čo vyplýva z ustanovenia §
81 ods. 1 OSP. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť
stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých
bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej
povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže
skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či
došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené
výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R
72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku
nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne
označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí
byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov
nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o
zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre
vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom
prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného
možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo
podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže
dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa
pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek
oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.

Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého
dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal tým, či oproti stavu existujúcemu v
čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom došlo k zmene pomerov a či v dôsledku nej je
treba zmeniť výšku výživného pre maloleté dieťa. Prvostupňový súd na posúdenie dôvodnosti návrhu a
posúdenie zmeny pomerov riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil aj po právnej stránke, preto
odvolací súd poukazuje na dôvody prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a dodáva, že
otcov priemerný mesačný príjem bez cestovných náhrad je približne na úrovni minimálnej mzdy, preto
bolo potrebné zaoberať sa aj výškou cestovných náhrad otca, pretože cestovné ovplyvňuje jeho životný
štandard a majetkové pomery a aj v minulosti sa súd zaoberal výškou cestovných náhrad, ktoré boli
otcovi vyplácané a zohľadňoval ich pri určení výživného. Aj odvolací súd považuje za preukázanú zmenu
pomerov na strane oboch maloletých detí, na ktoré bolo výživné naposledy zvyšované s účinnosťou
od 14.02.2008, od kedy sa zvýšili náklady na pokrytie ich odôvodnených potrieb v súvislosti s výživou,
ošatením, obutím, školou, na čo správne poukázal prvostupňový súd, avšak aj na strane otca došlo k
zmene pomerov podstatného charakteru, spočívajúcej v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému synovi F. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorého matka (manželka otca) je na materskej dovolenke a
poberá len rodičovský príspevok vo výške 190 eur mesačne. Vyhodnotením zmeny pomerov na strane
všetkých účastníkov konania dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že je treba zvýšiť výživné
na obe maloleté deti, avšak nie vo výške navrhovanej matkou (na maloletú B. žiadala zvýšiť výživné zo
sumy 82,98 eur na sumu 150 eur mesačne a na maloletú B. zo sumy 66,36 eur na sumu 120 eur mesačne
s účinnosťou od 01.11.2011), ale v nižšej sume, preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú B. zo
sumy 82,98 eur na sumu 100 eur mesačne a na maloletú B. zo sumy 66,38 eur na sumu 85 eur mesačne,
s čím sa aj odvolací súd stotožňuje, pretože toto zvýšenie výživného je primerané zmeneným pomerom
a je v súlade so zásadou, že deti sa majú svojou životnou úrovňou podieľať na životnej úrovni rodičov a je
v ňom zohľadnená aj inflácia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil ako vecne správny, avšak nestotožnil sa s rozhodnutím prvostupňového súdu ohľadom
stanovenia počiatku zvýšenia výživného a v tejto časti napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP zmenil s
tým, že výživné sa zvyšuje od 01.05.2012. Prvostupňový súd stanovenie počiatku zvýšenia výživného
od 01.11.2011 ničím neodôvodnil a zrejme ho stanovil podľa návrhu matky. Odvolací súd však zastáva



právny názor, že účinnosť zmeny rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti nie je možné stanovovať
podľa návrhu toho-ktorého rodiča, alebo podľa okamihu začatia konania (či už návrhom alebo uznesením
ex offo), ani podľa okamihu, v ktorom je rozhodované o zmene výživného, ale podľa § 163 ods. 1 OSP
je rozhodujúci okamih, kedy došlo k zmene pomerov. Pretože otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému dieťaťu F. Y. dňa 18.10.2010, čo sa okamžite prejavilo na jeho schopnostiach a možnostiach
a jeho návrh na zníženie výživného na obe maloleté deti zo dňa 24.11.2010 bol zamietnutý rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. júna 2011 č. k. 9P/489/2010-123, ktorý sa stal právoplatný dňa
27.07.2011, potom pri stanovení počiatku (účinnosti) zvýšenia výživného bolo treba prihliadnuť
aj na toto rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu
nedošlo už hneď o necelé štyri mesiace (od 27.07.2011 do 01.11.2011) k zmene pomerov odôvodňujúcej
zvýšenie výživného na maloleté deti, ale bolo treba vychádzať z ďalších drobných zmien na strane
oprávnených maloletých detí spočívajúcich v tom, že matka musela už koncom tohto školského roka
zaplatiť za staršiu dcéru na stužkovú slávnosť, ktorá bude v budúcom školskom roku, sumu 240 eur
a mladšia dcéra bola prijatá na štúdium na Gymnáziu v Topoľčanoch, čím sa zvýšili náklady na
obe maloleté deti a matke sa zvýšil príjem od 01.04.2012 na 718,40 eura brutto, pričom podľa jej
vlastného vyjadrenia za apríl 2012 dostala v máji výplatu 640 eur, preto odvolací súd ustálil počiatok
zvýšenia výživného s prihliadnutím na uvedené skutočnosti od 1. mája 2012, od kedy sa výraznejším
spôsobom zmenili pomery na strane účastníkov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým
okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd rozhodol tak, ako
je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 OSP)
a tiež z dôvodu, že výživné, ktoré je povinný otec platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred bolo v
čase rozhodovania odvolacieho súdu za mesiac máj 2012 už zročné, odvolací súd rozhodol o zročnom
výživnom vzniklom zvýšením výživného tak, že u maloletej B. predstavuje zročné výživné za mesiac máj
2012 sumu 18,62 eura (85 eur - 66,38 eura) a u maloletej B. predstavuje zročné výživné za mesiac máj
2012 sumu 17,02 eura (100 eur - 82,98 eura), ktoré odvolací súd uložil otcovi zaplatiť v zmysle § 160 ods.
1 prvá veta za bodkočiarkou a § 211 ods. 2 OSP v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
rozsudku , a to vzhľadom k jeho príjmu, ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému F. Y. a celkovým
nákladom na pokrytie jeho odôvodnených potrieb a celkových výdajov v súvislosti s bývaním, nákladmi
na cestu do práce a podobne.

O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože išlo o konanie, ktoré je
možno začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte krajského súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 4611208282

  1. 19. 1. 2012Rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7P/50/2011 z 19. 1. 2012zmenené
  2. 22. 5. 2012Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/15/2012 z 22. 5. 2012 (toto rozhodnutie)