Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/226/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611209672 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611209672.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. B. XX, P., o zaplatenie 625,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. mája 2012, č. k. 5C/33/2012-32, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie navrhovateľa o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 421,87 eura zmluvného úroku vo výške 136,74 eura, poistného vo výške 18,43 eura, poplatku za výber z bankomatu vo výške 6,87 eura, zmluvnej pokuty vo výške 10,94 eura, poplatku za zaslanie upomienky vo výške 9,96 eura, sankčného úroku vo výške 2,44 eura, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 17,89 eura, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 421,87 eura od 08. 10. 2009 až do zaplatenia a trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 421,87 eura s 8,76%-ným úrokom z omeškania ročne od 08. 10. 2009 až do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 25,31 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a § 497 Obchodného zákonníka a z predloženej zmluvy o úvere ustálil, že niet pochýb o tom, že účastníci konania dňa 23. 04. 2008 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 15.000 Sk. Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil odporcovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Odporca jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine sa podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel odporca získať úver v sume 15.000 Sk na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje. Keďže časť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru, spotrebiteľ zaiste nemá vôľu, a v praxi ani čas, oboznamovať sa s ďalšou časťou týkajúcou sa práve úverového rámca revolvingového úveru a úverovej karty. Z uvedených dôvodov sa súdu javí takýto právny úkon odporcu ako neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže odporcovi však bola bezpochyby na základe uvedeného neplatného právneho úkonu poskytnutá suma 421,87 eura, navrhovateľovi mohlo vzniknúť v súlade s ustanovením § 456 v spojení s ustanovením § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo požadovať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého plnenia, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť uvedenú sumu navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 8,76% ročne od 08. 10. 2009 až do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 veta prvá OSP a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 25,31 eura, ktoré mu vznikli na zaplatenom súdnom poplatku za návrh v časti, v ktorej bol úspešný. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ dňa 21. 06. 2012 odvolanie, (posledný deň na podanie odvolania bol 25. 06. 2012), v ktorom uviedol, že podáva odvolanie, ktoré odôvodní v lehote 20 dní. Odvolanie navrhovateľa bolo súdu doručené dňa 25. 06. 2012. Navrhovateľ dňa 10. 07. 2012 doručil súdu odôvodnenie odvolania navrhovateľa proti rozsudku, v ktorom uviedol, že odvolanie podáva proti zamietajúcej časti z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadny právny predpis nezakazuje možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Podstatné je, aby predmetná zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti. Odporca ako spotrebiteľ nemohol podstatnejším spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy a úverových podmienok, na druhej strane ale, pokiaľ odporca s obsahom úverovej zmluvy a úverovými podmienkami nesúhlasil, mohol sa dohodnúť, že úverovú zmluvu nepodpíše. Uviedol, že úverová zmluva je telefónna pôžička, pričom v takýchto prípadoch prebieha vybavenie úveru telefonicky, prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky navrhovateľa a po tom, čo je klientovi úver schválený, dôjde k podpisu úverovej zmluvy a peniaze sú mu zaslané na účet. Z toho je zrejmé, že odporca zamestnancov navrhovateľa telefonicky kontaktoval. Odporca pri telefonickom vybavovaní úveru nadiktoval všetky potrebné údaje, ktoré boli zapracované do úverovej zmluvy, ktorá bola zaslaná na podpis odporcovi. Odporca mal teda dostatok času na oboznámenie sa s dotknutou úverovou zmluvou a s úverovými podmienkami, ako aj s jej časťou, týkajúcou sa zmluvy o uzatvorení revolvingového úveru a rozhodnúť sa, či s nimi prejaví súhlas. Je pravdou, že podpísaním úverovej zmluvy odporca súhlasí aj s tou časťou textu, ktorá sa týka dojednaní o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere má však odloženú účinnosť až na budúcnosť a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti odporcovi nevznikli. Odporcovi vznikli povinnosti z tejto zmluvy až okamihom aktivácie tejto karty, pričom k aktivovaniu karty došlo priamym a zamýšľaným úkonom odporcu. Navrhovateľ odmieta, že by s uzavretím zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru porušil zmluvnú slobodu odporcu. Odporca mal evidentný záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala aj účinnou, pretože vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať. Rozsah, množstvo právnej terminológie alebo písmo v dotknutej úverovej zmluve a v úverových zmluvných podmienkach nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľ je presvedčený, že dotknutá zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu, v ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, 3 zák. č. 258/2001 a takisto bola dodržaná predpísaná písomná forma, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 tohto zákona, preto je zmluva platná. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d) OSP, nakoľko nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 OSP. Podľa § 42 ods. 3 prvej vety OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 209 ods. 1 OSP, súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní, alebo ak ide o oneskorené odvolanie, alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Podľa § 218 ods. 1 písm. d) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1. V danej veci je pre posúdenie rozhodujúce vyriešiť otázku, či a aké právne následky malo odstránenie vád odvolania odvolateľom - navrhovateľom po uplynutí odvolacej lehoty, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu o jeho odvolaní. V súvislosti s riešením tejto otázky je odvolaciemu súdu je známa rozdielna rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR na túto otázku, keď NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 32/2005 dospel k záveru, že ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je bez právneho významu, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí odvolacej lehoty; právne významné je, že v časti rozhodovania odvolacieho súdu je vada odstránená. V inom konaní NS SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 151/2005 uviedol, že lehota na doplnenie tzv. blanketového odvolania o odvolacie dôvody, určená v § 205 ods. 3 v spojení s § 204 ods. 1 OSP v znení novely č. 353/2003 Z. z., je lehotou zákonnou, ktorej zmeškanie vedie k odmietnutiu odvolania; to platí aj vtedy, ak táto lehota plynie do uplynutia lehoty určenej odvolateľovi súdom. Tak sa od 1. septembra 2003 z nášho procesného prostredia vytráca tzv. blanketové odvolanie, ktoré nemá náležitosti uvedené v ustanovení § 205 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a tieto nebudú doplnené ani do konca uplynutia lehoty pre podanie odvolania. Odvolací súd zastáva názor, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že počnúc novelou OSP, účinnou od 1. septembra 2003, uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Lehota na doplnenie tzv. blanketového odvolania o odvolacie dôvody, určená v § 205 ods. 3 v spojení s § 204 ods. 1 OSP, je lehotou zákonnou, ktorej zmeškanie vedie k odmietnutiu odvolania. To platí aj vtedy, ak táto lehota plynie do uplynutia lehoty určenej odvolateľovi súdom. Odvolanie teda musí byť jasné a zrozumiteľné, aby z jeho obsahu bolo zrejmé, v akom rozsahu a z ktorého taxatívne uvedeného zákonného dôvodu odvolateľ odvolanie uplatňuje. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal na pošte dňa 21. 06. 2012 odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom nevymedzil ani rozsah, ani dôvody svojho odvolania, aj keď v písomnom vyhotovení rozsudku bol o náležitostiach odvolania poučený. Navrhovateľ si bol toho, že jeho podanie náležitosti odvolania nemá, vedomý, a bol si vedomý tiež toho, čo má odvolanie obsahovať, preto uviedol, že odvolanie doplní v lehote 20 dní. Následne podaním, podaným na pošte dňa 09. 07. 2012, uviedol dôvody svojho odvolania, pričom tak urobil bez výzvy súdu podľa § 209 ods. 1 OSP (čo dokazuje to, že o náležitostiach odvolania vedel). Akceptovaním takéhoto postupu odvolateľa by došlo k predĺženiu lehoty na podanie odvolania, čo však nie je prípustné, pretože 15-dňová lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predlžovať. V prípade, ak by bolo účastníkom konania podané odvolanie, z ktorého by bol zrejmý rozsah odvolania a dôvody, pričom účastník by dôvody na podanie odvolania následne rozšíril, odvolací súd by na rozšírené dôvody jeho odvolania neprihliadal, pokiaľ by neboli rozšírené do skončenia lehoty na podanie odvolania. Na druhej strane účastníkovi, ktorý si je vedomý náležitostí odvolania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania neuvedie ani rozsah, ani dôvody odvolania, by došlo postupom súdu podľa § 209 ods. 1 OSP po uplynutí lehoty na podanie odvolania k predlžovaniu lehoty na podanie odvolania, čo je vo vzťahu k účastníkovi, ktorý chce dôvody len rozšíriť, nespravodlivé. Takýmto postupom súdu by došlo k zvýhodneniu právneho postavenia toho, kto podá odvolanie v rozpore so zákonom oproti tomu, koho odvolanie je v súlade so zákonom, pričom neskôr dôvody odvolania len rozširuje. Postup súdu podľa § 209 ods. 1 OSP prichádza do úvahy iba počas lehoty na podanie odvolania. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa nespĺňa náležitosti zakotvené v ustanoveniach § 205 ods. 1 v spojení s ustanovením § 42 ods. 3 OSP, pretože dôvody odvolania navrhovateľ súdu do uplynutia lehoty na odvolanie v zmysle § 205 ods. 3 OSP neoznámil. Rozsah a dôvody môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania žiadne odvolacie dôvody neuviedol a na doplnenie dôvodov odvolania podané až po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty už odvolací súd nemohol prihliadať, odvolanie navrhovateľa podľa § 218 ods. 1 písm. d) OSP ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti odmietol a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia vo veci samej sa už nemohol zaoberať. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.